German Chancellor Angela Merkel's controversial “open-door” refugee policy saw more than one million asylum-seekers flood into Germany - EPA
Kontroverzná politika otvorených dverí nemeckej kanclérky Angely Merkelovej priviedlo do Nemecka viac ako 1 milion uchádzačov o azyl – EPA

 

V rozhodnutí, ktoré by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky na to, ako bude Európska riešiť problémy s imigrantmi v budúcnosti, Európsky súdny dvor v stredu potvrdil právo členských štátov deportovať žiadateľov o azyl do prvej krajiny EÚ, do ktorej vstúpili.

 

 

Rozhodnutie predstavovalo účinné odmietnutie kontroverznej politiky „otvorených dverí“ Angely Merkelovej, ktorá priviedla do Nemecka viac ako jeden milión žiadateľov o azyl.

Súd rozhodol, že dublinské nariadenia EÚ, podľa ktorých musia utečenci žiadať o azyl v prvom členskom štáte, sa naďalej uplatňujú napriek nevídanému prílevu do roku 2015.

Pritom súd ignoroval odporúčanie Eleanora Sharpstona, svojho britského generálneho advokáta, ktorý varoval, že tento systém by mohol spôsobiťť, že hraničné štáty  nebudú „neschopné zvládnuť“ takýto príval.

 

Súd rozhodol o prípadoch dvoch afgánskych sestier a syrského muža, ktorý vstúpil do EÚ počas krízy v roku 2015.

Jafariho sestry, Khadija a Zainab so svojimi deťmi, po úteku z Afganistanu vstúpili do EÚ cez Chorvátsko. Vtedy pani Merkelová otvorila hranice Nemecka pre migrantov a Rakúsko sa vydalo podobnou politickou cestou. Chorvátsko umožnilo sestrám a ich deťom prekročiť svoje územie, aby sa dostali do jednej z týchto dvoch krajín. Požiadali o azyl v Rakúsku, ale rakúska vláda vrátila rodiny do Chorvátska a nariadila im, aby tam požiadali o azyl. Sestry napadli rozhodnutie a tvrdili, že by im mal byť udelený azyl v Rakúsku, keďže im bolo umožnené prekročiť Chorvátsko.

 

 

V druhom prípade nemenovaný sýrsky muž za podobných okolností napadol jeho deportáciu zo Slovinska do Chorvátska.

Súd zamietol tieto výzvy a rozhodol, že skutočnosť, že Chorvátsko umožnilo migrantom prekročiť svoje územie, neznamená, že sa zrušili dublinské pravidlá.

Rozhodnutie určite uvítajú v stredoeurópskych krajinách, ako je Rakúsko a Slovinsko, kde existuje značný politický odpor, pokiaľ ide o prijímanie migrantov.

Ale v krajinách, do ktorých väčšina prisťahovalcov vstúpi do EÚ ako do prvej, Talianska a Grécka, majú veľké obavy a sťažujú sa, že systém im spôspbuje príliš veľa bremena.

Rozhodnutie súdu bolo neočakávané, sudcovia urobili nezvyčajný krok – ignorovali odporúčania generálneho advokáta.

V písomnom stanovisku, ktoré bolo vydané minulý mesiac, pani Sharpston varovala, že dublinský systém „jednoducho nie je určený pre prípady s takýmito výnimočnými okolnosťami“. „Ak sa hraničné členské štáty, napríklad Chorvátsko, budú považovať za zodpovedné za prijatie a spracovanie mimoriadne vysokého počtu žiadateľov o azyl, existuje reálne riziko, že sa jednoducho nebudú môcť vyrovnať so situáciou,“ napísala.

Zatiaľ čo rozhodnutie bude vnímané ako víťazstvo mnohých v strednej Európe, Maďarsko a Slovensko utrpeli porážku v samostatnom prípade EÚ kvót  na zdieľanie žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi.

V stanovisku predloženom súdu, Yves Bot, ďalší generálny advokát povedal, že súd by mal odmietnuť ponuku od dvoch krajín, ktoré systém kvót prevrátil.

 

Preložila: anna

Zdroj: (1)

 

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.