Koniec lacným diaľničných známkam v Európe. Nastupuje tvrdý vojenský režim

Európska komisia predložila do Európskeho parlamentu návrh na zavedenie celoeurópskych pravidiel pre mýtne systémy. Mýtne pre osobné automobily sa bude vyberať na základe najazdených kilometrov a krajiny, ktoré mýto už zaviedli alebo v budúcnosti zavedú, ho budú musieť evidovať elektronicky. Dnešným diaľničným známkam bude teda koniec. Spoločné pravidlá by mali platiť najneskôr od roku 2024. Predpokladá sa však, že to bude oveľa skôr.

Návrh je súčasťou rozsiahlej iniciatívy Európa v pohybe, ktorú Európska komisia schválila. Ide o súbor opatrení, ktoré majú podporiť modernizáciu mobility a dopravy. Navrhované zlepšenia sa týkajú zvýšenia bezpečnosti prevádzky, spravodlivejšieho výberu poplatkov na cestách, zníženie emisií CO₂, znečistenie ovzdušia a dopravného preťaženia alebo zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a doby odpočinku.

Európske mýto pre osobné i nákladné automobily má členským krajinám tiež umožniť spoločne započítavať náklady na životné prostredie a náklady vyplývajúce z prehustenia dopravy. Pri určovaní výšky mýta tak majú úrady zohľadňovať napríklad mieru emisií CO₂ pri jednotlivých modeloch automobilov, ale tiež mieru hluku.

Štáty majú mať aj naďalej voľnosť v rozhodnutí, či zavedú mýtny systém alebo dodatočnú ekologickú daň. Tie krajiny, ktoré už mýtne systémy majú, alebo sa pre ne rozhodnú, budú sa musieť od roku 2024 riadiť novými jednotnými celoeurópskymi pravidlami. To okrem iného znamená, že všetky mýta v Európe budú evidované digitálnymi systémami.

Komisia tvrdí, že jej návrh „zvyšuje vzájomné prepojenie mýtnych systémov tak, aby bolo možné využívanie ciest po celej EÚ bez vybavovanie rôznych administratívnych formalít.“

Teraz sa v krajinách, ktoré mýto zavedené majú, stanovuje podľa prejdenej vzdialenosti. V Česku motoristi platia pri osobných vozidlách časové mýto pomocou diaľničných známok, nákladné vozidlá platia mýto podľa prejazdenej vzdialenosti pomocou mikrovlnnej bezdrôtovej technológie. Diaľničné známky (časové spoplatnenie) by však podľa návrhu Európskej komisie mali zrušiť a nahradiť by ich malo práve klasické mýto. Tento variant už v minulosti skúmalo napríklad aj české ministerstvo dopravy. Mýto je náročnejšie na výber technológii (je potrebné vybudovať infraštruktúru), správcovia diaľnic však vyberú oveľa viac. Peniaze vybrané na mýte by mali byť investované so infraštruktúry.

Tu sa treba pristaviť a povedať zásadnú vec. Každému je jasné, že tieto opatrenia sledujú primárne jednu vec – vyberanie vyšších poplatkov. Už nie každý si však uvedomuje, že mýtne systémy pre osobné autá, ktoré budú fungovať na kvantite, nie na paušálnosti, sú podľa skúseností z niektorých európskych krajín aj desaťnásobne drahšie. Na Slovensku to bude jednoznačne viesť k tomu, že ľudia sa diaľniciam budú vyhýbať, pretože pri každodennom používaní diaľnic, budeme mať „hlboko do vrecka”. Opäť sa tak zaťažia nespoplatnené cesty nižších tried a mestá a obce to katapultuje späť do doby, keď neboli diaľnice. Na tieto zmeny bude musieť reagovať aj polícia, ktorá to s pravdepodobnosťou takmer rovnajúcou sa istote vyrieši podľa „slovenských zvyklostí”- šikanou vodiča. Jednoducho povedané: Chceš sa vyhnúť dopravným hliadkam, ktoré budú na bočných cestách šikanovať vodičov pokutami? Zaplať si diaľnicu, kde sa zastavuje podstatne menej!

Novo sa teda chystá zavedenie mýta aj na diaľniciach v Nemecku, kde doteraz boli pre osobné vozidlá zdarma. V Nemecku sa dokonca hovorí o tom, že tento značne veľký balík peňazí, ktoré majú začať Nemci platiť za diaľnice, bude použitý na financovanie, Merkelovou tak vehementne preferovanej armády.

A tu sa dostávame k podstate veci. V Európe sa lídri rozhodli budovať obrovskú útočnú armádu s podobnou taktikou a stratégiami, ako má armáda USA. No a výpadky v rozpočte by mali zaplatiť desaťnásobne vyššie ceny za diaľnice. Ak teda dnes Merkelová a európski lídri otvorene vyhlasujú, že sú pripravení viesť vojnu s Ruskom, potom to zaplatíme my tým, že budeme používať predražené diaľnice.

Návrh Európskej komisie bude pre uvedenie do platnosti potrebovať súhlas Európskeho parlamentu a členských štátov, ktorý za Slovensko samozrejme dostanú. Nik totiž nemá radšej naše peniaze ako naša vláda.

Zdroj (1)