…..zbytečné dodávat jakákoliv slova, stačí si přečist, co bylo zasláno. Nyní se ukazují tváře lidí v té pravé podobě a padají masky. Dal jsem zde zajímavosti, které přišly do redakce mejlíkem…..

14:54

KTO PASIE LAJČÁKA?

V Srbsku na slovenského ministra zahraničných vecí spomínajú ako na mimoriadne neobľúbeného a arogantného politika

V týchto
dňoch uzrel svetlo sveta ďalší uniknutý e-mail Hillary Clintonovej
z čias jej pôsobenia na americkom ministerstve zahraničných vecí. Ide o
veľmi zaujímavú korešpondenciu z 24. januára 2011, ktorú si vymieňala
s americkým miliardárom a burzovým špekulantom Georgeom Sorosom.
Americký finančník, ktorý sa veľmi rád pletie do politiky rôznych
štátov, kde financuje tretí sektor, sa zas raz rozhodol „pomáhať“.
Poradil americkej ministerke, čo má robiť v súvislosti s protivládnymi
protestmi, ktoré vypukli v Albánsku v roku 2011. Nebolo by možno na tom
nič čudné, pretože „dobrák“ George Soros chce poslať niekoho skúseného
do Albánska, aby sa vraj predišlo občianskej vojne podobnej tej z roku
1997.

Soros v úlohe radcu

„Drahá Hillary, existujú vážne obavy týkajúce sa ďalších nepokojov v
boji proti demonštrácii, ktorú zorganizovala vládnuca strana. Vyhliadky
hovoriace o desiatkach tisíc ľudí, ktorí vyšli do ulíc, a zapálené
politické prostredie neveštia nič dobré pre návrat verejného poriadku a
krehkého demokratického procesu v tejto krajine do normálu,“ píše George
Soros. Ďalej Hillary Clintonovú vyzýva na zapojenie medzinárodného
spoločenstva a vyvinutie tlaku na premiéra, aby „zabránil ďalším
demonštráciám“ a „zmiernil verejné výroky“. Druhý bod jeho e-mailu je
vymenovanie európskeho úradníka, ktorý bude slúžiť ako mediátor. Sivá
eminencia odporučila Clintonovej troch kandidátov: Carla Bildta,
Marttiho Ahtisaariho a – to tretie meno je azda najzaujímavejšie –
Miroslava Lajčáka.

V službách barónky

O dva dni neskôr vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine
Ashtonová skutočne poslala „slovenského“ diplomata do Albánska. Barónka
už v roku 2010 Miroslava Lajčáka vymenovala za výkonného riaditeľa
diplomatických zborov pre Rusko, východné partnerstvo a západný Balkán.
Ak nazriete do curriculum vitae tohto kariérneho diplomata, dočítate sa,
že v roku 2007 bol Miroslav Lajčák vymenovaný za vysokého predstaviteľa
medzinárodného spoločenstva a osobitného predstaviteľa Európskej únie v
Bosne a Hercegovine. Mal za úlohu pomáhať riadiť chod krajiny, ktorú
paralyzovalo etnické rozdelenie a vzájomná nedôvera jednotlivých entít.
Manažoval pri tom veľký medzinárodný pracovný kolektív niekoľkých sto
zamestnancov a niekoľkomiliónový rozpočet – uvádza sa v životopise, v
ktorom sa nachádzajú len ódy. Ak si však dáte námahu, môžete sa dočítať
aj iné, samozrejme, nie na stránkach slovenského ministerstva
zahraničných vecí.

Novodobý protektor

V máji 2008 popredný srbský spisovateľ Momo Kapor opísal, ako sa
Miroslav Lajčák zhostil svojej funkcie. „Európsky guvernér, ktorý
vymenúva a odvoláva funkcionárov, ako sa mu zachce. Nedávno nariadil
odobratie všetkých osobných dokladov rodine Radovana Karadžiča
(bosniansko-srbského politika), aby nemohli nikam cestovať okrem
nešťastnej Bosny, na čo dostanú špeciálny sprievod. Guvernér Lajčák
svojvoľným držaním Karadžičovej rodiny v zajatí prekonal epochu tureckej
nadvlády nad Bosnou a aj praktiky jedného zo svojich predchodcov,
niekdajšieho rakúsko-uhorského miestodržiteľa, generála Oskara Potiorka.
Je známe, že rakúsko-uhorské úrady nikdy neprenasledovali rodiny
atentátnikov z Mladej Bosny a ani Turci neväznili rodinu starca Vujadina
a ostatných hajdukov. Protektor Lajčák to urobil v 21. storočí, a to v
Európe, ktorej zákony vyslovene stanovujú, že najbližšie príbuzenstvo
obvinených je zbavené akejkoľvek zodpovednosti za činy ich člena.
Predstavte si len tú statočnosť: zakázať vnukom obvineného tribunálom v
Haagu, aby sa vybrali lyžovať do hôr, alebo, ach, nedaj Bože, na
prázdniny k moru, kde by mohli náhodou stretnúť svojho starého otca,
ktorého niektorí z nich ani nepoznajú, pretože ho nikdy nevideli!

Hanba pre Slovensko

Okrem toho majú členovia Karadžičovej rodiny zablokované svoje účty a
zakázané zaoberať sa čímkoľvek a robiť čokoľvek, čo by im slúžilo na
vlastnú obživu. Zdá sa, že nový rakúsko-uhorský guvernér Miroslav Lajčák
to s tými opatreniami dosť prehnal. Pán Lajčák si očividne praje rodinu
Radovana Karadžiča priviesť na mizinu, aby z jej členov boli žobráci,
alebo aby zomreli od hladu, čím demonštruje najčistejší humanizmus
európskeho typu. Na tomto prípade Európa predvádza svoju neodolateľnú
príťažlivosť a vyzýva nás, aby sme sa stali jej členmi. Časy sú ťažké,
ale moderné. Zatýkajú sa členovia rôznych mafiánskych skupín, zabíjajú
vplyvní ľudia, prenasledujú bývalí ministri, do zahraničia utekajú
povestní riaditelia, ktorých sa nedarí zatknúť, a tak istá žena hovorí
svojmu manželovi: ‚Aké mám šťastie, že ty nič neznamenáš!‛ Vráťme sa
však do našej nešťastnej Bosny. Kto všetko v nej ešte nevládol a kto cez
ňu musel prejsť? Vystriedali sa tu Turci, rakúsko-uhorskí vládcovia,
doktor Ante Pavelič, povestný ustašovec, až po usmievavého Slováka,
Európana a euro-pána Lajčáka, ktorý všetko robí delikátne, v rukavičkách
a, navyše, naším jazykom, aby sme mu všetci rozumeli.

Spomínam si na jednu poviedku Iva Andriča z čias okupácie. Na brehu
Sávy stála krčma U šiestich topoľov a pred ňou tabuľa s nápisom: Všetko
sa raz skončí. Nejaký zvedavý kupec sa krčmára spýtal, čo ten nápis
znamená, a ten mu odpovedal, že každý rozumný človek vie, čo to znamená,
ale je to tam napísané pre hlupákov, ktorí to nevedia,“ uzavrel svoje
riadky Momo Kapor.

Všetko sa raz skončí

Bolo by zaujímavé vidieť do Miroslava Lajčáka, či si tiež uvedomuje,
že všetko sa raz skončí. V Srbsku nielen občania, ale aj médiá spomínajú
na neho ako na mimoriadne neobľúbeného politika, ktorý sa správal
arogantne ako protektor na okupovanom území. Aké boli a sú jeho
pohnútky? Konal na základe svojho vnútorného presvedčenia, alebo sa
nechával riadiť Georgeom Sorosom, Catherine Ashtonovou či Hillary
Clintonovou? Komu vlastne člen slovenskej vlády slúži?

Nedávno britskí poslanci vyhlásili, že chcú začať trestné stíhanie bývalého britského
premiéra Tonyho Blaira v spojitosti s vyšetrovaním účasti Veľkej
Británie vo vojne v Iraku. Samotný Blair sa pred istým časom priznal
k zverstvám, ktoré napáchalo jeho a Bushovo rozhodnutie poraziť Saddáma
Husajna. Blair opakovane ľutoval svoje správanie a priznal, že invázia
do Iraku bola „vojnový zločin“. Pred necelým mesiacom medzinárodný
trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu rozhodol, že niekdajší srbský
prezident Slobodan Miloševič nebol zodpovedný za vojnové zločiny v Bosne
a Hercegovine. Život mu to už však nevráti. Kto ponesie zodpovednosť,
ak jedného dňa zbavia obvinení Radovana Karadžiča? Každá príležitosť
trvá len istý čas, preto je potrebné správať sa slušne a nie poslušne
voči dohadzovačom do vysokých medzinárodných funkcií….

a este sa vyhraza obcanom SR…..

https://www.youtube.com/wat…

Zahraničný výbor

https://www.youtube.com/watch?v=tstxWmMv3-A

HNtelevízia

Streamované naživo pred 2 hodiny

WEB: http://www.hntelevizia.sk/

FB: http://www.facebook.com/hntelevizia/

Kategória

Správy a politika

UFO • pred 10 minútami

Zastavme zlo z Marakéša” Veľmi triezvy a argumentačne kvalitne spracovaný článok. V skratke je celý tento neomarxistický panflet zbytočnosťou s množstvom skrytých mín. To, že si s ním lajčiak kadí do vlastných úst je len a len jeho problém. Národu dokázal, že Slovensko ho nezaujíma a nikdy nezaujímalo. Je to rovnaká zvrátenosť a pre reálny život zbytočnosť ako Istanbulský dohovor.

https://www.postoj.sk/38007/zastavme-zlo-z-marakesa

http://slovenskydohovorzarodinu.sk/

Navyše sú proti všetky krajiny V4.

https://www.hlavnespravy.sk/lajcak-sr-mala-v-marrakesi-vyjadrit-svoj-postoj-k-paktu-osn/1586116

Čo je dôvodom Lajčákovej a Kiskovej nervozity

http://afinabul.blog.cz/1811/co-je-dovodom-lajcakovej-a-kiskovej-nervozity

Komentáře

1 jana | Dnes v 8:00 |

neviem kto je z nas traumatizovany, ja teda nie…. je mi jedno ci p. Lajcak bude ministrom alebo nie…  ale ten zdrap o riadenej migracii nech si laskavo berie zo sebou do vysluhoveho dochodku aby mal na co spominat

Dnes v 5:44 | afinabul |  Z domova

Slovenská verejnosť je v týchto dňoch intenzívne traumatizovaná potenciálnou rezignáciou ministra Lajčáka, ak mu nevďační a zápecnícki Slováci vezmú jeho obľúbenú hračku – globálny pakt o migrácii

Lajčákovi spolustraníci pred novembrom 1989 síce odmietli prijať mladého Andreja Kisku do KSČ, podnájomník z niekdajšieho Pionierského paláca však na Lajčáka kvôli tomu nezanevrel, ale naopak je veľmi znepokojený tým, že by bývalý komunistický funkcionár Lajčák mal opustiť svoj ministerský post.

Tak čo je dôvodom tejto Lajčákovej a Kiskovej nervozity. Formálne sa síce pertraktuje globálny pakt o migrácii, avšak v tomto huriavku trochu unikli pozornosti radikálne či dokonca až extrémistické vyjadrenia poslankyne Sulíkovej strany SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej, podľa ktorej bola revolúcia v novembri 1989 “príliš nežná”, a až “príliš nežne sme sa rozlúčili s jednotlivcami, ktorí ten systém vybudovali. Niektorí tí ľudia tu zostali. Bolo veľmi dôležité ich rázne odsúdiť a potrestať”, uviedla Lucia Nicholsonová na adresu vládnych predstaviteľov s komunistickou minulosťou.

Lucia Nicholsonová síce nekonkretizoval, či mala na mysli okrem iných konkrétne aj Miroslava Lajčáka, jeho znepokojenie v tomto kontexte by však bolo ľudsky pochopiteľné a mnohé z prebiehajúcej diskusie o globálnom migračnom pakte by sa ukázalo v úplne novom svetle. Nie je žiadnym tajomstvom, že Miroslav Lajčák si už pred svojim vstupom do KSČ v roku 1983 dôkladne osvojil nielen “materialistický svetonázor”, ako sám uviedol vo svojej prihláške do KSČ.

Jeho prijatie do KSČ by v tom čase nebolo možné ak by sa nestotožnil aj s princípmi proletárskeho internacionalizmu. Dnešnou optikou sú takýmito “proletármi” migranti z najchudobnejších regiónov Afriky a Ázie, ktorí naozaj nič nemajú, ak si odmyslíme najnovšie smartfóny, značkové oblečenie či pofidérne kreditné karty bez mena, ale za to s vlajočkou EÚ.

Možno teda vytýkať Lajčákovi, ak z titulu svojho pôsobenia v OSN tak intenzívne loboval za týchto novodobých “proletárov” a osobne sa zasadil za vypracovanie “globálneho migračného paktu”? Veď tento pakt je plne v súlade s nadčasovou myšlienkou “proletárskeho internacionalizmu”.

Zápecnícki Slováci by mali pochopiť, že je ich morálnou povinnosťou nezáväzne pomáhať týmto novodobým proletárom. A pani poslankyňa Ďuriš Nicholsonova by vo svojom revolučnom zápale snáď mohla učiniť výnimku a udeliť dišpenz ministrovi Lajčákovi z prípadného dodatočného rázneho odsúdenia a potrestania jednotlivcov, ktorí sa z KSČ po novembri 1989 šikovne infiltrovali do našich demokratických ponovembrových vlád.

Izrael sa v utorok pridal k Spojeným štátom a ďalším krajinám, ktoré sa odmietajú pripojiť ku Globálnemu paktu OSN o migrácii, ktorý budú predstavitelia jednotlivých vlád podpisovať v decembri v Maroku. Informovala o tom agentúra DPA

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, považovaný za tvrdého odporcu imigrácie, povedal, že “ministerstvo zahraničných vecí inštruoval, aby oznámilo, že Izrael nebude súhlasiť a nepodpíše Globálnu dohodu o bezpečnej, riadenej a regulovanej migrácii”.

“Sme odhodlaní chrániť naše hranice pred nelegálnymi migrantmi. To sme robili a to budeme robiť aj naďalej,” povedal.

Pridá sa aj Poľsko

Poľská vláda rozhodla, že nepodporí pakt Organizácie Spojených národov (OSN) o migrácii, ktorého cieľom má byť bezpečná a riadená migrácia.

Nesúhlas s paktom Varšava odôvodnila záujmami národnej suverenity.

Po utorkovom zasadaní poľskej vlády jej tlačový úrad vydal vyhlásenie, v ktorom sa konštatuje, že dokument nespĺňa požiadavky Poľska na “silné garancie suverénneho práva rozhodovať, koho krajiny príjmu na svoje územie, a na rozlišovanie medzi legálnou a nelegálnou migráciou”.

Kritici pribúdajú

Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.

Pakt by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra.

Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Maďarska, Rakúska, Estónska a Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja. V utorok sa k nim pripojilo aj Poľsko.

Zástancovia paktu tvrdia, že pomôže lepšie regulovať migračné toky a bude chrániť práva migrantov. Kritici argumentujú, že ako ľudské právo je v dokumente zakotvená aj migrácia z ekonomických dôvodov.

https://www.hlavnespravy.sk/vylakali-miroslava-lajcaka-slova-lucie-nicholsonovej/1585312

https://www.hlavnespravy.sk/izrael-sa-pridal-ku-krajinam-ktore-nepodpisu-migracny-pakt-osn/1585146