Kiska v polčase rozpadu Slovenskej republiky vyhlásil vojnu alternatívnym médiám

Andrej Kiska 14. júna 2017 predniesol po tretíkrát správu o stave Slovenskej republiky. Nebol to iba prejav. Bola to strach vzbudzujúca reč a žaloba časti slovenského ľudu za jeho postoje a názory, predkladaná druhej časti slovenského národa! Bol to ďalší rozkladný prvok právnosti Slovenskej republiky, tentoraz v priamom prenose.Celková úroveň prednesu správy sa dá hodnotiť ako nedostatočná. Plénum, ktorému správu čítal, sa dalo rozdeliť do štyroch skupín. Prvá časť boli poslanci a tí členovia vlády, ktorých správa nezaujímala, pretože tam neboli. Tvorili približne tretina pléna. Určite sa nemýlim, pretože ak som člen vlády, či poslanec a má prísť do parlamentu môj prezident, potom by nemali existovať také pracovné povinnosti, ktoré by mi zabránili v tom si ho vypočuť. Ospravedlniť má môže iba veľmi zlý zdravotný stav. Nebol tam ani Matovič – a to už je čo povedať.Druhú tretinu tvorila skupina, ktorý si prišla vypočuť prezidenta iba zo zdvorilosti, pretože ich jeho prejav nezaujímal ani natoľko, aby mu prejavili patričnú úctu a nehrali sa s telefónom, či nepísali neprítomne na počítači, ako poslankyňa Remišová. Patril medzi nich paradoxne aj premiér Fico, ktorý si vybavoval počas Kiskovej reči telefonické správy.

Posledná tretina členov vlády a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky boli tí, čo prezidenta so záujmom počúvali. Niektorí dokonca vnímali každé jeho slovo a zjavne boli prezidentovým prejavom zaujatí. Paradoxne medzi nimi bol aj Kotleba, čo ma prekvapilo najviac. Sem tam sa mu skrivila tvár „úsmevom trpkosti”, ale prezidenta rozhodne počúval.

Túto poslednú skupinu – vzhľadom k tomu čo prezident hovoril, by som rozdelila ďalej na dve podskupiny. Na tých čo ho počúvali z rešpektom a na tých, čo ho zjavne počúvali so stiahnutým hrdlom, ako napríklad poslanci Mizík a Mazurek, prenasledovaní režimom za svoje názory. Z ich výzoru bolo zjavné, že sa cítia prezidentovým prejavom značne ukrivdení. Nazval totiž parlamentnú stranu otvorene fašistami, a to bola rozhodne od prezidenta „silná káva“. Zastupujú totiž v parlamentne viac ako dvestotisíc voličov, ktorí fašistami nikdy neboli. O to viac ma zarazilo následné vyjadrenie Moniky Beňovej, ktorá na sociálnej sieti napísala: „Členovia ĽSNS sa počas prezidentovho vystúpenia uškŕňali…., ako obyčajne mu totiž nerozumeli a tak sa úškrnom snažili zakryť svoju hlúposť a nekompetentnosť.”

[wp_ad_camp_1]

Veľa ľudí ju za to na sociálnej sieti okamžite kritizovalo, na čo Beňová zareagovala ako smršť: „Členovia ĽSNS sú hlupáci, ako čvarga, ktorá ich tu obhajuje!“

Tu sa treba pristaviť a povedať zásadnú vec. Prezidentova reč okamžite rozdelila Slovákov a leje vodu na mlyn ďalšiemu štvavému pôsobeniu Kiskových trolov, medzi ktorých Beňová rozhodne patrí ako jedna z prvých.

Citujem prezidenta: „Pred týždňom v Košiciach a Bratislave, tento týždeň v Žiline a Prešove mladí ľudia zorganizovali ďalší protestný pochod proti korupcii — jednou z jeho hlavných požiadaviek bol ešte stále odchod toho istého ministra z funkcie (Kaliňáka). Dvanásť dlhých mesiacov sme sa nepohli z miesta. Dvanásť dlhých mesiacov nedostala naša spoločnosť jasný signál, že by zodpovední úprimne hľadali cestu z pasce, do ktorej krajinu zavliekli.“

Tu sa treba pristaviť, lebo pascu, ktorú Kiska vyčíta vláde, pripravil on sám tým, že podporuje tretí sektor. Treba si totiž povedať aj iné, ako len osobné a mocenské dôvody, prečo Fico nechce nechať deštruovať cez odvolávanie ministrov vládu. Tretí sektor platený zahraničím chce na Slovensku prevziať cez opozičné strany a pripravované Progresívne Slovensko kontrolu nad krajinou a Fico to nechce dovoliť. Na Slovensku sa pripravuje to isté čo v roku 1998, kedy zahraničie cez Dzurindu politickým podvodom obralo Mečiara o moc. Dnes sa principiálne deje to isté. Pascu na národ nepripravil Fico. Ten si iba háji svoj politický zadok a nechce vydať moc tretiemu sektoru úplne. Pascu na Slovákov pripravuje hlavne tretí sektor a Kiska je jeho hlavný podporovateľ. Tretí sektor cez pravicových europoslancov tlačí v Bruseli na európskych lídrov, aby nútili Fica k nepopulárnym krokom a ak sa v blízkej dobe dohrnú na Slovensko tisíce migrantov, potom vedzte, že Fico v záujme zachovania politickej stability na Slovenku bol k veľa veciam prinútení pod tlakom Bruselu, spôsobeným hlavne ľuďmi z bývalej SDKÚ, ktorí v europarlamente stále pôsobia a s ktorými Kiska spolupracuje.

Citujem opäť prezidenta: „Takéto hodnotenie sa nevyslovuje ľahko. Uvedomujem si, že silné vyjadrenia by mala hlava štátu používať rozvážne. Ale nemôžem ho zjemniť. Korupcia nie je len jednou z tých tém, v ktorých sú politické deklarácie v rozpore so schopnosťou dosahovať výsledky. Téma boja proti korupcii sa zvrhla na osobnú politickú vojnu, ktorá paralyzovala Slovensko. V tejto osobnej politickej vojne štát a jeho predstavitelia rezignovali na normálnu komunikáciu s verejnosťou, na povinnosť trpezlivo vysvetľovať pochybnosti a reagovať na podozrenia.“

Tu treba opäť povedať, že politická vojna o ktorej Kiska hovorí, sa vedie s vládou hlavne cez tretí sektor, za ktorým stojí Kiska. Vyčíta teda politikom, že vedú vojnu, ale on sám je jej vrchným generálom.

Ďalší citát: „Zrušením Mečiarových amnestií táto národná rada ukázala, že dokáže v mene nápravy pošliapania princípov právneho štátu prekonať názorové rozdiely a dosiahnuť politický konsenzus. Podobne politicky silný signál je dôležitý v prípade témy korupcie. Bol by to začiatok náročnej, ale nevyhnutnej cesty. Aj v tom lepšom prípade budú potrebné roky poctivej práce, zrozumiteľnej politiky a presvedčivých výsledkov, kým sa dôvera verejnosti v spravodlivosť na Slovensku vráti.“

Všimnite si prosím jednu zaujímavú vec. Kiska má dlhodobo plné ústa boja s korupciou a dnes ho spája s rušením amnestií. Prečo? Dôvody sú veľmi jednoduché. Za boj s korupciou sa dá skryť takmer čokoľvek. Akákoľvek skrytá pohnútka či nenávisť. Napríklad rozklad vlády a následne prevzatie moci prezidentom, cez úradnícku vládu. Vôbec o boj s korupciou nikomu na Slovensku v skutočnosti nejde. S korupciou tretí sektor bojuje už od roku 1992 a pritom ju máme každým rokom stále vyššiu.

Prezidentova časť prejavu je teda smerovaná k národu preto, aby sme si všetci osvojili myšlienku, že na boj proti korupcií je úradnícka vláda po prípadnom páde Fica potrebná, rovnako ako bolo potrebné zrušenie amnestií.

[wp_ad_camp_1]

Ak ste doteraz „neboli zapásaní“, tak to prosím urobte, lebo prezidentova reč začala ísť z kopca radikálnym spôsobom až v tomto bode. Opäť ho citujem: „Drvivá väčšina ľudí u nás si pamätá iba mier, priamo hrôzy vojny v Európe nezažila. Pritom neďaleko od nás na Balkáne nie tak dávno ľudia vo vojne umierali. A dnes zomierajú za našimi hranicami na Ukrajine. Garancie bezpečnosti, ktoré nám poskytuje NATO, sú v súčasnom neistom svete vzácnou devízou. Ale garancie budú len také silné, aká bude naša vôľa k nim prispievať. Vítam preto, že vláda ako aj väčšina parlamentu sa k záväzkom v Severoatlantickej aliancii prihlásila a ako krajina ich začíname brať vážne.“

Prezident nám hovorí dve zásadné veci: NATO, ktoré zabíjalo tisíce Slovanov v Srbsku, bude stabilným ochrancom Slovanov na Slovensku iba natoľko, nakoľko budeme platiť. Tak to ma naozaj dostalo, lebo to v princípe znamená, že keď platiť nebudeme, stávame sa vlastne potencionálnou hrozbou. Neviem ako vám, ale mne to pripadá ako výpalné. Zaplať a budeš v pohode, lebo ti dáme pokoj!

Opäť citujem Kisku: „Keď hovorím o bezpečnosti Slovenska a jeho budúcnosti, nemôžem sa nedotknúť vstupu fašistov do parlamentnej politiky po minuloročných voľbách. (…) Je našou povinnosťou prispieť k tomu, aby nikde na Slovensku nemali ľudia pocit, že sa na nich zabudlo. Musíme sa navzájom počúvať a pokúšať sa spolu rozprávať. (…) Nenahraditeľným priestorom v takomto dialógu sú odvážne, slobodné a nezávislé médiá — súkromné aj verejnoprávne. Ľudia dnes majú možnosť čerpať informácie, vytvárať si názor na svet z dvoch zdrojov. Z ozajstných médií, alebo z propagandistických webov, rádií a časopisov. Cieľom ich informačnej ofenzívy proti Slovensku je ešte viac naštrbiť našu celospoločenskú dohodu o trvalom začlenení do demokratického západného sveta. A posilňovať potenciál tých politických síl, ktoré chcú našu krajinu dostať zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Dôvera ľudí k médiám bola vždy dôležitým prvkom zdravej slobodnej spoločnosti. Ale v súčasnosti je to aj otázka bezpečnosti štátu. (…) Triezvu spoločenskú diskusiu o príčinách silnejúceho extrémizmu si nesmieme mýliť s ustupovaním zlu. Naopak, je našou povinnosťou zakročiť všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. To je úloha polície a prokuratúry. Žiadne politické taktizovanie nemôže byť dôvodom na prehliadanie porušovania zákona, ústavy, ignorovanie agresivity a prejavov nenávisti k druhým. Ani vonku na ulici, ani doma za počítačom.“

Tu sa chcem pristaviť, pretože prezident veľmi šikovne spojil dve nespojiteľné veci. Fašizmus a alternatívne média. Zároveň vyzval orgány činné v trestnom konaní, aby konali, pretože sa jedná o zlo, čim opäť podporil v spoločnosti myšlienku presadzovania prezumpcie viny. Na tomto príklade je vidieť , kam vývoj spoločnosti prezident smeruje. Ak sme teda doteraz mali totalitu, odteraz budeme mať vojnu proti alternatívnym médiám, ktoré prezident považuje za zlo a ohrozovanie bezpečnosti štátu. Všetky obavy z prenasledovania alternatívcov, ktoré boli v minulosti alternatívnymi médiami vyslovované a maimstreamom vyhlasované za hoaxy, sa teda týmto stávajú oficiálnymi správami a sú potvrdené vyjadreniami samotného prezidenta republiky, na pôde parlamentu.

Som presvedčená, že tretí sektor podporovaný Kiskom dal Slovensku ultimátum. Buď sa moc na Slovensku opäť vráti do rúk tretieho sektora, alebo bude občianska vojna, kde politici budú bojovať proti časti obyvateľstva ako na Ukrajine, pretože politický progres tomu nasvedčuje.