Stalin: „Hitler nezomrel, ale utiekol“

Potom, ako pod silnými údermi Červenej armády, padol Berlín, všetci sa zaujímali o to, čo sa stalo s Hitlerom.

Čoskoro sa vo svetovým médiách objavili správy o smrti krvavého diktátora. Najmä britské noviny Daily Express uviedli, že to s potešením oznamujú. Americký denník New York Daily News uverejnil obrovský titulok „Hitler je mŕtvy“. Sovietsky zväz sa ale s takým jednoznačným tvrdením neponáhľal.

Dňa 2. mája 1945 sovietska Pravda zverejnila správu sovietskej tlačovej agentúry TASS. „Včera neskoro v noci nemecký rozhlas vysielal správu z takzvaného hlavného veliteľstva Vodcu. Tvrdí, že Hitler zomrel 1.mája popoludní. Správa uvádza, že 30.apríla Hitler vymenoval za svojho nástupcu admirála Dönitza. Ten oslovil armádu a nemecké obyvateľstvo. Vo vystúpení pritom zopakoval obvyklé triky a fikcie hitlerovskej propagandy. Ich cieľom je spôsobiť nezhody medzi mocnosťami protihitlerovskej koalície“.

Iba ďalší fašistický trik

TASS označila správu nemeckého rozhlasu za nový fašistický trik. Jeho cieľom malo byť, „dať Hitlerovi príležitosť odísť zo scény a prejsť do utajenia“.

Tieto slová odrážali nedôveru najvyšších kruhov Sovietskeho zväzu k početným správam o smrti Vodcu. Stalin mal podozrenie, že barbar, ktorý rozpútal Druhú svetovú vojnu, sa niekde skrýva. V rozhovore s vojenskými predstaviteľmi Alexejom Antonovom a Sergejom Štemenkom uviedol, že správam o Hitlerovej smrti netreba veriť.

Dňa 25.mája 1945 Stalin v rozhovore s osobitným zástupcom prezidenta USA Harrym Hopkinsom povedal: „Verím, že Hitler nie je mŕtvy. Niekde sa skrýva. Myslím si, že Bormann, Goebbels, Hitler a možno aj Krebs unikli v ponorkách a niekde sa skrývajú“.

Hopkins odpovedal: „Som si istý, že Hitlera nájdeme, aj keby sa skrýval kdekoľvek“.

Na Postupimskej konferencii sa šéf Bieleho domu Harry Truman opýtal sovietskeho vodcu: „Pán Stalin, čo si myslíte o Hitlerovej smrti?“ On odpovedal: „Nezomrel, ale utiekol. Buď do Španielska alebo do Argentíny“. Počul to aj americký minister zahraničných vecí James Byrnes, ktorý sa rozhovoru zúčastnil.

Mŕtvola Hitlera nebola hodnoverne potvrdená

Maršál Georgij Žukov najskôr informoval, že sa v Berlíne ozaj našli Hitlerove pozostatky. Ale o niekoľko dní neskôr už do Kremľa hlásil: „Situácia je veľmi záhadná. Mŕtvolu Hitlera sme nemohli hodnoverne identifikovať. Nemôžem teda s istotou nič potvrdiť. Mohol odletieť z Berlína na poslednú chvíľu. Pretože letecké koridory v tej chvíli ešte boli voľné“.

V roku 1938 Hitler veril, že zomrie o mnoho rokov neskôr. V okamihu najvyššieho triumfu Tretej ríše. Povedal, že chce nájsť večný odpočinok v Berlíne. V obrovskej zlatej hrobke zdobenej drahými kameňmi prinesenými z Uralu.

Ale jeho koniec bol neslávny. Podľa oficiálnej verzie Hitler spáchal samovraždu 30.apríla 1945 v podzemnom bunkri v Berlíne. Tam sa presťahoval v januári 1945, keď sa začalo nekonečné bombardovanie hlavného mesta Tretej ríše. Dňa 30.apríla mal vytiahnuť z trezoru pištoľ PPK Walther, vziať kyanid a potom sa pre istotu ešte zastreliť. Spolu s ním mala spáchať samovraždu i jeho manželka Eva Braunová.

Mŕtvoly mali byť poliate benzínom a narýchlo spálené Hitlerovým sprievodom. Jednoducho nebol čas ho pochovať. Prvé jednotky Červenej armády sa už blížili k bunkru.

Slávni sovietski umelci Michail Kuprijanov, Porfirij Krylov a Nikolaj Sokolov namaľovali obraz „Koniec“. Ten má predstavovať posledné dni Vodcu a jeho spolupracovníkov. Na plátne sa Hitler jednou rukou kŕčovito opiera steny a druhou lapajúc po dychu drží okraj uniformy. Jeho zasklený pohľad je upretý do stropu bunkra. Nad ním už znie rachot sovietskeho delostrelectva. Takto mal vyzerať koniec jeho režimu a života.

„V máji 1945 sme prišli do Berlína. Prvá vec, ktorá bola potrebná pre prácu na koncepcii plátna, bolo dostať sa do bunkra čo najskôr,“ povedal jeden z autorov Sokolov. „Keď sme sa dozvedeli, že sa nachádza hlboko pod zemou, pod budovou Ríšskeho kancelára, a keď sme dostali povolenie a sprievod, hneď sme sa tam vybrali. Bolestne sme liezli po troskách bývalého schodiska a zostupovali schod po schode. Kedysi tam bol výťah. Bol ale pokazený. Keď sme sa dostali do štvrtého podzemného poschodia, narazili sme na masívne oceľové dvere so špeciálnymi zámkami. Boli otvorené.

Nízka a vlhká miestnosť bola posiata kusmi nábytku, rámami obrazov, úlomkami rozbitých fliaš a kúskami omietky. Na podlahe bolo veľa mokrých papierov. Cítili sme nepríjemný zápach nejakého lieku. Ťažko sa dýchalo“.

Hitler si pravdepodobne uvedomil, že všetky cesty k spáse boli odrezané a padol do čiernej priepasti. Tento vrah sa veľmi bál odplaty, súdneho procesu a samozrejme trestu. Viac sa zaujímal o svoj vlastný osud ako o osud nešťastného nemeckého ľudu, ktorý ponoril do hlbín strašnej vojny.

Mnohí so Stalinom súhlasia

Napriek tomu Stalinov predpoklad mnohí potvrdili. Podľa jednej verzie sa Hitler po úteku z obkľúčeného Berlína dostal do Argentíny. Žil v dome v bavorskom štýle vo Villa La Angostura, neďaleko čílskych hraníc, na brehu jazera Nahuel Napi. S Evou Braunovou mali údajne dcéru Ursulu. Neskôr sa pár presťahoval do Neuquénu v Patagónii. Vodca údajne zomrel v roku 1962.

Podľa inej verzie sa Hitler usadil v rezidencii Inalco, neďaleko argentínskeho mesta San Carlos de Bariloche pod menom Adolf Schüttelmeyer. Od začiatku 50tych rokov trpel duševnou poruchou a postupne chradol.

Tvrdenia, že sa Hitlerovi podarilo uniknúť z obkľúčeného Berlína, neutíchali ani o desaťročia neskôr. V roku 2006 publikoval argentínsky dokumentarista Abel Basti štúdiu „Hitler v Argentíne“. V nej uviedol, že Vodca žil v tejto krajine až do roku 1964.

Tajné dôkazy FBI

„Moja kniha obsahuje predtým utajované dôkazy z archívov FBI. Dňa 30.Apríla o 4:30, teda hodinu po údajnej samovražde, bol Hitler videný vedľa svojho osobného lietadla Ju-52,“ napísal Basti. „Po nociach, počas posledného aprílového týždňa, používali lietadlá spolupracovníkov Vodcu ulicu Pod lipami. Tam totiž ešte fungovali stĺpy pouličného osvetlenia. Napríklad ríšsky minister Speer opustil bunker 20.apríla a o tri dni neskôr sa pokojne vrátil lietadlom Fieseler-Storch“.

Podľa Bastiho sa 25.apríla 1945 v bunkri uskutočnilo tajné stretnutie o Hitlerovej evakuácii. Zúčastnili sa na ňom piloti Hanna Reitschová, Hans-Ulrich Rudel a Hitlerov osobný pilot Hans Baur. Tajný plán bezpečného presunu Vodcu z obkľúčeného hlavného mesta Tretej ríše dostal kódové označenie „Operácia Seraglio“.

Podľa spisovateľa bolo lietadlo pilotované Reitschovou strážené stovkou stíhačiek Me 262. A to uprostred Berlínskeho útoku. Nezaznamenalo by sovietske letectvo a protivzdušná obrana také množstvo techniky? A mali ich ešte vôbec Nemci v takom počte? To všetko vyvoláva veľké pochybnosti.

Basti je však presvedčený, že sa lietadlu s Hitlerom na palube podarilo opustiť horiaci Berlín a nabrať kurz do Španielska. Odtiaľ sa podľa neho o niekoľko mesiacov neskôr Vodca dostal ponorkou do Argentíny. Sprevádzať ho mali Eva Braunová, Bormann a šéf tajnej polície Heinrich Müller.

Západ vedel a mlčal

Autor knihy „Hitler v Argentíne“ je presvedčený, že Západ vedel a mlčal o presune desiatok tisíc nacistov do Južnej Ameriky. Spojenci za to dostali najnovšie technológie Tretej ríše. Teda raketový a vesmírny výskum, prúdové stíhačky a atómový projekt. A tiež tisíce jedinečných špecialistov na čele s raketovým vedcom Wernherom von Braunom.

Ruský historik Konštantín Zalesský, autor Encyklopédie Tretej Ríše, má iný názor. Napísal: „Áno, nemecká ponorka U-977 prekročila Atlantik bez toho, aby vyplávala na povrch 66 dní. Na povrch sa dostala až v auguste 1945 pri pobreží Argentíny. Existuje názor, že Hitler na nej mohol byť. Ale podľa lodných denníkov táto ponorka opustila Nórsko v marci 1945. Existuje verzia o určitom lietadle, ale keď ju začnete pozorne študovať, ukáže sa, že letelo iným smerom. Akákoľvek skutočnosť týkajúca sa tejto legendy, keď ju začnete hlbšie skúmať, má trhliny. Takže neexistuje žiadny ozaj dôveryhodný dôkaz, že Hitler zostal nažive“.

V roku 2011 vydali Briti Gerrard Williams a Simon Dunstan knihu Šedý vlk: Útek Adolfa Hitlera. Tiež tvrdia, že utiekol do Argentíny. Podľa ich verzie Hitlera a Evu Braunovú nahradili dvojníci. Tí nevedeli, aký osud ich čaká. Dňa 30.apríla 1945 boli zabití a ich telá spálené. Podľa autorov knihy to boli práve ich pozostatky, ktoré objavili sovietski vojaci.

Hitler a Braunová mali byť prevezení do Dánska a odtiaľ na nemeckú základňu v Travemünde. Potom boli premiestnení do Reusu južne od Barcelony a následne na Kanárske ostrovy, kde na nich čakala ponorka. Cieľom malo byť argentínske letovisko Mar del Plata.

Dve Hitlerove dcéry

Britskí vedci sú presvedčení, že Hitler a jeho manželka mali deti. Dve dcéry. Jedna z nich sa údajne narodila už v roku 1941. Nie je ale jasné, prečo ju tak dlho tajili.

Tieto a ďalšie verzie sú veľmi zaujímavé, ale ťažko uveriteľné. Keby nemecký diktátor zostal nažive a skrýval by sa, mal by v pätách veľa prenasledovateľov. Urobil predsa veľa zla.

Hitlerov „zvláštny posmrtný život“

Nemecký historik Joachim Fest však napísal, že „Hitlerova smrť“, ktorá „nezanechala takmer žiadnu stopu“, mu umožnila nezahynúť v očiach nasledovníkov. Ale získať „zvláštny posmrtný život“.

Je potrebné dodať, že jeho zločiny sa na Západe čoraz viac retušujú alebo dokonca ututlávajú. O stúpencov krvavého diktátora nie je núdza, najmä na Ukrajine. Ruská armáda má teda opäť historickú misiu. Približne 80 rokov po veľkom víťazstve nad nacizmom opäť zničiť jeho jedovatý odkaz.

Zdroj

CIA potvrdila v odtajnených dokumentoch, že HITLER po 2. svetovej vojne opustil Nemecko a odišiel do Argentíny!