Čo spája „prevrat“ v Nemecku 2022 a zapálenie Reichstagu 1933

Ukázalo sa, že sprisahanie s cieľom zmocniť sa nemeckého parlamentu, teda Reichstagu, v roku 2022 a podpálenie Reichstagu v roku 1933, majú rovnakú stopu. Britskú.

Dňa 7. decembra nemecké orgány činné v trestnom konaní odhalili „protištátne sprisahanie“. Zhodou okolností v ňom opäť našli „ruskú stopu“. Polícia zadržala zástupcov hnutia „Reichsbürger“. Obvinila ich z úmyslu zmocniť sa Reichstagu.

Podľa vyšetrovateľov plánovali „sprisahanci“ obnoviť monarchiu. Na trón chceli dosadiť princa Heinricha Reussa. Údajne našli i jeho napojenie na Rusko. Nemeckí strážcovia zákona zatkli aj údajnú občianku Ruskej federácie s menom Vitalija B. Narodiť sa mala v roku 1983. Túto osobu ale zatiaľ ešte nik nevidel. Napriek tomu už bolo oficiálne potvrdené „spojenie medzi Heinrichom Reussom a orgánmi Ruskej federácie“.

Nemecké vyšetrovacie orgány zjavné nejasnosti vo verzii o „sprisahaní“ jednoducho „nekomentujú“.

Kniežatá z rodu Reuss kedysi vládli v nemeckom Durínsku. Nie sú však potomkami nemeckej cisárskej dynastie. Tá Nemecku vládla v rokoch 1871 až 1918. Heinrich Reuss preto ani teoreticky nemá žiadne práva na nemecký trón.

„Reichsburgeri“ sú nemecké nacionalistické hnutie. Jeho členovia neuznávajú zákonnosť terajšej Spolkovej republiky Nemecko. Považujú sa za občanov Nemeckej ríše, ktorá existovala v rokoch 1871 až 1945. Ich cieľom je obnoviť Nemeckú ríšu v rámci hraníc z roku 1937. Dnešná Kaliningradská oblasť Ruskej federácie je tiež na zozname území nárokovaných zástupcami Reichsburského hnutia. A títo ľudia by mali pracovať pre ruské záujmy?

Britská stopa

Takzvaný uchádzač o nemecký cisársky trón je podľa dostupných informácií v konkurze. Všetky jeho aktíva spravuje londýnska spoločnosť Prinz Reuß & Anderson & Peters Ltd. Práve táto britská firma sa zaoberala financovaním „sprisahancov“. Prečo sa vyšetrovanie vytrvalo snaží „ignorovať“ zjavnú britskú stopu?

Akékoľvek objektívne vyšetrovanie sa začína vytvorením okruhu osôb, ktoré by mohli mať motív. Briti majú taký motív.

Štátny dlh Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska sa priblížil k 100% hrubého domáceho produktu. A naďalej rastie. Väčšinu tvoria dlhy voči Európskej únii.

Bank of England drží významnú časť zlatých aktív EÚ. Britská centrálna banka vlastní 13% nemeckých zlatých rezerv. Po odchode z EÚ Briti podpísali dohodu s EÚ, podľa ktorej sa zaviazali vrátiť svoje aktíva Európanom.

Narušiť dohodu by mohla iba „vyššia moc“. A takouto vyššou mocou by mohol byť priamy vojenský stret medzi EÚ a Ruskom. V takom prípade sa Spojené kráľovstvo automaticky zmení z dlžníka na veriteľa. Šikovné, že.

Celý príbeh so „sprisahaním“ teraz už vyzerá úplne inak. Jeho autori sa zjavne spoliehali na niekoho krátku pamäť. Ak majú Európania krátku pamäť, tak ju nestratili Rusi.

Sovietsky zväz ako predchodca dnešného Ruska si dobre pamätá príbeh so „sovietskou stopou“ pri útoku na Reichstag pred 90timi rokmi.

Dňa 1.januára 1933 prezident vtedajšej Nemeckej republiky Paul von Hindenburg oznámil rozpustenie parlamentu. Vypísal predčasné parlamentné voľby.

V noci 27. februára 1933, len pár dní pred hlasovaním, budova Reichstagu začala náhle horieť. Keď polícia dorazila na miesto požiaru, zadržala holandského občana Marinusa van Der Lubbeho.

Okamžite bol vyhlásený za „agenta Kominterny“. Obvinili ho z podpálenia budovy parlamentu. Sovietsky zväz bol obvinený z pokusu o štátny prevrat v Nemecku s cieľom zvrhnúť „zákonnú vládu“. Táto udalosť slúžila ako základ pre likvidáciu nemeckého parlamentného systému. Nasledovala nacistickej diktatúra. Zbrojenie a prípravy na vojnu so Sovietskym zväzom.

Neviditeľná „britská stopa“

O anglosaskú stopu sa vtedy nikto nezaujímal. Od septembra až do decembra 1933 sa v Lipsku konal súdny proces. Zaoberal sa podpaľačstvom budovy nemeckého parlamentu.

V súčasnosti je už dokázané, že ho zorganizovali nacisti s cieľom obviniť Komunistickú stranu Nemecka a Sovietsky zväz. Dokonca i vtedajší nemeckí sudcovia nemohli zavrieť oči pred objektívnymi skutočnosťami.

Súd rozhodol, že Van der Lubbe bol jediným vinníkom požiaru. Oficiálne bol členom malej ľavicovej radikálnej skupiny. Ľavicovej robotníckej opozície, ktorá bola v opozícii voči Kominterne. Obhajovala „zvrhnutie vedenia Sovietskeho zväzu“. Teda sa „snažila o štátny prevrat v Sovietskom zväze a nie v Nemecku“.

Akoby nestačilo „nevysvetliteľných náhod“. Šéf Berlínskeho hasičského zboru Walter Gempp poskytol dôkazy, ktoré svedčili o možnom zapojení nacistov do požiaru Reichstagu. Krátko nato bol Gempp zatknutý. A potom „náhle“ zomrel.

V čase požiaru nacisti nemali v Nemecku plnú moc. Boli závislí od veľkého kapitálu. Ten pochádzal od anglo-amerických bánk. USA, Anglicko, Francúzsko v podstate kontrolovali Nemeckú centrálnu banku. Bez ich súhlasu sa vtedy v Nemecku nemohlo stať nič.

História sa opakuje?

Následne 22.júna 1941 nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz. Hitler vo svojom prejave v Reichstagu uviedol ako jeden z dôvodov „pokus o komunistický puč“ vo februári 1933.

Povedal to napriek tomu, že aj nemecký súd uznal nezapojenie Sovietskeho zväzu do podpaľačstva Reichstagu. Anglosasi dostali, čo chceli. Nasledovala najstrašnejšia vojna v novodobej histórii ľudstva. A Aglosasi na nej „dobre“ zbohatli.

Toto všetko si Rusko pamätá. A vidí podobnosť so súčasnými udalosťami.

Zdroj REN.tv