Európska únia sa pripravuje na vojnu s Ruskom

To, o čom sa doposiaľ iba šuškalo v zákulisí rôznych samitov, prestalo byť tajomstvom. Minimálne pre dve zakladajúce krajiny EÚ, Nemecko a Francúzsko, už nie je priamy vojenský konflikt s Ruskom len geopolitickou hypotézou, ale možnou realitou.

To bezpochyby udáva nový tón v dvojstranných vzťahoch s Ruskom a mení rovnováhu síl v EÚ aj NATO.

Skutočnosť, že Nemecko má v úmysle zmeniť Bundeswehr na najsilnejšiu armádu v Európe, je zrejmé z pridelených prostriedkov na obranu. Berlín chce minúť najmenej sto miliárd eur. Federálna nemecká vláda vypísala armáde v čase energetickej krízy a rastúcej inflácie doslova astronomický šek.

„Zbrane namiesto masla“

Nie je na škodu pripomenúť si autora tohto hesla. Nebol ním nikto iný ako zástupca Adolfa Hitlera. Presne pred 86 rokmi ho vyslovil Rudolf Hess. S vysvetlením, „ak chceme mať dostatok masla, najprv treba mať dostatok zbraní. Inak nám jedného dňa zoberú aj posledné maslo“.

Ťažko povedať, či si autori prejavov súčasného spolkového kancelára spomenuli na tieto slová jedného z hlavných nacistických zločincov. Teraz pre zmenu na odôvodnenie takýchto kolosálnych jednorazových výdavkov na nemeckú armádu použili inak formulovaný slogan. „V stávke je bezpečnosť našej krajiny,“ znie.

Aj Paríž sa „pripravuje na vojnu“

Francúzske zdroje pre armádu majú „s prihliadnutím na nové hrozby“ dosiahnuť približne 44 miliárd eur. Samozrejme, nie je to porovnateľné s nemeckými. Ale dôležitá je rétorika. V revízii národnej vojenskej stratégie je jasne povedané, že „armáda zvyšuje morálku a pripravuje sa na vojnu“.

A takto to Francúzom „servírujú“ i vplyvné noviny Le Figaro. Len pre pripomenutie. Ide o „hlásnu trúbu“ pravice vlastnenú spoločnosťou Dassault Aviation. Výrobcom slávnych stíhačiek Rafale a ďalších vojenských výrobkov. Hlavným zákazníkom spoločnosti Dassault Aviation products je „náhodou“ francúzske ministerstvo obrany.

Takže Francúzsko, s ktorým Rusko súcitilo, keď jeho obyvateľov zabíjali radikálni islamisti, sa dnes bez váhania chystá namieriť zbrane na Moskvu. A francúzski politici na to vyzbrojujú armádu a zároveň pripravujú verejnú mienku.

Že vo Francúzsku vyhrá zdravý rozum, zatiaľ nemožno dúfať. Ale prečo sa vlastne francúzsky prezident rozhodol vykročiť po ceste stupňovania napätia?

Tí, ktorí sú oboznámení so situáciou malého francúzskeho kontingentu umiestneného v Rumunsku, tvrdia, že v súčasnosti sa francúzska armáda duchom a vybavením príliš nelíši od tej, ktorá utekala po Smolenskej ceste za čias Napoleona z Moskvy späť do Paríža.

Francúzi prišli do Rumunska po začatí ruskej operácie na Ukrajine. Ich úlohou je „chrániť východné krídlo NATO“.

Lenže francúzski poslanci, ktorí prišli na inšpekciu základne v Rumunsku zistili, že vojaci stále žijú v stanoch. Kúria si svojpomocne a v noci sa nemôžu poriadne vyspať, pretože ich otravujú ploštice. A jedlo je takmer nestráviteľné.

Francúzski poslanci si preto v správe, ktorú predložili parlamentu, položili otázku, či „toto má byť spôsob, ako chceme zdržiavať Rusko?“

Tak či onak, poslanci sú „len civilisti“. Oveľa vážnejšie ale znejú slová, ktoré povedal bývalý náčelník francúzskeho generálneho štábu Pierre de Villiers. Ten svojho času francúzskemu prezidentovi na rovinu „vytmavil“, čo si myslí o armádnom rozpočte. A o „poklonkovaní sa“ Bruselu.

Napokon zložil funkciu a dal sa na písanie. Teraz vydáva svoju piatu knihu spomienok a úvah. A je celkom „úprimný“.

Ukrajinský konflikt prospieva jedine USA

Generál vo výslužbe uviedol, že „súčasná eskalácia konfliktu na Ukrajine je prospešná výlučne pre USA. Európa tam nemá a nemôže mať žiadne záujmy. Jedine problémy“.

Vo francúzskej spoločnosti podľa neho teraz chýba veľmi dôležitý faktor. A to jednota v chápaní národných záujmov. „Ak idete na frontu, musíte pochopiť, čo a koho budete chrániť,“ prízvukuje.

Koncept rozvoja francúzskych ozbrojených síl sa podľa generála celé desaťročia zakladá na myšlienke „expedičných síl“. De Villiers jasne varuje, že tento prístup neráta so stretom so silným nepriateľom a vojenskými operáciami vysokej intenzity.

Podľa bývalého vysoko postaveného a teda veľmi dobre informovaného veliteľa francúzskych ozbrojených síl, nemá armáda jeho krajiny dostatok prostriedkov. Čo nemožno napraviť len tak narýchlo počas niekoľkých mesiacov.

Niektoré krajiny EÚ ako napríklad Nemecko možno dokážu narýchlo citeľne zvýšiť vojenské rozpočty. Iné sú snáď schopné „prihodiť armáde“ pár miliárd navyše. Ale ďalšie nie sú v stave pridať ani euro.

Iba silné reči?

Ukazuje sa, že celý tento „humbug“ je podľa všetkého len ďalšia rozbuška možných sporov a kríz v rámci „zjednotenej Európy“.

Príklad. Taliansko chcelo, aby Francúzsko prijalo tri a pol tisíc nelegálnych prisťahovalcov. Napriek predbežnému prísľubu sa Paríž od celej záležitosti na poslednú chvíľu dištancoval.

Medzi európskymi „partnermi“ teda neexistuje dôvera na oveľa menej významnej úrovni. Nie to ešte v otázke vážneho vojenského konfliktu. Navyše s Ruskom. Ako budú v takejto situácii schopní vybudovať jednotný front?

V prípade, ak prižmúrime oči nad najtemnejšími obdobiami histórie Európy, možno je to všetko len finta? Spôsob, ako odvrátiť pozornosť európskej verejnosti od skutočne existujúcich problémov. Len snaha „potešiť“ Washington. A ukázať Pentagónu, že Európa „čosi robí“.

Boli časy, keď sa veľkých európskych armád vo svete ozaj báli. Lenže armáda, ktorá nevie za čo bojuje, s mizerným vybavením a ktorej vojakov po nociach hryzú ploštice, je skôr na smiech.

Rusko sa nenechá zastrašiť

Historická skúsenosť Ruska s takýmito konfrontáciami naznačuje, že so svojou bojaschopnosťou a takmer neobmedzenými zdrojmi v akejkoľvek oblasti nemusí prepadať panike. A hlavne, Rusi dobre vedia za čo bojujú. Nie prvýkrát v dejinách totiž opäť raz bránia svoju vlasť.

Preložil g. / Zdroj: RIA Novosti