…..nyní bychom se měli zeptat sami sebe, co bychom dělali kdyby se současný finanční a bankovní systém zhroutil. Že k tomu jednou dojde, je nám jasné od roku 2004. Byl to první termín naplánovaný na možnost zhroucení měny. Co ale nastane si málokdo umí představit…..

06:54

Bankovej elite sa začína situácia rozpadať pod rukami, investori sa pripravujú na devalváciu

[wp_ad_camp_1]

Je v súčasnosti komické sledovať hlavy centrálnych bánk, po tom, čo sa zamotali do svojich schém a konštrukcií na udržanie dlhom podloženého menového systému pokope. Povedal by som, že to je ešte väčšia sranda ako pozerať retardov v slovenských mimovládkach zúfalo zápasiť o vplyv v stredoeurópskom priestore. Predsa len ide o rovnakých typ bájkarov. Ako jedni, tak aj druhí sú na konci so silami. Centrálne banky stratili kontrolu nad trhon komodít a mien a teraz strácajú akcie a dlhopisy. Mimoni z mimovládok na čele s Demešom pred voľbami protestom učiteľov predviedli vrchol svojho amaterizmu a len preto, aby bol Fico opäť predsedom vlády a do parlamentu sa navyše dostal Kotleba so svojimi kumpánmi, ktorý mal najviac hlasov prvovoličov. Po 20 rokov rád dementov zo západom platených neziskoviek a think tankov sme to dotiahli do do situácie, kde môžeme zarobiť pár stoviek po celodennej drine na linke u zahraničného investora alebo opustiť rodinu a blízkych a vydať sa začať z ničoho v zahraničí. Mladí ľudia vedia že su v riti, a podľa toho volia. Je skutočne až tak ťažké pochopiť, že keď ľudí dostanete na existenčné dno, budú voliť extrémistov? Za toto si vážení liberálni retardi a geniálni ekonomickí poradcovia môžete sami. Je to však len začiatok. Onedlho budete odstrihnutí od vašich zdrojov zo západu a keď začnú robiť zoznamy nepohodlných vaši oponenti, tak ako to vy robíte teraz, potom začne skutočná zábava. Minimálne pre mňa.

Osud zúfalcov u nás je jasný a ľahko predpovedateľný. Nie je to žiadna jadrová chirurgia. Poďme sa však pozrieť na pokračujúcu ságu idiotizmu v centrálnych bankách. Tie si až doteraz užívali veľkú prestíž. Stačilo, že Bernanke alebo Draghi vyslovili nejaký šamanizmus a trhy sa pohli. Toto však už neplatí. Od začiatku roku je evidentná strata kontroly nielen na trhmi ale aj ekonomikami samotnými. Nielen, že ich stimuly sa ukázali ako slepé patróny, po 90 mesiacoch nulových úrokových mier a rozšíreniu súvahy Fedu o 3,7 bilióna dolárov majú v USA za prvý kvartál skutočne patetický ekonomický rast 0,5%. Už aj trhy začínajú chápať to o čom som písal prakticky celý minulý rok. Fed nemôže začať dvíhať miery. Fed a ostatné centrálne banky sú v pasci do ktorej sami skočili a budú musieť zničiť kúpnu silu všetkých svetových mien, aby mohli aspoň udržať systém pokope.

Ukážkovým príkladom je to čo sa deje v súčasnosti v Japonsku, kde pokusy s nulovými mierami a kvantitatívnym uvoľňovaním začali o nejakú dekádu skôr ako v EÚ a USA. Centrálna banka v Japonsku minulý týždeň oznámila, že nebude rozširovať stimulačné programy. Nie že ich zastavia, pokúsia sa obmedziť nákup aktív alebo nebodaj budú zmenšovať súvahu centrálnej banky. Jednoducho oznámili, že nebudú svoj program nateraz rozširovať a trhy šli berzeker. Úplný opak toho čo sa robilo doteraz. NIKKEY šiel okamžite strmhlav dole a jen začal posilňovať. Presne to čo centrálni plánovači v Japonsku nechceli. Japonci tlačia za 80 biliónov jenov ročne a skupujú prakticky všetko čo dostanú pod ruku. Doslova im dochádzajú veci, ktoré by mohli kupovať. Centrálna banka je teraz top 10 držiteľ 90% akcií indexu NIKKEY! Ak budú pokračovať ešte pár rokov, budú za chvíľu vlastniť celú ekonomiku. Podobná situácia sa varí aj v Európe kde musel Draghi okrem štátnych a finančných dlhopisov začať nakupovať aj dlhopisy nefinančných korporácií. Je mi na grc, keď tu analytický planktón, ktorý na Slovensku razil cestu Misesovcom a Hayekovcov kritizuje každého ako extrémistu, len preto že sa proti tomuto fašizmu centrálneho plánovania ECB a Európskej komisie opováži otvoriť držku. Každopádne, investori si uvedomujú, že centrálne banky sú na konci zo silami. Nežerú im ich šamanizmus a robia opak toho čo robili minimálne od začiatku krízy.

V roku 2008 začala veľká deflácia po tom, čo Greenshpan lacným kreditom nafúkol ceny aktív, hlavne realitného sektoru. Horúci vzduch po dvihnutí mier začal unikať a pro obrovskom množstve vytvoreného dlhu sa deflácia zdala ako strašná, pretože ceny aktív voči záväzkom začali ísť kvôli deflácii dole. To znamená bankrot systému. V reakcii na krízu sa spustila vlna tlačenia a produkcie dlho ako keby zajtrajška nebolo. Vytvorená likvidita opätovne nafúkla ceny aktív a o pár rokov predĺžila biedne životy západnej bankovej mafie. Problém je, že tomu čelíme opäť ale dlhu a vytvorenej likvidity máme neporovnateľne viac ako pred 8 rokmi. Mediálne sračkomety a analystické otvory v telke a tlači sa nás snažili presvedčiť, že tieto kroky viedli k zázračnému ozdraveniu svetovej ekonomiky a vyriešeniu problémov. Avšak ako si už aj globálna investičná komunita začína uvedomovať, nevyriešilo sa nič. Problémy sa odsunuli do budúcnosti a spravili sa o magnitúdu horšie. Hospodársky rast totižto neprichádza z tlačenia peňazí ale z investícií do kapitálu a ľudských zdrojov. Zimbabwe by bola dynamická ekonomika, keby tomu tak bolo. Centrálne banky rozvinutých krajín sú chytené v monetárnej politike krajín tretieho sveta.

A nie je cesty von. Pred rokom chcel Fed sebaisto dvíhať miery. Žaneta ich dvihla v decembri o 0,25% a trhy zbledli. Tento rok chceli dvihnúť 4x ale budú radi ak sa im to podarí raz. Americká ekonomika mieri do recesie, zdvihnutie mier by uškrtilo ekonomický rast, čo by teraz pred voľbami po 8 rokoch politiky demokratov znamenalo víťazstvo Trumpa. Keď minulý rok bezprizorní jedinci v médiách rozprávali o ozdravení ekonomiky a dvíhaní mier skutočne som si myslel, že im v redakciách ráno rozdávajú sáčky s toluénom. Ak by šli miery hore, dlhy zápalných krajín sa nebudú dať obslúžiť. Ak by šli hore, nešli by hore len mierne ale ihneď by vystrelili na dvojciferné čísla. Vidíme, že Fed nie je schopný po pol roku dvihnúť ani o ďalších 0,25%. Ak by Fed predsa len dvíhal miery počas toho ako budú Japonci a ECB tlačiť a robiť miery záporné, dolárový index by šiel hore, bublina lacných dolárových pôžičiek po celej zemeguli by bankárom usekla hlavu, podala by im ju do rúk a mali by sme tu bankovú krízu ako prasa.

Nulové miery sa čoskoro vrátia a ostanú tu s nami. Opičiak Krugman stále masturbuje nad tým, že nulové miery sú veľmi výhodné pre financovanie deficitu. Čo však ale Krugman zároveň hovorí je, že trhy nebudú nikdy splatené a súvaha Fedu sa nezačne zmenšovať. Stačí si natlačiť bohatstvo na financovanie sociálnych programov a obludne vysokého vojenského rozpočtu. Donekonečna a ešte ďalej. Narysuj mi ešte jenu lajnu prosím! Samozrejme do vtedy, kým bude Východ ochotný za tento kredit z ničoho predávať západu fyzické produkty. Zvyšok sveta musí muklovať ako Slovák na linke, zatiaľ čo v Emerike stačí aby pani s image stredoškolskej učiteľky stlačila Crtl P. Dobrý biznis. Návrat nulových mier a tlačenia po krátkej a dosť trápnej pauze bude znamenať konečnú hru. Predohru vidíme práve teraz na trhu drahých kovov, ktoré jasne signalizujú nedôveru investorov v kroky centrálnych bánk.

Dôchodkové fondy priznali to, čo som taktiež popisoval vo svojich článkoch. Stačí si ich pozrieť na tomto blogu. Budú musieť byť reštrukturalizované a podstatne zosekané. To, že DSSky boli rovnaký podfuk ako kupónová privatizácia sa asi ani nebudem zmieňovať, lebo to je jasná vec. Hlupáčik Slováčik zase sadol na lep liberálnym ekonomickým géniusom ktorí tieto reformy pripravili. Onedlho však táto od reality bežného Slováka odtrhnutá partička bratislavských idiotov dostane za toto celé výplatu. Nulové miery deformovali riziko naprieč celým spektrom aktív. Nulové miery úplne zdevastovali sporiteľov. Dôchodkové fondy nemohli v prostredí nulových mier zabezpečiť stabilný a dostatočne vysoký výnos. Samozrejme okrem investícií s vysokým rizikom, ktorých trh teraz imploduje. Centrálne banky budú pokračovať v tejto manipulácií úrokových mier. Urobia všetko pre to, aby nebolo riziko a trhová cena úrokov zohľadnená. Budú tak robiť dovtedy, kým sa nenakopne inflácia a trhy si nevyžiadajú vyššie miery sami. Centrálne banky majú kontrolu len nad krátkym koncom krivky. Keď začnú rásť miery na strednom a dlhšom konci, dlhopisový trh skolabuje. Keď trh nakoniec zohľadní riziko, mnohodesaťročná bublina dlhopisov skolabuje a ceny aktív implodujú. S nimi aj kúpna sila mien a úspor, ktoré sú dlhopismi podoprené. Investori si začínajú toto všetko uvedomovať. Prekukli bluff Fedu a začali útek do zlata, ktorého trh začína byť opäť zábavný.

Dlhopisová bublina už vlastne začala kolabovať. Samozrejme o bankrote Portorika nebolo u nás prakticky ani zmienky. Portoriko je nezačlenené územie USA a ako oficiálne platidlo je v na ostrove dolár. Na vstup občania USA nepotrebujú pas, v praxi ako keby cestovali v rámci územia Spojených štátov. Krajinka má len 70 miliárd dlhu a pomer záväzkov voči HDP je len 60%. Výnos ich dlhopisov explodoval na 1000%, pretože nemajú vlastnú centrálnu banku, ktorá by dlh monetizovala. Vidíme prvé praskliny v celej dlhovej štruktúre. Ak by západné krajiny a Japonsko nemohli pomocou svojich centrálnych bánk svoj dlh monetizovať, už dávno by boli zbankrotovali. Doteraz sa im podarilo globálneho investora a verejnosť balamutiť. Ale ako je evidentné, táto fraška končí.

Rok predstierania a očakávania výtlaku úrokových mier vyhnal dolár vysoko a začal pôsobiť v rozvíjajúcich sa krajinách nemalé problémy. Manažéri fondov a traderi čakali vyššie miery a tým pádom zhodnocovanie dolárových aktív. Po roku však prišlo vytriezvenie. Dolárový index je už teraz medziročne dole. Prelomil 94 a pomaly ale iste miery k 80. To znamená inflačný tlak pod vplyvom toho, že rast ekonomiky USA je prakticky plochý a Fed sa chystá otočiť o 180 stupňov. Za toto si však môže západná banková mafia sama. Oznámením výtlaku mier spravila doláre na svetových trhoch drahšími, dolárové pôžičky v rozvíjajúcich sa trhoch začali bankrotovať a lokálne meny kolabovať. Krajiny po celom svete tak predávali svoje dolárové rezervy a nakupovali lokálne meny, aby spomalili ich pád. Predaj dolárových aktív teraz posiela ich ceny a tým aj dolára nadol. Fed nad týmto nemá vôbec priamu kontrolu. Môžu pár ľuďom priložiť revolver k hlave, tak ako Japoncom, ale to je asi tak všetko. Keď investorom dopne, nikto nebude chcieť mať v rukách čierneho Petra. Predaj môže vyústiť v paniku a spôsobiť inflačný pretlak. Samozrejme nikto nechce byť zároveň vinníkom, ktorý by takúto lavínu spustil. Na internete je veľa konšpiračných plátkov ktoré píšu o tom, že Čína alebo Rusko utopia dolár. Začnú predávať dolárové rezervy a pošlú ho do čerta. Ale to je to, čo by si západná banková mafia najviac želala. Hodiť kolaps americkej ekonomiky na Číňanov alebo Rusov. My nič. Ozdravenie už bolo za rohom ale tuto šikmookí so slopačmi vodky hodili kľúč do mašiny. To by sa im ľúbilo. Nie vážení, také jednoduché to nie je.

Ako som písal v pár posledných článkoch, centrálne banky sa neustále snažili verejnosť presvedčiť, že inflácia je to čo potrebujú dostať. Po kríze v roku 2008 prišla veľká deflácia a to čo ujedala z cien aktív muselo byť dorovnané tlačením, infláciou. Keby sme len mali dostatočnú mieru inflácie, magické 2%, všetky naše problémy by boli vyriešené. Teraz však začínajú dostávať to o čo prosili a ich skutočné problémy sa akurát začínajú. Reálne úrokové miery sú skutočným meradlom toho, kde mena smeruje. Najnižšie reálne úrokové miery na svete majú USA, okolo 1,7%. To je predpoklad pre ďalší pokles dolára a ešte väčšiu infláciu na strane importu. Krajina má gigantický obchodný deficit. Okrem toho, že má najväčšiu spotrebu na dlh, majú aj masívny obchodný deficit. V poslednom kvartáli spravili toľko kreditného dlhu ako za roky 2009, 2010 a 2011 dokopy! Ich ekonomika je totálne závislá na tvorbe ničím nekrytého dlhu a na importe výrobkov z celého sveta. Za reálne produkty platia nulami a jednotkami ktoré si centrálni bankári vyšpárajú z nosa. Pokles ceny dolára však spôsobí predraženie importu a tým aj vyššie ceny produktov. To znamená, že inflačný tlak bude pôsobiť nielen likvidáciou dolárových aktív po celom svete, ale aj po stránke obchodného deficitu.

Aby toho nebolo málo, dvíhať sa začali aj komodity. Tretí faktor, ktorý bude vytvárať inflačný tlak. Zvlášť významným faktorom môže byť rast cien ropy, ktoré majú s dolárom negatívnu koreláciu na úrovni 80%. To znamená ak pôjdu komodity hore, dolár pôjde dole. Ale prečo je inflácia taká nebezpečná? Keď sa dostaví inflácia, budú investori požadovať vyššie miery z dlhopisov tak či tak. Pri 19 biliónovom dlhu a ekonomike, ktorej 70% tvorí spotreba prevažne na dlh to znamená nevyhnutný bankrot. Nebudú môcť vyhnať miery na 18% ako za Volkera. Jediný spôsob akým budú môcť centrálne banky manažovať situáciu bude prudká devalvácia. Zničenie kúpnej sily mien a tým pádom drastický nárast cien drahých kovov pre najbližšie roky. Po piatich rokoch poklesu a 15 rokoch brutálnych naked shortov drahých kovov je fyzický trh tenký ako žiletka. Stačilo len malé žmurknutie Fedu a zlato a striebro sú hore 20% behom pol roka. A to je len drobná volatilita oproti tomu čo nás čaká nasledujúce mesiace a roky. Aj naprie historicky rekordnému Open interestu sa oba kovy agresívne derú nahor. Fyzický trh drví ich papierové pozície na prach. Zomlelo sa to podstatne rýchlejšie ako som očakával. Úprimne povedané, čakal som koniec formácie dna až po druhom polroku tohto roku. Úzky fyzický trh ničí kartel ktorý manipuluje trhy drahých kovov v priamom prenose. Situácia sa im pomaly ale iste vymyká z pod kontroly.

Zdroj (1)

[wp_ad_camp_1]