Novinár, ktorý písal o mafii aj stratených ľuďoch. A potom zmizol

Nezostalo po ňom takmer nič materiálne. Pár kusov oblečenia, nejaké knihy, obľúbený šach, poznámkové zošity. Zanechal však po sebe veľa článkov v novinách a časopisoch, odvysielal množstvo reportáži v televíziách. Posledných desať rokov však pribúdajú už len články o tom, že Paľo Rýpal záhadne zmizol.

Z bane k peru

Novinár s prirodzeným talentom na písanie, bez žurnalistickej školy. Bol to samouk. Keď si preskákal roky manuálnej práce ako tkáč kobercov či ostravský baník, vrhol sa na novinárčinu.

Elévske roky si odkrútil v Žiline, neďaleko rodného Rajca, v tamojšej redakcii Žilinského večera, neskôr sa mu podarilo prejsť do už neexistujúcej TV Sever. Naplno však začal hviezdiť až v Bratislave. V redakcii Plus 7 dní mu dali priestor, aby ukázal, ako šťavnato sa dá písať o kriminálnych prípadoch.

Jeho nadanie pre pútavé písanie však z času na čas zatienil démon alkoholu. Paľo mával niekoľkodňové výpadky, počas ktorých sa intenzívne venoval poháriku. Vtedy ho v redakcii nevedeli zohnať, nikomu sa nehlásil.

Napokon sa po pár dňoch zjavil, neraz však počas týchto okien postrácal svoju techniku. Treba však poznamenať, že mesiace pred jeho zmiznutím s týmto démonom problém nemal.

Jeho výpadky spôsobili, že postupne začal redakciami takpovediac len prechádzať. Naraz pracoval aj pre päť vydavateľstiev, ale v žiadnom na plný úväzok. Lákala ho televízna tvorba, prispieval do viacerých publicistických projektov v Markíze aj v STV.

Nemal šťastné obdobie

Prelom rokov 2007 a 2008 pre neho nebol najšťastnejším obdobím. V televízii s nim ukončili internú spoluprácu, takže bol viac-menej na voľnej nohe. Dostaval len honoráre za reportáže, ktoré dodal.

Ukončil dlhší vzťah so svojou priateľkou a našiel si novú lásku. Napriek tomu, že s ňou nebol každý deň, lebo pracovala v cudzine, vzťah sa vyvíjal. Pred kamarátmi začal často hovoriť o tom, že pomýšľa aj na sobáš.

„Keď som chodievala domov, tak sme sa stretávali. Bolo to krátko. Potom sa stalo to, čo sa stalo, takže to nestihlo prerásť do niečoho intenzívnejšieho,“ spomína Rýpalova bývala priateľka.

Poznala ho ako príjemného spoločníka, ktorý nesiahal po alkohole. Mával aj nervóznejšie dni, ale vtedy to brala ako bežnú súčasť života.

Finančne však strádal. Okrem toho musel riešiť bývanie v hlavnom meste, lebo už nemohol ďalej užívať podnájom, ktorý mu poskytovala známa z mediálnej branže.

Doma v Rajci bol naposledy aj so svojou partiou vo februári na fašiangy, z ktorých robil reportáž. Potom si s rodinou už len telefonovali a e-mailovali.

„Spomínal, že je unavený z investigatívnej novinárčiny. Písal mi, že by už chcel robiť len zábavne relácie a humor. On aj začínal kreslením vtipov a komixov,“ hovorí Rýpalova sestra Iveta Uhliariková.

Zmiznutie

8

Zdroj: Rodinný archív I.U.

V Bratislave musel hľadať nový podnájom. Domáca mu zrejme odpúšťala niektoré platby, ale sama už mala finančné, ale aj zdravotné problémy. Paľo Rýpal si aj predbežne našiel ďalšie bývanie, ale presun do neho sa už nekonal. Hoci sa tešil na nové obdobie života, 22. apríla 2008 zmizol.
Jeho kamaráti a známi si z toho v prvých dňoch nič nerobili: o Paľovi bolo známe, že sa na pár dní vytratí.

„Ja som vedela iba to, že zháňa nový podnájom, ale krátko pred tým nepadlo nič o tom, že by chcel vycestovať za hranice, alebo sa odsťahovať do iného mesta,“ hovorí jeho sestra.

Po pár dňoch ho však kamarátka-novinárka začala hľadať práve u rodiny v Rajci. Zvykol tam zájsť, keď mu bolo ťažko, mal pracovnú cestu rodným krajom alebo sa chcel stretnúť s najbližšími.

Po svojom zmiznutí tam však nedorazil. Rodinu prekvapilo, že sa v tom čase ani telefonicky neozval: Rýpalov otec mal práve narodeniny.

V bratislavskej domácnosti, z ktorej sa mal odsťahovať, našli jeho veci aj krátky inštruktážny list pre majiteľku.

„Je mi to ľúto, ale iné východisko som nenašiel,“ napísal Rýpal majiteľke bytu. Pridal pár pokynov, kto sa má postarať o jeho mačky a komu treba vrátiť veci z bytu.

„Moje veci môžeš vyhodiť,“ napísal na konci Rýpal a podpísal sa prvým menom.

Sestra iniciovala na polícii pátranie, ktoré neúspešne trvá dodnes.

Video: Reportáž TV Markíza o stratenom novinárovi z roku 2008

Predtým a potom

Deň pred zmiznutím dostal Paľo Rýpal peniaze, ktoré by mu zrejme vystačili aj na celý mesiac živobytia. Išlo o platbu za príspevky, ktoré už dodával do televízie externe.

„Ja som sa s ním stretol v pondelok, robili sme predtým spolu Reflexy. Prišiel si pre svoju časť honorára,“ opisuje posledné stretnutie s Rýpalom strihač František Škultéty. Podľa jeho slov išlo skôr o veselšie témy a námety o zaujímavých ľuďoch či javoch.

V deň zmiznutia, teda v utorok, mal svojmu spolupracovníkovi priniesť faktúru, aby mohol honorár riadne vyúčtovať. To sa už nestalo, Paľo nedvíhal telefón, neskôr bol vypnutý.

Zhruba dva týždne od zmiznutia sa po čerstvých stopách pustila kolegyňa z TV Markíza a dlhoročná kamarátka Lenka Dale (vtedy Ďurkechová). V Štúrove narazila na personál jedného miestneho hotela neďaleko autobusovej stanice, ktorý Rýpala spoznal.

„Áno, pamätám si na neho, myslím že tu prespal jednu alebo dve noci. Trošku bol chudší,“ zareagoval vtedy miestny čašník na predloženú fotku.

Rýpal vraj nepôsobil vystresovane, zaujímal sa najmä o to, či majú v zariadení internet. Používal notebook, s čašníkom diskutoval o fotoaparátoch. Napokon sa odhlásil aj z aplikácie Skype, ktorú používal na komunikáciu so známymi.

Podľa fotografie ho ešte spoznal jeden z vodičov autobusu, ktorý bol vtedy presvedčený, že Rýpala viezol autobusom z Ipeľského Sokolca do Salky: obe obce sú blízko Štúrova.

„Korunka mu chýbala, nemal celkom na cestovné,“ hovoril vodič, ktorý si ale nespomenul na presný deň, kedy mal takého cestujúceho zviesť. Vraj mu povedal, že putuje zo Žiliny smerom na Budapešť.

Tento šofér, ale aj iní ľudia neskôr uvádzali, že videli človeka podobného Rýpalovi, ktorý bol v oblečení kňaza alebo mnícha: prípadne, že sa za neho vydával. V dnešnej dobe je však takmer nemožné, aby človek získal útočisko v štrukturách oficiálnych cirkví.

Najväčšia rímsko-katolická cirkev na Slovensku nám ústami hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru potvrdila, že Rýpal sa nestal mníchom, ani nezískal žiadny cirkevný azyl. Od svojho zmiznutia cirkev o pomoc nepožiadal.

Nezvyčajný list, veľké plány

8

Zdroj: Rodinný archív I.U.

Najmä prvá veta v Rýpalovom poslednom liste pre jeho domácu pôsobí nezvyčajne. Na prvé počutie znie ako rozlúčka, môže však mať aj prozaickejšie vysvetlenie. Ľudia z jeho blízkosti pripúšťajú, že by mohlo ísť o ospravedlnenie za podlžnosti na nájomnom.Inštruktážna časť Rýpalovho listu je napísana šikmo, čo by mohlo nasvedčovať tomu, že pri jej písaní sa už niekam ponáhľal.

Paľo Rýpal mal napriek aktuálnej pracovnej nepriazni veľké plány do budúcnosti. So spolupracovníkmi Máriom Martinovským a Petrom Nôtom chcel založiť vlastnú agentúru, ktorá by produkovala investigatívne reportáže a zábavné relácie.

Všetko už mal spracované na papieri, zrejme sa chystal osloviť televízie.

„On asi rok a pol pracoval na témach, s ktorými by sa mediálne presadil. Ku koncu bol smutný z toho, že pomáhal mnoho ľuďom, ale keď sám potreboval pomôcť, tak mu nepomohol nikto,“ spomína Nôta.

Ešte aj krátko pred Rýpalovým zmiznutím písali námet zábavnej relácie a začali riešiť problém s autorstvom inej, ktorá sa bez ich vedomia už objavila v televízii. Doriešil ho napokon Nôta sám, lebo neskôr sa už s nim nedokázal spojiť.

Veľké plány však mohla zvrátiť nejaká náhla udalosť, o ktorej sa pred ľuďmi nezmieňoval.

Rýpal krátko pred vlastným zmiznutím prišiel o najlepšieho kamaráta zo strednej školy, ktorý skočil pod vlak. Tento človek mu pred svojim tragickým rozhodnutím skúšal zavolať, ale pre zaneprázdnenosť nemohol zdvihnúť telefón.

Reči o Šátorovi

Paľo Rýpal patril k prvým slovenským novinárom, ktorý sa pravidelne začal venovať téme slovenskej mafie. O rôznych zločineckých skupinách napísal množstvo článkov, ktoré boli neskôr inšpiráciou aj pre iné médiá.

Pochopiteľne, že aj skupina okolo Tibora Pápaya, alias Papa Joea z Dunajskej Stredy, bola v centre jeho záujmu. Venoval sa aj najkrvavejšej udalosti v dejinách slovenského podsvetia: masakre v miestnom bare Fontána.

Táto dráma sa však stala v marci 1999, teda asi deväť rokov pred jeho zmiznutím. Hoci sa k téme neskôr vracal, najmä keď sa rozbehol súdny proces s obžalovanými, v roku 2008 už nebola téma pápayovcov stredobodom pozornosti novinárov.

Napriek tomu sa Rýpal krátko pred svojim zmiznutím pochválil svojmu novinárskemu kolegovi, že o pápayovcoch má nejaké nové poznatky.

„Mohlo to byť tri až päť týždňov predtým. Okrem iného mi hovoril: mám nové veci k pápayovcom. Ja som bol skeptický, čo by tam mohlo byť nové, ale on ma presviedčal, že budem prekvapený, aby som si počkal,“ opisuje stretnutie bezpečnostný analytik a publicista Milan Žitný.

Aj ďalší novinár – Michal Hečko z TV Markíza – si tiež hmlisto vybavuje, že v minulosti v nejakých kruhoch počul indície, smerujúce k Rýpalovi. Podľa týchto nepotvrdených informácií sa mohlo Rýpalovi podariť odfotiť Ľudovíta Šátora.

Práve Šátor bol od začiatku obvinený zo zorganizovania masakry pápayovcov, polícii dlhodobo unikal. Podľa aktuálneho vyšetrovania by už mal byť tiež po smrti, začiatkom decembra 2010 ho údajne zabili vlastní parťáci.

Šátor zrejme roky operoval na Slovensku. Možnosť, že sa na jeho stopu dostal Rýpal,  nevylučuje ani ďalší zdroj: otec zavraždených bratov Szilárda a Csabu Raiszovcov.

„Môže to byť pravda, že zachytil nejakú dobrú stopu. Vôbec nevylučujem, že Šátora odfotil, lebo za tie roky ho mohol tu v Dunajskej Strede odfotiť hocikto,“ myslí si Raisz starší.

Jeho synov podľa polície zabil Šátor so svojimi kumpánmi na jeseň roku 2008, teda pár mesiacov po zmiznutí novinára.

Bratia Raiszovci v minulosti čelili roky obžalobe, že poskytli Šátorovým zabijakom takpovediac logistickú podporu pri poprave pápayovcov. Prípad sa na súde začal vyvíjal v ich prospech, napokon ale náhle zmizli.

Nové svedectvo?

O stratení Paľa Rýpala jeho bývalý spolupracovník Peter Nôta viackrát písal blogy. Podľa jeho slov si to všimla jedna osoba, ktorá sa mu prednedávnom rozhodla vyrozprávať svoj zážitok spred desiatich rokov.

Nôta to opät opísal na portáli chilli.today, identitu tejto osoby ale nezverejnil. Ak mu však hovorila pravdu, mohla by udalosť súvisieť so strateným novinárom. Osoba mu hovorila o náhodnom stretnutí s mužom, ktorý sa predstavil ako novinár Paľo Rýpal. Malo tobyť v nočnom podniku 25. alebo 26. apríla 2008.

Muž bol údajne vystresovaný a pôsobil odpudzujúco, ale nebol opitý. Tvrdil, že sa vrátil pešo z juhu Slovenska do Bratislavy, lebo ho tam objavili.

Počas noci mal vyrozprávať celý svoj príbeh bez toho, aby uvádzal ďalšie mená. Vraj hovoril, že vypátral kauzu, ktorú spísal do notebooku. Počítač mal stále v ruksaku, ktorý si pozorne strážil.

„Vraj povedal, že mu nikto neverí, že keď sa mu nepodarí odísť do zahraničia, tak ho zabijú,“ opisuje desivé slová Nôta.

Mohol odísť dobrovoľne do cudziny

Paľo Rýpal sa stratil v čase, keď bol prácou investigatívneho novinára vyčerpaný. Viackrát sa na to sťažoval rodine, najmä v období krátko pred svojim zmiznutím.

Okrem toho, že sa vedel dobre orientovať v lese, mal aj miesta v zahraničí, ktoré ho dlhodobo veľmi lákali. Po dovolenke v Chorvátsku bol očarený touto balkánskou krajinou a viackrát hovoril, že by tam rád išiel žiť.

Pátranie sa teda vyhlasovalo aj v tejto dovolenkovej destinácii mnohých Slovákov, zverejnili ho miestne portály.

Okrem Chorvátska neraz spomínal aj Dominikánsku republiku. Páčilo sa mu tamojšie podnebie, že je tam stále pekne.

Slovenská polícia pochopiteľne zamerala svoje pátranie na domácu krajinu a blízke okolie. Za desať rokov preverila viacero prípadov, keď sa našiel mŕtvy človek a nebola zistená jeho totožnosť. Prípadne ak v nemocnici skončili ľudia, ktorých identita nebola jasná. Všetky tieto snahy ale nikdy neviedli k zisteniu, že by to bol stratený novinár.

Je tak trochu paradoxom, že napísal aj sériu článkov o zmiznutých ľuďoch. Napokon sa medzi nich zaradil aj on sám.

Najprv si jeho okolie myslelo, že si chcel zmiznutie otestovať na vlastnej koži. Novinára však niet už 10 rokov.