Radačovský: Nie je dobrá cesta, ak sa na každý prípad, ktorý nie je po vôli politikom, vydá špeciálny zákon

Europoslanec Miroslav Radačovský pre Hlavné správy uviedol, že v europarlamente nezastupuje politikov, ale záujmy Slovákov a Slovenska a vyjadril svoj negatívny postoj k holokaustu, ako aj k zákonom účelovo šitým na mieru konkrétnym osobám

Poslanec Európskeho parlamentu za ĽSNS Miroslav Radačovský sa stal takmer ľudovým hrdinom, keď ešte ako sudca preukázal neovplyvniteľnosť a osobnú odvahu v kauze Veľký Slavkov, kde napriek mediálnemu tlaku spravodlivo rozhodol v neprospech vtedajšieho prezidenta Kisku. Odpovedal nám na niekoľko otázok.

Hlavné správy: Ako presadzujete v Európskom parlamente záujmy Ľudovej strany Naše Slovensko ako strany, ktorá Vás do eurovolieb nominovala?

Radačovský: „Predovšetkým je potrebné konštatovať, že europoslanec, nech by bol nominovaný do eurovolieb akoukoľvek politickou stranou alebo hnutím, v prípade zvolenia zastupuje záujmy Slovenska a všetkých Slovákov. Nezastupuje teda záujmy politickej strany alebo hnutia, ktoré ho nominovali. V eurovoľbách totiž nie je voličom politická strana alebo hnutie, ale občan.

V konečnom dôsledku, pokiaľ vychádzame z rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorého súčasťou je aj morálny a etický kódex poslanca, tak europoslanec je pri pôsobení v Európskom parlamente (EP) nezávislý, nejde o imperatívny mandát (čiže nie je viazaný príkazmi kohokoľvek). Čo sa týka konkrétne mojej osoby, ja sa budem v rozhodujúcich otázkach riadiť výlučne tým, čo som v individuálnom programe svojim voličom sľúbil. Chcem tiež pripomenúť, že v EP pôsobím ako nezávislý poslanec a ani nie som v súčasnosti organizovaný v žiadnej politickej strane ani hnutí. Pokiaľ ide o moju prípadnú politickú budúcnosť, neviem sa ešte jednoznačne vyjadriť, či sa tým budem alebo nebudem zaoberať.“

Hlavné správy: Vzhľadom na nie celkom jasný postoj členov strany ĽSNS k otázke holokaustu, vyjadrite sa, aký je Váš osobný názor na holokaust.

Radačovský: „Holokaust je to najstrašnejšie a najneľudskejšie, čo mohol ľudský tvor vytvoriť. O to viac, že jeho výtvor sa udial už vo vtedy kultúrne a technicky civilizovanom Nemecku. Pre mňa je nepochopiteľné, odporné, opovrhnutiahodné, že človek, ľudská bytosť, natlačil malé nevinné deti, ženy a matky, do dobytčích vagónov, nech to už bolo z akýchkoľvek dôvodov.

Možno sa ma niekto opýta: ,Ako to vieš? Žil si vtedy? Si historik?‘. Nežil som vtedy, nie som historik. Žili však vtedy moji rodičia a starí rodičia. Neboli politici ani historici a nemali dôvod byť tendenční. Títo mi ako chlapcovi jasne popísali, aké boli deportácie židovských detí a žien, pričom niektorých z deportovaných poznali aj osobne.

Môj nebohý otec, ako účastník protifašistického zahraničného odboja, oslobodzoval koncentračné tábory v Poľsku. Popísal mi situáciu, aká tam bola a vlastnému otcovi nemám dôvod neveriť! Považujem však za potrebné tiež konštatovať, že v nemeckých nacistických koncentračných táboroch hynuli nielen občania židovskej národnosti, ale aj Slovania, ba dokonca aj Svedkovia Jehovovi, telesne postihnutí a taktiež aj Rómovia. Pre nedostatok miesta tu všetkých vymenovať ani nemožno!“

Hlavné správy: Aký je Váš názor na tzv. „Lex Harabin“, zákon ktorý by mal zabraňovať sudcom kandidovať za politické strany a hnutia?

Radačovský: „Akýkoľvek zákon prijatý Národnou radou SR je potrebné akceptovať, a ak akceptovateľný nie je, je možné obrátiť sa na Ústavný súd SR. Pokiaľ sa mám vyjadriť ako právnik, tak to, čo je platné, je nemenné a je potrebné to rešpektovať. Avšak aj ako právnik môžem mať svoj názor, ba ako občan musím mať názor na to, prečo bolo potrebné takýto zákon prijať a takýmto spôsobom.

Som odporcom akýchkoľvek ,Lex zákon‘, teda zákonov ad hoc (,pre tento prípad‘) len preto, že si to vyžaduje akýsi politický záujem. Uznávam, že môže byť potrebné takýmto spôsobom prijať zákon, ak by sa to týkalo mimoriadnej situácie v štáte (teda zákon ad hoc), či už v situácii vojnovej, prípadne v ekonomickej oblasti a pod.

Prijímať však takýto zákon len preto, aby bolo niekomu sťažené alebo znemožnené uchádzať sa o akýkoľvek politický post, považujem za nesprávne.

Chápal by som prijatie takého zákona, keby bol prijatý vtedy, ak by nebol náznak, že sa má týkať určitej konkrétnej osoby. Je pravdou, že v tomto návrhu zákone nie je konštatované, že sa to týka pána JUDr. Harabina, ale že sa to týka všetkých sudcov. Ale náznak tendenčnosti tu už ostane, a preto to považujem za nesprávne. Slovenská republika sa nevydáva dobrou cestou, ak na každý prípad, ktorý nie je po vôli politikom, resp. nejakému politickému zoskupeniu, sa vydá ,Lex zákon‘, či to už bol napr. aj ,Lex Mečiar‘, ,Lex Tóth‘, ,Lex Černák‘, a pod. Pevne verím, vzhľadom na korektnosť Hlavných správ, že sa v budúcnosti nevyskytne ,Lex Hlavné správy‘.“

Ivan Lehotský

Zdroj: 9