Čierna Hora sa ocitla v napätej situácii s Ruskom po tom, čo vstúpila do NATO

Aliancia, ktorá túto krajinu bombardovala len pred 18 rokmi, ju dnes víta ako 29. člena, a jej obyvatelia sú úplne rozdelení. Demokratický front, koalícia strán, ktoré nesúhlasia s členstvom Čiernej Hory v NATO, rozprestrela obrovskú ruskú zástavu z balkóna jej centrály v Podgorici. Dvaja z vedúcich predstaviteľov týchto strán boli zbavení poslaneckej imunity a obvinení z pokusu o štátny prevrat pomocou „ruského sprisahania“. Toto tiež ukazuje hlboké rozdelenie, ktoré sa tvorí v tejto balkánskej krajine so 600 tisíc obyvateľmi.Bolo to len pred 18-timi rokmi, čo bombardéry NATO útočili na ciele v Čiernej Hore – vtedy ešte časti Srbskej federálnej republiky, počas kampane, ktorá prinútila Slobodana Miloševiča stiahnuť jednotky z Kosova. Bombardovanie zostáva smutnou históriou pre veľa Čiernohorcov a výskumy ukázali, že obyvateľstvo krajiny je rozdelené kvôli členstvu v NATO. Zároveň bolo Rusko, historický spojenec slovanskej krajiny, obvinené miestnou vládou z pokusu o zavraždenie premiéra Mila Dukanoviča.

„Bombardovanie štátu v srdci Európy na konci 20. storočia nie je niečo, na čo by mala byť medzinárodná komunita hrdá,“ povedal Guardian Dukanovič, úspešný nástupca Duška Markoviča, ktorý bol zvolený za premiéra v deň pokusu o štátny prevrat. „Bola to posledná vec, ktorá sa mala stať na Balkáne…ale kvôli tejto epizóde sme zabudli na strategický kurz, ktorým musíme ísť.“

Veľa nádejí, vkladaných do členstva v NATO, končí vo východno-západných žabomyších vojnách čiernohorských politikov, ale spoločnosť rozdeľujúci súdny proces s obvinenými pučistami sa začal minulý týždeň a krajina naďalej zostáva v politickej kríze.

Vládnúca Demokratická socialistická strana len ťažko získala dostatok hlasov, aby ratifikovala prístupovú zmluvu s NATO, a opozícia sľúbila vypísanie referenda o členstve v NATO, keď sa dostane k moci. Jej lídri pokračujú v návštevách Moskvy.

„Rusko bude pokračovať v nátlaku a pokusoch ovplyvniť politické procesy v Čiernej Hore,“ povedal politický analytik Zlatko Vujovič. „Majú menej vplyvu ako predtým, lebo opozičné sily nie sú také silné…ale myslím, že budú pokračovať v tlaku na opozičné politické strany.“

Jedna z hlavných výčitiek proti členstvu Čiernej Hory v NATO, zdôraznená americkým senátorom Random Paulom, je, že môže prispieť len necelými 2000 vojakmi. Ale je to posledný pás stredomorského pobrežia od Gibraltáru, ktorý nie je kontrolovaný severoatlantickou alianciou, a je to územie vyhľadávané Rusmi. Moskva neúspešne požiadala o tankovanie a nakládku lodí v Čiernej Hore už v roku 2013, ale poprela, že by hľadala miesto pre stálu základňu.

No členstvo v NATO je ťah, ktorý odmieta väčšina obyvateľstva a zvyšuje pravdepodobnosť pokračovania politickej nestability. Výskum v decembri minulého roku zistil, že 39,5% obyvateľstva bolo za vstup do aliancie, a 39,7% bolo proti. Prirátajte 500 ľudí, ktorí zomreli počas bombardovania Srbska a historické vzťahy Čiernej Hory a Ruska. Rusko bolo prvým štátom, ktorý nadviazal diplomatické vzťahy s Čiernou Horou v roku 1711 a tiež vyznáva pravoslávne kresťanské náboženstvo.

„Mám rád Rusov, a nie Američanov. Rusi sú naši ľudia. Máme tú istú kultúru a históriu,“ povedala Žana Brajovič, majiteľka malého obchodu v Podgorici.

Odkedy v roku 2005 Oleg Deripaska, oligarcha blízky Vladimírovi Putinovi, kúpil majoritu v štátnej hlinikárni KAP, ruské peniaze tiekli do Čiernej Hory, najmä do prímorských letovísk a developerských projektov. Deripaska dnes žaluje štát kvôli stratám v KAP, ale zostáva investorom v projekte prístaviska Porto Čierna Hora. Rusku patrí jedna tretina priamych zahraničných investícií v Čiernej Hore v roku 2015, oproti zakrpateným investíciám zo západnej Európy.

Dukanovič oponuje, že „ruskí investori a turisti zistili, že je ich najlepšou investíciou prísť do krajiny kde platia zákony,“ čo teoreticky zabezpečili reformy pred vstupom do  NATO a EÚ.

Ruská vláda prisľúbila odvetné kroky po pozvaní Čiernej Hory do NATO. V apríli zakázala dovoz vína z Čiernej hory a ruské ministerstvo zahraničia upozornilo, že očakáva „provokácie“ kvôli „protiruskej hystérii“. Počet ruských turistov klesol na 7,3% v marci 2017 oproti 19,2% v marci 2016.

Voľby 16. októbra boli poslednou šancou pre voličov potvrdiť alebo odmietnuť členstvo Čiernej Hory v NATO. Niektorí obviňujú vládnu stranu z neférového postupu, keď ohlásila pokus o štátny prevrat práve v deň volieb, hoci obvinení sprisahanci boli uväznení už deň predtým.

„Celé mesto bolo v pohotovosti. Mohli ste počuť policajné sirény pri prevoze sprisahancov po jednom k prokurátorovi,“ povedala Daliborka Uljarevič z Centra pre občianske vzdelávanie. „Cítili ste nervozitu. To nie je normálna situácia.“ V nasledujúcich mesiacoch diskusie o ruskom sprisahaní dominovali politike a masmédiám, dodala.

Podľa obvinenia pripraveného generálnym prokurátorom Milivojom Katničom, skupina srbských nacionalistov plánovala obsadiť parlament a zavraždiť Dukanoviča, zatiaľ čo iní, prezlečení za policajtov, mali začať strieľať vonku do davu. Demokratický front mal byť vyhlásený za novú vládnu stranu a zastaviť prístupový proces do NATO. Člen skupiny však stratil nervy a informoval policajné orgány, ktoré všetkých pozatýkali.

Dvaja zo 14 obvinených sú podozriví, že sú agenti ruských spravodajských služieb a sú súdení v neprítomnosti. Srbsko zadržalo v októbri pár s policajnými uniformami, šifrované dokumenty a hotovosť. Ale poslali ich späť do Ruska po tom, čo šéf ruskej bezpečnosti navštívil Belehrad a ospravedlnil sa za operáciu neschválenú Kremľom (Belehrad a Moskva popreli tieto informácie).

Hlavné dôkazy proti obvineným opozičným lídrom, Andrijovi Mandičovi a Milanovi Kneževičovi, sú ich časté cesty do Ruska, dokázateľne navštívili Moskvu aj tento mesiac. Obaja popierajú existenciu akéhokoľvek sprisahania.

„Je to falošný štátny prevrat organizovaný Dukanovičom…aby zabránil pravdepodobnému víťazstvu opozície vo voľbách,“ povedal Guardian Nebojša Medojevič, ďalší člen Demokratického frontu.

Ďalšia možnosť je, že prokremeľskí radikáli v skutočnosti nezorganizovali sprisahanie. Podozrenie padá na Leonida Rešetnikova, jastraba Kremľom podporovaného think-tanku, keďže ho Putin vyhodil pár dní po pokuse o štátny prevrat. V uniknutých mailoch so spolupracovníkom „ortodoxného oligarchu“ Konstantina Malofejeva proruský aktivista vo východnej Európe diskutoval o nepodarenom sprisahaní v Čiernej Hore. Spolupracovníci Rešetnikova i Malofejeva popreli akúkoľvek účasť.

Po neúspešnom pokuse o puč a vstupe Čiernej Hory do NATO je Srbsko pravdepodobne jedinou „ruskou nádejou na Balkáne“, hovorí Andrej Kortunov, riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné vzťahy. V tom istom týždni, čo Senát USA schválil členstvo Čiernej Hory v NATO, srbský premiér Alexander Vukič a Putin podpísali prvý obchod so zbraňami od roku 2013.

Zatiaľ čo veľa analytikov a učencov v Podgorici očakáva, že Rusko bude pokračovať v podpore nepokojov v Čiernej Hore, politická kríza spojená s vyšetrovaním sprisahania je pravdepodobne najväčšou hrozbou pre stabilitu štátu. Vujovič povedal, že súdny systém a ostatné inštitúcie sa zodpovedajú len vládnej strane. „Nie je to čierno-biele,“ povedal. „Nedostatok skutočnej proeurópskej alternatívy je asi väčším problémom.“

Zdroj (1)    (2)