Putinov prejav je nádejou, že svet nezničí jadrová apokalypsa

Posolstvá Vladimíra Putina sú kľúčovými v jeho komunikácii s ruským národom. To najnovšie bolo dlhšie než známe mníchovské z roku 2007, krymské z roku 2014 aj valdajské z roku 2022.

Napriek tomu nebolo najdlhšie. Od Putinových slov „Dobrý deň“ do zvukov hymny trvalo hodinu a 45 minút. V roku 2018 hovoril hodinu a 55 minút. Priemerný počet slov v jeho posolstvách je 7202. Tento rok mal prejav 10 565. Spomínaný rekord z roku 2018 predstavoval 11 428.

Najdramatickejšie vystúpenie

Ruská elita dobrú hodinu a pol počúvala o ekonomike, podpore matiek, zabezpečení vojenského personálu a ďalších sociálnych otázkach.

Zdalo by sa, že sa posolstvo hlavy ruského štátu nieslo v príjemnom duchu. V zmysle „pokojne pracujeme a neexistuje žiadna núdzová situácia“. Lenže v závere prišlo to „dramatické“.

Oznámil pozastavenie účasti Ruska v rámci zmluvy START 3. Teda kľúčovej a dnes aj jedinej zmluvy, ktorá zaisťuje globálnu stabilitu prostredníctvom obmedzenia zbraní dvoch vedúcich mocností. Ruska a USA.

Ak necháme bokom sociálnu časť prejavu, tak nám zostane spravodlivý popis príbehu o tom, ako Západ s úsmevom na tvári otvorene klame. Pritom sa chystá na veľkú vojnu. Prejav zahŕňal aj inováciu vojensko-priemyselného komplexu a prezbrojenie strategických jadrových síl. Putin pripomenul, ako USA a ich spojenci prepisujú pravidlá hry po celom svete.

Zhorí celý svet na popol?

Na konci prejavu by si hociktorí vojenskí pozorovateľ mohol povedať, že po pozastavení účasti v rámci spomínanej zmluvy „hrozí svetu zánik“.

Ruský prezident však zjavne nepôsobí ako ten, ktorý sa pripravuje premeniť planétu na rádioaktívny popol. Pripomeňme jeho slová o zmene systému vysokoškolského vzdelávania v Rusku. Budovaní škôl a ciest, podpore mladých vedcov či posilňovaní obchodnej logistiky.

Prezident venoval sociálnej časti 6 309 slov. Teda 59,7% prejavu. Podpora rodín vojakov tvorila 6,2% prejavu. Ťažko teda možno považovať jeho vystúpenie za „vojnové štvanie“. Vo väčšine posolstva hovoril o rozvoji Ruska. Nie o jeho bezuzdnej obrane, odlúčení od sveta a rozhorčenej túžbe po pomste.

Sloboda hraníc a kreativita s podporou mladých i veteránov ukrajinskej operácie je v zjavnom rozpore so západným šialenstvom predstavujúcim prenasledovanie všetkého ruského po celom svete.

Nespomínal ani problémy s obsahom, ktorý v Rusku šíri YouTube. Menšiny dostali ubezpečenie, že ich práva budú zachované. Prirodzene, ak svoje názory nebudú vnucovať tradicionalistickej väčšine.

Tým občanom, ktorí nesúhlasia s politikou Ruska, nehrozil honom na čarodejnice. Ale tí, ktorí sa podieľajú na financovaní nepriateľov alebo podkopávaní ruskej bezpečnosti zvnútra, budú potrestaní v súlade so zákonom.

Podnikateľov, ktorí vyviezli peniaze do zahraničia, aby si tam nakúpil domy a jachty, pokarhal. Ale nevyhrážal sa im. Prezident pripomenul, že sa osobne pozná s mnohými kapitánmi biznisu. Nazval ich silnými ľuďmi. Opäť ich vyzval nielen na zarábanie peňazí v Rusku, ale aj na ich míňanie doma.

Novým regiónom na západe krajiny sľúbil ďalšie prehĺbenie integrácie. A oznámenie o podpore matiek, ktoré sa dotkne detí narodených od roku 2007, zrejme mnohých na Donbase dojalo k slzám.

V porovnaní s predchádzajúcimi najdôležitejšími prejavmi bol súčasný viac zameraný na Rusko. Najčastejšie použité slovo bolo „my“. Nasledovalo „Rusko“ vo viacerých obmenách.

Rovnováha síl

Napriek ich dôležitosti, rozhodujúcim pre budúce usporiadanie sveta, nie je počet škôl v Rusku a ani kvalita jeho ciest.

Predchádzajúca zmluva o rovnováhe medzi Ruskom a USA, Zmluva o raketách kratšieho a stredného doletu, „odumierala“ v prvej polovici roku 2019. Strany si vymieňali vzájomné výčitky.

Američania verili, že ruská raketa 9M729 má dlhší dolet, ako tvrdí konštruktér. Rusi zasa vnímali systémy Mk-41 ani nie tak ako súčasť protiraketovej obrany, ale ako univerzálny prostriedok. Napríklad na odpálenie riadenej strely Tomahawk. Výsledkom bolo, že USA od zmluvy odstúpili. Rusko ju teda považovalo za neplatnú. Takže 2. augusta 2019 sa stala históriou.

START 3

Tým sa jediným pilierom strategickej stability stal dohovor START 3. Podpísaný v Prahe v roku 2010. Rozšírený bol v roku 2021. Napriek ochladeniu vzťahov v tom čase na oboch stranách oceánu pochopili jeho dôležitosť. Obe veľmoci tak môžu mať celkovo 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, balistických rakiet odpaľovaných z ponoriek a ťažkých bombardérov. A k nim 1 550 hlavíc.

START 3 popisuje konkrétne typy pozemných a námorných rakiet, odpaľovacích zariadení a ťažkých bombardérov. Dohoda navyše ustanovuje výmenu telemetrie pri odpaľovaní pozemných a námorných rakiet. Tiež vzájomné inšpekcie.

Jeden z najdôležitejších článkov ustanovuje povinnosť oznámiť zámer rozmiestniť strategické útočné zbrane v rámci národných území. Dokonca aj dočasné nasadenie ťažkých bombardérov.

Inými slovami, utajený presun strategických útočných zbraní k hraniciam toho druhého by bol porušením dohody. Tým sa malo predísť opakovaniu Karibskej krízy, keď sa svet ocitol blízko jadrovej apokalypsy.

Pozastavenie, ktoré oznámil Putin, neznamená automaticky i zánik zmluvy. Súčasná dohoda je platná do 5.februára 2026. Rusko do nej navyše navrhuje zahrnúť Francúzsko a Veľkú Britániu. Ako právoplatných členov jadrového klubu. Ktorí mimochodom proti Rusku otvorene bojujú na Ukrajine.

Putin „zvýšil stávky“

A to opakovaním rečníckej otázky, „aký bude svet bez Ruska?“ Skôr to vyzerá, že napriek strašeniu mu ide o pravý opak. Aby sa svet vyhol globálnej jadrovej vojne.

Zdroj: Izvestija