Temné praktiky mimovládok, články písané agentami CIA. Muž z vnútra systému, podpredseda Rady Českého rozhlasu Tomáš Kňourek varuje: Príde zmena, ľuďom to už lezie krkom

Praha 24. januára 2017

Ľudia budú stále viac využívať alternatívne zdroje informácií, kým im hlavný mediálny prúd bude klamať, manipulovať s informáciami, zatajovať ich, skrátka raziť iba jednu vytýčenú “správnu” cestu. Je o tom presvedčený podpredseda Rady Českého rozhlasu Tomáš Kňourek, ktorý opisuje, ako to chodí nielen vo verejnoprávnych, ale aj ďalších mainstreamových médiách. Dostali sa do situácie, keď už rozlišujú medzi Spojenými štátmi a ich prezidentom Trumpom. Sú jednoznačne na strane USA, ale proti ich prezidentovi. Ako túto schizofréniu vyriešia? “Tešme sa, bude to veľká zábava”, povedal v rozhovore pre parlamentné listy

V minulom rozhovore ste naznačil súlad verejnoprávnych médií a think-tanku Európske hodnoty. Aká je z vášho pohľadu situácia po pol roku?

Medzi hlavným prúdom a alternatívou panuje v podstate vojna. Tí druhí stále ostrejšie nastavujú zrkadlo a mainstream ho chce za každú cenu rozbiť, dnes už aj v spolupráci so štátnymi orgánmi. Ľudia budú stále viac využívať alternatívne zdroje informácií do tej doby, kým im hlavný mediálny prúd nebude klamať, manipulovať s informáciami, zatajovať ich. Alebo do tej doby, keď ich nevypnú. Desím sa toho. Sloboda prejavu buď je, alebo nie je. Keď použijem dnes tak často používané slovko hybridný, tak teraz máme hybridnú slobodu slova. A to neveští nič dobré. Netvrdím, že alternatíva občas neprestrelí. Ale takú správu vezme čitateľ do úvahy, urobí si názor … a tým to hasne. Ľudia nepotrebujú, aby ich niekto vodil za ručičku, sú svojprávni. Teda aspoň prevažná väčšina z nich.

Zdôrazňujem, že hovorím za seba, nie za celú Radu Českého rozhlasu.

V čom je problém? V nekompetentnosti vedenia Českého rozhlasu a Českej televízie, ktoré tvoria chrbticu mainstreamu?

Pracovníci médií verejnej služby dlhodobo požívajú neadekvátnu ochranu v podobe zložitých rozhodovacích procesov vo vnútri jednotlivých redakcií a celých inštitúcií ako takých. Hlavným problémom médií je neskrývaný aktivizmus niektorých novinárov, ich práca so zdrojmi informácií a s tým súvisiaca autocenzúra. Tým nemyslím tú, keď sa nepíše proti záujmom majiteľov mediálnych domov. Tá je do istej miery prirodzená. Dnes ale vzniká iný druh autocenzúry – nesmú sa citovať zdroje, ktoré sú na indexe vytvorenom najrôznejšími lobistickými think-tankmi a ich chlebodarcami. Stačí za peniaze daňových poplatníkov napísať akýsi zoznam darebáckych dezinformačných webov šíriacich “fake news” – už predsa existuje – mediálne a politicky ho spropagovať a potom mi ukážte novinára, ktorý tento zdroj správ bude pri svojej práci používať. Bol by okamžite zlynčovaný a nazvaný minimálne ruským agentom. Považujem to za veľmi účinnú metódu, ktorá mainstreamu pomôže udržiavať status quo a nepúšťať do éteru iné ako oficiálne pohľady na danú problematiku. Keď to zhrniem, chcú obmedziť spektrum názorov a informácií, ktoré sa poslucháčom, divákom, či čitateľom ponúkajú. Pritom sa stále viac odhaľuje, kto, ako aj za koľko  nastoľuje agendu – za pomoci mimovládok, žurnalistických ocenení a následnej “celebritizácie” laureátov, ktorých práca je nespochybniteľná. Avšak teraz už narazila kosa na kameň.

Mohli by ste uviesť nejaký konkrétny prípad, kedy si novinári hlavného prúdu, jemne povedané, uľahčujú prácu?

Príkladom môže byť vojna v Sýrii, konkrétne bitka o Aleppo. Až som sa musel smiať, ako sa všetci opierali o informácie z anglického Coventry, kde v komôrke sedí akýsi Rami Abdulrahman, pôvodným menom Usáma Ali Sulejman, pôsobiaci pod menom Sýrska organizácia pre ľudské práva, teda SOHR. Je to veľký odporca prezidenta Asada, teda jednej zo strán vojny. Pritom zdrojov bolo a je ďaleko viac. Nehovorím, že by sa správy SOHR nemali objavovať, ale nemožno stavať iba na nich. Keď SOHR z Anglicka ohlási, že Asadove lietadla zabili sto detí, sýrsky prezident to poprie, tak určite uvidíte titulok: “Asadove bomby zabili sto detí”. Z dvoch informácií je vybraná tá, ktorá sa hodí, prirodzene, chýba aj popis toho, čo je SOHR zač.

Podobným “zdrojom” je aj organizácia nazývaná Biele prilby, ktorú financuje kontroverzný milovník rozlične nazývaných revolúcií György Schwartz alias George Soros, dnes už odhalený ako “oficiálny” sponzor aktivizácie žurnalistiky.

Funguje to tak, že SOHR pošle nejaké oznámenie napríklad agentúre Reuters, od ktorej ho prevezme ČTK a od nej potom redakcie českých médií. Nikto sa na tejto ceste nesnaží správu doplniť inými informáciami, jednak z dôvodu pohodlnosti a tiež preto, že takýto opis diania často konvenuje osobným preferenciám novinárov, ktoré sú navyše stimulovaný sorošistickou sieťou nátlakových mimovládiek.

Potom sa nemôžeme čudovať, že ruské a Asadove bomby v Aleppe zabíjajú len nevinné deti, zatiaľ čo tie americké v Mosule sú roztomilé plyšové hračky. Na druhej strane sa zase z mainstreamu nedozviete, že sa v Aleppe po jeho oslobodení našlo na strane umiernených hrdlorezov obrovské množstvo zbraní z najrôznejších kútov sveta. Ľudia majú z takého spravodajstva srandu, vlastníci novín nariekajú nad stálym poklesom predaja, a pritom by sa stačilo vrátiť k objektívnej, pestrej žurnalistike a nepoužívať dvojaký meter. Prestať kázať a vychovávať, začať opäť dávať na stôl fakty. Prestať nálepkovať. Všetky tie označenia ako populistický, xenofóbný, rasistický, extrémistický, radikálny, už lezú ľuďom na nervy. Chcem zdôrazniť, že nehádžem žurnalistov do jedného vreca. Väčšina z nich robí svoju prácu dobre, no tých ostatných je viac vidieť.

Získava v tejto informačnej vojne podľa vás niekto už navrch?

Často sa veľmi zaujímavá a dôležitá informácia objaví na “dezinformačných” weboch, aby sa až po pár dňoch stala titulkou hlavného prúdu. Aj to ukazuje silu alternatívnych zdrojov, pretože mainstream by v prípade nezverejnenia pôsobil smiešne. Vôbec najhoršie pre novinárov či médium je, keď sa stanú nielen nedôveryhodnými, ale práve smiešnymi. V českej kotline to platí dvojnásobne. Tento stav skvele vystihuje vtip, ktorý je v týchto dňoch veľmi populárny:

Prezident Trump diskutuje s pápežom na palube jachty. V tom vietor sfúkne pápežov klobúčik do mora. “Nebojte sa, Svätý otče, ja to vyriešim,” povie Donald Trump. Vystúpi z jachty, prejde sa po hladine, vezme klobúčik a vráti sa s ním na jachtu. Druhý deň mainsteamové médiá palcovými titulkami informujú: “Škandál! Trump nevie plávať! ”

Takže keby som mal odpovedať, kto má navrch, potom už jednoznačne alternatíva. “Neverejnoprávna” časť mainstreamu sa opatrne snaží brať tie “dezinformačné” weby vážne a začína ich oznámenia a informácie zahŕňať do svojich analýz. Teda jednoducho povedané, začína zase robiť poctivo svoju prácu.

Často sa hovorí, že “všetko je inak”. Tak je to podľa mňa aj v prípade novo používaného termínu “post-faktuálna doba”. Je to opäť snaha diskreditovať iné uhly pohľadu, ktoré v mainstreamových médiách nenájdeme. Takže sa domnievam, že naopak žijeme v pro-faktuálnej dobe, keď sa začína ukazovať, ako svet funguje. A to je pre mnohých veľmi nepríjemné.

Ste v rade verejnoprávneho rozhlasu, ako si podľa vás vedie? Minule ste hovoril o zlepšení, ale myslíte, že to bude stačiť a že sa toto tradičné a jedno z najstarších médií nestane úplne nehodnoverným?

Bohužiaľ aj Český rozhlas sa stal obeťou nastolenej agendy takzvaného boja proti fake news, ktorý nastolili Sorosovi aktivisti. Niet ale divu. Je ťažké argumentovať v tak dynamickej dobe, ktorú prežívame, pri vedomí, aké máme reálne možnosti v Rade a manažmente rozhlasu. Keď si vyžiadame analýzu vysielania, môžeme ju dostať s oneskorením týždňov či mesiacov; a až potom môžeme presadzovať nápravu. Aj preto som rád, že môžem ako bývalý kolega aspoň touto formou apelovať na jednotlivých autorov a tvorcov.

Už som spomenul podivnú prácu novinárov so zdrojmi. Ako môže žurnalista dnes a denne napríklad používať americkú televíznu stanicu CNN? Trebárs pripomeniem jej správu z konca minulého roka, kedy nám oznámila, že Rusko v súvislosti s vyhostením svojich diplomatov z USA nechalo zavrieť angloamerickú školu v Moskve. Dokonalý príklad falošnej správy. Vyvrcholilo to správou, že Rusi majú kompromitujúce materiály na Trumpa. V texte ČTK, ktorá opäť vychádzala z oznámenia CNN, je štyrikrát slovo “údajné”, raz “vraj” a “nepodložené”. Prečo takúto informáciu vôbec dávať? V redakcii by som za taký text ešte pred 15 rokmi dostal klávesnicou po hlave. Dnes je to tak, že ak špekuláciu použijú alternatívne zdroje, je to propaganda, dezinformácie a fake news, ak ju použijú médiá hlavného prúdu, stáva sa východiskom pre ďalšie použitie. Obávam sa, aby nielen Český rozhlas nakoniec sám nespadol do jamy, ktorú niektorí z jeho redaktorov pomáhajú kopať. Generálny riaditeľ rozhlasu je vo funkcii rok a toto nebezpečenstvo si určite uvedomuje. Pred nedávnom v istom rozhovore vyhlásil, že sa mu aktivistická žurnalistika prieči. Od tej doby cítim určitý tlak z jeho strany k náprave. Prispieva k tomu aj práca Rady Českého rozhlasu, ktorá sa nebojí prehrešky vo vysielaní riešiť a často vo svojich uzneseniach aj konštatuje porušenie zákona či kódexu. To potom vedie ku kráteniu odmien generálneho riaditeľa, a domnievam sa, že aj tých, ktorí pochybenia spôsobili. Dôležitou spätnou väzbou pre našu prácu sú aj sťažnosti a podnety poslucháčov, za ktoré chcem touto cestou poďakovať. Český rozhlas je vďaka svojej histórii a dôležitej úlohe v kľúčových okamihoch československej štátnosti nepochybným symbolom, ktorý musíme chrániť. Môžem len dodať, že pevne verím, že Český rozhlas neskončí v poli porazených, ale že sa zvierohodní maximálne jednotlivcom.

Keď je pre niekoho dlhé roky vzorom “verejnoprávna” BBC alebo americká globálna CNN, tak možno nie je divu …

Každý má ale vlastnú hlavu a novinár má mať nadhľad a ísť príkladom. Ako novinár by som bol dnes práve pri CNN veľmi opatrný. Aj prezident Trump stanicu obvinil, že šíri fake news. Návodom môže byť aj prelomové rozhodnutie Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie ohľadom jednostranného vysielania Českej televízie z priebehu amerických prezidentských volieb, keď ČT využívala spravodajstvo práve CNN. Tá je v rozhodnutí označená za stanicu otvorene podporujúcu Hillary Clintonovú. Mimochodom, vtedy ráno som dostal od známych záplavu SMS, že sa na to vydržali pozerať sotva desať minút. Zástupcovia ČT ale obvinenia odmietajú …  Som celkom zvedavý, ako na túto kritiku zareagujú kolegovia z televíznej rady a či pán generálny riaditeľ ako zvyčajne dostane plnú odmenu.

Ak majú niektorí naši novinári stále túžobne obrátený zrak na Západ, možno by im pomohlo, keby prestali ignorovať alternatívne médiá. Pretože až čítaním všetkých zdrojov si môžu rozšíriť obzory a získať odstup. Aktuálne veľmi zaujímavou novinkou je napríklad náhla smrť (údajne infarkt) niekdajšieho redaktora Frankfurter Allgemeine Zeitung Udo Ulfkotteho. Jedná sa o novinára, ktorý už v roku 2014 vydal knihu “Gekaufte Journalisten” (Kúpení žurnalisti). V rozhovoroch sa otvorene priznal, že  poskytoval svoje meno pre články, ktoré písali agenti CIA a iných spravodajských služieb, obzvlášť nemeckej BND. Takže ono nám z toho celého problému môže vypadnúť jedno veľké sprisahanie, teda nielen sorošistická  korupcia – vplyvom a darmi, ale aj tá tradičná “na drevo” v prípade obzvlášť protežovaných novinárov bez chrbtovej kosti. Možno preháňam, ale pri ďalších odhaleniach majte radšej stoličku po ruke. Sám zosnulý Udo napríklad povedal o práci spravodajcov s novinármi aj toto: “Pracujú na vašom egu, dávajú vám pocítiť vašu dôležitosť. A jedného dňa sa vás jeden z nich spýta, či by ste mu nepreukázali službu … ” Necháme si nahovoriť, že bol Udo sám?

Ako vidíte úlohu médií v súvislosti s kauzou hackerských útokov v USA?

Všimnite si, že mainstream rieši, či údajný kyberútok riadil zo svojho kremeľského velína priamo Vladimir Putin, ale vôbec sa nezaoberá tým, čo vlastne tí hackeri pustili do sveta. Pritom práve túto informáciu chcú ľudia poznať. Ale niektorí novinári idú ďalej vo svojom úzkom koridore, ktorý je úplne odolný voči vývoju a novým faktom. Dostali sa tak do situácie, keď rozlišujú medzi Spojenými štátmi a ich prezidentom Trumpom. Sú jednoznačne na strane USA, ale proti ich prezidentovi. Ako túto schizofréniu vyriešia? Tešme sa, bude to veľká zábava …

Na Slovensku sa diskreditácii alternatívnych -“dezinformačných”- webov venujú tieto osoby: