Aký bude nový svet? Bude hlavnou obeťou Európa?

Že svet už nikdy nebude ako predtým, je zrejmé už takmer každému. Ale aký bude? Odpoveď je ľahká i ťažká zároveň.

Jednoduchá preto, že nikto si nebude pamätať dnešné predpovede, ak sa nesplnia. Ťažká, pretože stále žijeme v unipolárnom svete. Stále sa zdá byť jediný a nikto nepozná budúcnosť. Starí Rimania nemohli predvídať príchod zložitých lukov, ktoré zmenili vojenskú taktiku. Metalurgovia z doby bronzovej si nevedeli predstaviť účinnejšie pece, ktoré umožnili tavenie železa.

Nie je to prvýkrát

Ľudstvo však prešlo „temným vekom“ najmenej dvakrát. V 12. až 13.storočí pred naším letopočtom. Pádom civilizácií z doby bronzovej a v ranom stredoveku po rozpade Západorímskej ríše.

V lokálnejšom meradle boli podobné javy pozorované pred aj po tom. Najmä Egypt a Mezopotámia zažili niečo podobné dvakrát. Staroveký Ruský štát sa tiež zrútil do značnej miery v dôsledku rabovania Blízkeho východu a Konštantínopolu križiakmi. Poznáme pád Hodvábnej cesty ešte pred mongolským dobytím.

Možno teda sledovať spoločné črty pre obdobia po takomto kolapse. A potom hľadať podobné procesy v našej súčasnosti. Zvyčajne sa prejavia skôr, ako dôjde k historickej udalosti, od ktorej sa zvykne rátať nová éra. Pád Ríma a zvrhnutie posledného cisára nie sú príčiny, ale dôsledky kolapsu bývalého systému.

Historici sú ale ľudia svojej doby. Takže minulosť vidia vo svetle aktuálnych udalostí.

„Temné časy“ neprichádzajú naraz po celom svete. Po páde Západorímskej ríše trvala Východná takmer tisíc rokov.

Po rozpade bývalého rímskeho sveta sa začala arabská éra. Do nového kultúrneho a hospodárskeho spoločenstva spojila bývalé rímske územia južne od Stredozemného mora, od Sýrie a Judska po Herkulesove stĺpy. Dokonca juh Iberského poloostrova.

Čínu strata trhu na Západe ovplyvnila len málo. Nastúpila cestu integrácie a výstavby infraštruktúry.

Tak aj teraz je pravdepodobné, že straty Ázie súvisiace so znížením západnej spotreby, nebudú až tak veľmi hrozivé. Takmer polovica svetových spotrebiteľov totiž žije práve v tomto regióne. Čo zrejme priláka i Blízky východ, Afriku, Austráliu i Rusko.

Pre Rusko to vlastne bude znamenať návrat k jeho ranému obdobiu. Vtedy na Východe žili vysoko rozvinuté a bohaté národy. Kým na Západe ešte divokí barbari. Od ktorých bolo možno získať iba suroviny, ktoré v tom čase v Rusku neboli k dispozícii. Teda meď, železo a striebro.

USA ašpirujú na osud Byzancie

V minulom storočí sa v Západnej civilizácii stalo takmer to isté, čo sa stalo v Rímskej v 3. až 5. storočí. Centrum sa presťahovalo z Paríža a Londýna do Washingtonu. Ako kedysi z Ríma do Konštantínopolu.

Lenže moc Ameriky upadá. Hodnota námorného obchodu, vojenskej a obchodnej flotily, poistenia a dolára klesajú. Je čas splácať dlhy. Vyhrážanie sa jadrovými raketami je pochybná taktika. Zanechali by po sebe spúšť. Nehovoriac o tom, že nejaké môžu v rámci odvety i priletieť.

USA sa budú musieť zamerať na zachovanie celistvosti a boj o zdroje Južnej Ameriky, Mexika aj Kanady. Pravdepodobne si prejdú procesom ako Byzancia. Kde bola latinčina nahradená gréčtinou. Rimanov nahradili obyvatelia Malej Ázie. USA sa zrejme obdobne stanú krajinou španielsky hovoriacich miešancov a mulatov.

Hlavnou obeťou bude Európa

Rovnako ako v druhej polovici minulého tisícročia opäť čelí hospodárskemu a kultúrnemu úpadku. Kolaps EÚ bude iba prvou etapou. Dnešná Európa jednoducho nemá čo ponúknuť. Ani suroviny a ani lacnú pracovnú silu. Čoskoro príde aj o finančný systém. Keďže ho nekryje ani výroba, vojenská sila a už vôbec nie politická stabilita.

Tentokrát ju nezaplavia barbari zo Severu a Východu, ale prisťahovalci z Afriky. Európania vymrú v dôsledku nezamestnanosti a úpadku sociálneho sektora. Zvyšok sa presunie do USA, Ázie a čiastočne Ruska. Treba pripomenúť, že pre Rusko bol prílev európskych prisťahovalcov od 15.storočia do 30.rokov minulého storočia zväčša prínosom.

Utrpí každý, kto zarába na komoditných a finančných tokoch medzi Európou a Amerikou, Európou a Áziou a do istej miery aj Áziou a Amerikou. Vrátane Ruska. Nepôjde len o stratu príjmu, ale aj o kolaps infraštruktúry.

Kedysi trval zánik prístavných miest a trás karaván aj niekoľko desaťročí. Dnešné prístavy, ropovody, plynovody, kanály, logistické centrá a železničné uzly sa bez používania a údržby rýchlo premenia na šrot. Príkladom je dopravná infraštruktúra Pobaltia. Taký Suezský prieplav môže zmiznúť úplne. Ako sa to kedysi stalo v staroveku.

Ohrozené sú veľké mestá

Pokles dopytu povedie k zatvoreniu tovární, obchodných spoločností a bánk. Nasledovať budú elektrárne. Bez pracovných miest, daní a dostupnej energie bude chod miest neudržateľný.

Komunálne systémy sa rozpadnú oveľa rýchlejšie ako rímske akvadukty. Život v moderných ľudských sídlach bez svetla, vody, tepla a kanalizácie je nemožný. A mrakodrapy zo skla a ocele padnú skôr než Panteón a Koloseum.

To zasiahne výrobcov surovín a stavebných materiálov. Teda svetový obchod. Ak majú teraz vývozcovia na výber, komu chcú výrobky predávať, už to tak nebude. Výrobcovia techniky však prídu o odbyt ešte skôr. Dôjde k jej „kanibalizmu“. Z troch starých automobilov vznikne jeden nový.

Pokles odvetvia sa neobmedzí iba na zatvorenie tovární. Technológie, ako ukázali skúsenosti z postsovietskeho priestoru a napodiv už aj z USA, sa bez použitia strácajú pomerne rýchlo. Ich nositelia zomierajú alebo sa rekvalifikujú. Školiace systémy zanikajú. Ich obnova aj po prípadnom obnovení dopytu je veľmi náročná.

Ani vidieku nebude ľahko

Kupujúcich poľnohospodárskych výrobkov ubudne. Bude ťažšie kúpiť hnojivá alebo stroje. Nielenže bude málo výrobcov, ale aj dodávka bude drahšia v dôsledku poklesu dopravy. Vyľudňovanie sa teda dotkne každého. Hoci pôjde najmä o úpadok miest.

Vzostup súkromných armád

Zníženie daní sa dotkne aj vojenských záležitostí. Ako sa to už stalo v gréckom „temnom veku“ aj stredoveku. Štáty si nebudú môcť dovoliť udržiavať pravidelnú armádu s masívnym kontingentom odvodov a rezervami na vykonávanie bojových operácií.

Jej miesto zaujmú súkromné armády. Ponúknu služby tým, ktorí môžu hneď zaplatiť najviac. Niekde sa dokonca pokúsia aj chopiť moci. Ale bez stabilného zdroja príjmu a silného priemyslu ju nedokážu udržať dlhodobo.

Západ na Rusko jednoducho nemá

Západ by nemal dúfať, že terajšou konfrontáciou Rusko oslabí. Alebo že aspoň pozastaví svoj rozpad ako kedysi Sovietsky zväz či Rada vzájomnej hospodárskej pomoci socialistických krajín.

Čo vtedy uvoľnilo trhy pre Západ a dalo mu lacné suroviny. Lacné suroviny a trhy budú totiž k dispozícii aj v Ázii. Tam totiž za posledných 30 až 40 rokov vyrástli silné ekonomiky. A ako nám ukazuje prax, pri rovnakých cenách surovín a prístupe na trhy je Západ nekonkurenčný.

Zdroj: Vzgľad