Ako si podmaniť ľudskú myseľ – Ďalšie tajomstvo armády USA odtajnené

Prečo sa Americké námorníctvo začalo zaujímať o „táranie“? Prečo Americká armáda potrebovala drogy meniace myseľ? A ako sa niekoľko nenápadných experimentov stalo prvým krokom k programu MK-ULTRA? Najzlovestnejšej kapitole v histórii amerických spravodajských služieb.

Ako si podmaniť ľudskú myseľ?

Celá druhá polovica 20.storočia bola v znamení studenej vojny. Mala obrovský vplyv na medzinárodnú politiku, ekonomiku a vedecký a technologický rozvoj. Jedným z kľúčových aspektov tohto obdobia boli jadrové zbrane.

Zatiaľ čo Americká armáda organizovala prevraty, politici sa snažili vyriešiť krízy a novinári písali propagandistické články, americkí a nacistickí vedci spoločne vyvinuli metódy ovplyvňovania a kontroly ľudského vedomia.

Americkej rozviedke sa podarilo zachrániť mnohých fašistických vojnových zločincov, ktorí neskôr začali pracovať pre Washington. Stali sa základom mnohých štátnych programov. Napríklad Wernher von Braun, ktorý je považovaný za otca amerického vesmírneho programu.

Jedným z týchto programov, na ktorý prešli bývalí vojnoví zločinci, bol „Modrý vták“. Išlo o prvý pokus CIA podrobiť si ľudskú myseľ. Hovoríme o projekte Bluebird. Odtajnené dokumenty hovoria o vytvorení niekoľkých operačných skupín pozostávajúcich z troch špecialistov. Tí cestovali po celom svete, opájali ľudí drogami a merali ukazovatele.

Bolo by však nesprávne tvrdiť, že „Modrý vták“ bol prvý v tejto oblasti. Predchádzal mu totiž ešte projekt Chatter, teda „Táranie“. Začal sa už v druhej polovici roku 1947.

Táranie

Ešte pred „orgiami“ so senzorickou depriváciou, hypnózou, šokmi elektrickým prúdom a širokou škálou liekov sa Americké námorníctvo rozhodlo uskutočniť vlastný experiment. Áno, podľa oficiálnych publikácií to nebola CIA, ktorá prvá ovládala metódy kontroly mysle, ale Americké námorníctvo.

Na jeseň roku 1947 námorníctvo spustilo projekt Chatter, ktorý mal pomôcť nájsť účinné metódy výsluchu a náboru. Slovo „táranie“ bolo vybrané z konkrétneho dôvodu. Názov projektu má teda doslovný význam. Keďže sa námorníctvo snažilo nájsť spôsob, ako človeku „rozviazať jazyk“.

Deväť rokov pred začiatkom projektu vytvoril švajčiarsky chemik Albert Hoffman istú omamnú látku. Skutočnosť, že ide o drogu, tvorca zistil úplne náhodou 19.apríla 1943. Do roku 1947 mali americkí vojenskí experti veľmi málo informácií o účinkoch drogy. Chopili sa jej ale preto, lebo ju považovali za „sérum pravdy“.

Takže na jeseň roku 1947 námorníctvo spustilo projekt Chatter a začalo experimentovať. Je dôležité poznamenať, že v tom čase armáda ani nepomyslela na kontrolu mysle a jej formovanie. Američania len hľadali účinné spôsoby výsluchu. Túto skutočnosť dokazuje odtajnený dokument v roku 2001 z 9.septembra 1951.

Popisuje experiment, v ktorom vojenskí špecialisti injekčne podali osobe 20 gama lieku. Dokument uvádza zastaranú jednotku merania. Keďže 20 gama je teraz 20 mikrogramov.

15 hodín šialenstva

Nemenovaná osoba, pritom nie je ani známe, či bola dobrovoľníkom, vzala drogu o šiestej ráno a „prebrala“ sa až o deviatej večer. Americkí odborníci zaznamenávali jej reakciu každú hodinu. Ako sa správala a ako jej telo reagovalo.

06:00. Subjekt vzal 20 gama látky ústne.

09:00. Nekontrolovateľne sa smeje. Hovorí mimo témy.

09:30. Sťažuje sa na parestéziu (brnenie) a vizuálne skreslenie. Obrysy objektov sa mu rozmazávajú. Sťažuje sa na „vlčie vytie“ a pri zatváraní očí má halucinácie.

13:45. Zrenice má 5 mm. Len pomaly reagujú na svetlo. Sťažuje sa na zvuky sirén, píšťalky a Morseovu abecedu. Porovnáva ich intenzitu navzájom. Hovorí, že látka z neho urobila „televízor“. Pretože mravčenie v tvári a končatinách mu pripomína vlnky a vyblednutie obrazu na televíznej obrazovke. Verí, že táto látka môže byť použitá na kontrolu iných ľudí vysielaním určitých impulzov, ktoré vníma každý, kto túto látku tiež prijal. Samotný subjekt si nie je vedomý absurdnosti svojich výrokov.

15:40. Zrenice sú stále rozšírené. Subjekt sa sťažuje, že pohovka sa pohybuje podľa tlkotu jeho srdca.

17:40. Na tmavom pozadí vidí svetlé postavy. Subjekt počuje „trojuholníkový klobúk“. Pravdepodobne mal na mysli ľudovú pieseň zo začiatku 19.storočia.

O šiestej hodine večer subjekt zaspal. Zobudil sa o deviatej večer. Strašidelný experiment trval 15 hodín, počas ktorých zažil celý rad rôznych emócií. Nie je známy jeho ďalší osud a ani jeho meno. Ani nie je známe, či sa ďalej zúčastňoval experimentov.

Pokiaľ ide o samotnú „štúdiu“, Američania nielen monitorovali, ale vykonávali aj merania a vyšetrenia. Ďalej v texte sú tri stránky, kde sa podrobne opisuje nervový systém subjektu, jeho motorické funkcie, kognitívne schopnosti a schopnosť vôľového pohybu. Vedci zmerali „všetko“.

„Liek na všetky choroby“?

V tom istom dokumente nájdeme ďalšie štúdie Amerického námorníctva. Ku koncu roka 1940 sa v odbornej komunite objavila teória, že omamná látka vytvorená Albertom Hoffmanom je údajne liekom na väčšinu duševných chorôb.

Podľa textu dokumentu nie je celkom jasné, či sa na tom armáda podieľala, sú však dostatočne podrobne opísané tri prípady takéhoto „pseudoliečenia“.

Pacientom bol 35ročný slobodný právnik, ktorý bol prijatý do nemocnice po vážnom pokuse o samovraždu. Jeho stav bol považovaný za depresívny a samovražedný. Pacientovi podávali injekcie denne s 20 až 70 mikrogramami omamnej látky počas štyroch týždňov.

Američania uviedli, že identita osoby zostala rovnaká. Podľa dokumentu sa už nepokúsil o samovraždu, ale stal sa silne závislým od alkoholu.

Začiatok niečoho väčšieho

O projekte Chatter je veľmi málo informácií. Existuje doslova len niekoľko publikácií, ktoré popisujú podstatu programu. Iba jeden interný dokument je konkrétnejší. Ide o Kongresové vyšetrovanie. A pár materiálov z odbornej komunity venujú väčšiu pozornosť činnostiam CIA.

Agentúra sa objavila 18.septembra 1947. Práve v tom čase námorníctvo iniciovalo svoj projekt. Existujú fragmentárne zmienky o tom, že CIA na začiatku uskutočňovala súkromné experimenty počas Druhej svetovej vojny. Ale na jeseň 1947 sa jej nepodarilo vyvinúť vlastné programy v tejto oblasti.

V roku 1975 vyšetrovanie Kongresu USA dokázalo spojenie medzi CIA a námorníctvom. Ale v iných projektoch. Ako MK-DELTA a MK-NAOMI. CIA s najväčšou pravdepodobnosťou nemala nič spoločné s projektom „Táranie“.

Ten skončil v roku 1953. Do tohto roku vedec Sidney Gottlieb uskutočňoval svoje hrozné experimenty. Takže môžno predpokladať, že spojenie medzi námorníctvom a CIA sa objavilo niekde začiatkom 50tych rokov minulého storočia.

„Prísne tajné“

Dá sa s istotou povedať, že údaje získané Americkým námorníctvom boli v budúcnosti použité v projekte MK-ULTRA. V rámci neho sa omamné látky stali základom obludných experimentov na ľuďoch v Amerike aj Európe.

A práve na základe týchto „skromných pozorovaní“ vznikne program MK-ULTRA. Kde kontrola mysle prestane byť teóriou a stane sa zbraňou. Chatter bol len predohrou tragédie, ktorá sa odohrala pod hlavičkou „prísne tajné“.

Zdroj