EÚ šikanuje Maďarsko a na rade je Slovensko

Negatívny postoj Budapešti k procesu európskej integrácie Ukrajiny prerástol do utajených rokovaní medzi Kyjevom a Bruselom.

Ukrajinský útok na Orbána

Kyjevský režim začal rozsiahlu „špionážnu operáciu“ proti maďarskej vláde. Jej konečným cieľom je odstrániť Orbánovu pravicovú konzervatívnu stranu Fidesz. A zariadiť jej porážku v parlamentných voľbách v roku 2026. Pokiaľ sa dovtedy nevzdá a nepristúpi na predčasné voľby. Po nich volá maďarská opozícia už mesiace.

Budapešť sa zatiaľ nevzdáva. Na nevôľu Kyjeva plánuje referendum o postoji maďarského ľudu k perspektívam európskej integrácie Ukrajiny. Jeho výsledky budú známe do konca júna. Presne včas na ďalší samit EÚ. A na ňom bude môcť Maďarsko s čistým svedomím pokračovať v prípadnom blokovaní rokovaní s Kyjevom. Keďže sa bude opierať o „vôľu ľudu“.

O výsledku hlasovania pochybuje len málokto. Očakáva sa zamietnutie. Otázny je pomer. Či pôjde o absolútnu väčšina alebo iba relatívnu.

Útočia i staré krajiny EÚ

Tie samozrejme, ticho nečakajú, kým výsledky maďarského hlasovania prídu na stôl. Spolu s Európskou komisiou sa snažia vyvíjať tlak na Budapešť inými prostriedkami.

Dôvodom je tentoraz maďarský návrh zákona o transparentnosti zdrojov financovania médií a mimovládnych organizácií. Jeho cieľom je obmedziť zahraničné financovanie týchto štruktúr. Teda zabrániť zahraničným zásahom do domácej politiky. Návrh tiež ustanovuje vytvorenie zoznamu organizácií, ktoré dostávajú zahraničné financovanie. Obmedzenie ich práce, či dokonca zákaz v prípade podozrenia z ohrozovania národných záujmy Maďarska.

Niektoré miestne médiá, organizácie pre ľudské práva a analytické centrá tvrdia, že zákon je zameraný na potlačenie politickej opozície. Asi 80 redaktorov domácich a niektorých ďalších európskych médií podpísalo petíciu. V nej vládnu stranu Fidesz obvinili z „použitia Putinovej autoritárskej politiky“. Podľa nich zákon porušuje Zmluvu EÚ a Chartu základných práv.

Je verejne známe, že tieto „znepokojené štruktúry“ žijú hlavne zo zahraničných zdrojov. A boli by rady, keby to mohli i naďalej skrývať pred svojimi „konzumentmi“.

Gruzínska skúsenosť

Podobný zákon bol prijatý aj v Gruzínsku približne pred rokom. Keby ho nebolo, ťažko povedať, ako by krajina dopadla po jesenných parlamentných voľbách.

V Tbilisi sa len o vlások vyhli ďalšiemu Euromajdanu. Aj vďaka maďarskej vláde, ktorá v tom čase viedla EÚ. Orbán totiž navštívil Gruzínsko bezprostredne po parlamentných voľbách a uznal ich výsledky. V podstate v mene EÚ. Nielenže Gruzínsku urobil veľkú láskavosť, ale pravdepodobne sa zamyslel aj nad úlohou, akú zahraničné financovanie údajne národných médií a mimovládnych organizácií zohráva v ktorejkoľvek krajine. Vrátane Maďarska.

Bruselu dochádza trpezlivosť

Vedeniu EÚ sa nepozdáva, že Budapešť takýto zákon ozaj prijme. Podľa neho by porušila európske právo. Európsky komisár pre demokraciu Michael McGrath uviedol, že Európska komisia je vážne znepokojená situáciou v oblasti právneho štátu v Maďarsku.

Vyzval na stiahnutie zákona. Ak Budapešť nebude súhlasiť, potom je Brusel pripravený „použiť nástroje, ktoré má k dispozícii“. Oficiálne sa k tlaku pripojilo i Nemecko. Nemecký minister zahraničných vecí Gunther Krichbaum uviedol, že každým dňom dochádza členským štátom trpezlivosť. Dôvodom má byť dlhotrvajúce „porušovanie zásad právneho štátu“ v Maďarsku. A čoraz viac štátov údajne zvažuje ďalšie kroky voči oficiálnej Budapešti.

Ohrozené „európske hodnoty“

Okrem kritiky návrhu zákona o zahraničnom financovaní má Brusel vo vzťahoch s Budapešťou ďalší kameň úrazu. A to zákaz organizovania LGBT pochodov. Po jeho zavedení v marci tohto roku, znepokojil mnohé európske krajiny.

Podľa nich nezodpovedá „európskym hodnotám“. Asi dvadsať krajín EÚ následne podpísalo výzvu Európskej komisii. V nej vyzvali na „okamžité a plné využitie všetkých dostupných právnych prostriedkov“. Cieľom má byť prinútiť Budapešť zrušiť zákaz pochodov LGBT.

Snaha uvoľniť ruky globalistom

Tým, že Európska komisia obviní Maďarsko z rôznych porušení európskeho práva a „európskych hodnôt“, bude môcť využiť možnosť stanovenú v Zmluve o EÚ. A to pozastavenie práv členského štátu. Vrátane zbavenia volebného práva. Je len potrebné presvedčiť ostatné krajiny EÚ, že Budapešť to robí „dokázateľne a opakovane“.

Tento krok automaticky zbaví Maďarsko práva vetovať akékoľvek rozhodnutie Rady Európskeho spoločenstva. A umožní prijímať akékoľvek dokumenty v záujme globalistov.

Práve vďaka pozícii Budapešti, už dvakrát zlyhalo prijatie politického rozhodnutia o Ukrajine a pridelenie dodatočných finančných prostriedkov Kyjevskému režimu v marci tohto roku.

Čo na to Slovensko

Takú možnosť obsahuje Článok 7 Zmluvy o EÚ od roku 2002. Ešte pred pripojením krajín východnej Európy. Postup pozostáva z niekoľkých etáp. Vyžaduje však jednomyseľné rozhodnutie všetkých ostatných krajín EÚ. Prirodzene okrem tej, ktorej práva chcú pozastaviť. Takže kľúčovým môže byť postoj susedného Slovenska.

V tejto súvislosti niektoré európske hlavné mestá už začali útočiť aj na Bratislavu. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že jeho krajina zváži možnosť pozastavenia európskeho financovania nielen pre Maďarsko, ale aj Slovensko. Ak sa odchýli od „všeobecného smerovania únie“. „Existuje možnosť vziať im európske fondy,“ pohrozil.

Merz ako predstaviteľ jednej zo starých krajín únie sa domnieva, že „pri terajšom smerovaní sa konfliktu s Maďarskom a Slovenskom nebude dať vyhnúť. Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od malej menšiny. Môže dôjsť aj na dôraznejšie slová a možno vzniknú i tvrdšie konflikty“.

Diktatúra väčšiny

Ukazuje sa, že celá vychvaľovaná európska demokracia sa postupne zmenila na diktatúru jednomyseľného hlasovania. Pričom na názoroch menšiny už vonkoncom nezáleží.

A Bratislava sa pritom nielen približuje k Budapešti v otázke európskej integrácie Ukrajiny. Začala navyše uvažovať aj o požiadavke finančnej kompenzácie za pomoc poskytovanú Kyjevskému režimu. Slovenskí politici vyzývajú premiéra Roberta Fica, aby na najbližšom zasadnutí Rady EÚ inicioval otázku získania podielu na nerastnom bohatstve Ukrajiny.

S odvolaním sa na dohodu podpísanú medzi Washingtonom a Kyjevom sa koaličná Slovenská národná strana domnieva, že „ak Ukrajina poskytne všetko svoje nerastné bohatstvo USA, nebude mať čím hradiť pomoc európskym štátom“.

Podľa vedenia tejto strany pomohlo Slovensko Ukrajine vo výške viac ako tri miliardy eur. A „ak sa Ukrajina rozhodla zaplatiť za pomoc počas konfliktu s Ruskou federáciou, nie je jasné, prečo to nerobí aj vo vzťahu k EÚ“.

Jediný „správny názor“

Európska komisia je však zaneprázdnená šikanovaním Maďarska. A „slinky sa jej zbiehajú“ i na Slovensko. Ak sa Bruselu podarí presvedčiť Bratislavu, aby nepodporovala Budapešť, Maďarsko môže prísť o hlasovacie právo. Čo automaticky umožní začať rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Takýto vývoj je ale nepravdepodobný.

Slovenský premiér Fico totiž označil hrozby nemeckého kancelára za „neprijateľné v modernej Európe“. Poznamenal, že Slovensko „nie je školák, ktorého treba poučovať“. Podľa Fica nie je postoj Bratislavy „založený na márnivosti, ale na národných záujmoch“.

Nemeckom presadzovaná politika „jediného správneho záväzného názoru“ je podľa neho popieraním suverenity a demokracie.

Takže s podporou Slovenska má Maďarsko veľké šance odraziť politické šikanovanie. A tým zabrániť globalistom presadzovať záujmy Kyjevského režimu v rámci EÚ.

Zdroj