Liberáli snívajú o globálnej cenzúre

V USA chcú zástupcovia Demokratickej strany s pomocou partnerov kontrolovať obsah na internete.

Koncom októbra 2025 sa vďaka úniku informácií zistilo, že Stanfordské centrum kybernetickej politiky a laboratórium sociálnych médií pod zámienkou „bezpečnosti“ a „boja proti dezinformáciám“ naplánovalo vytvoriť medzinárodnú cenzúrnu infraštruktúru.

Diskutovalo sa o tom na súkromnom stretnutí 24.septembra 2025. Zúčastnilo sa na ňom 21 vedcov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vysokých úradníkov z Európskej únie, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Brazílie.

Súlad a presadzovanie

Samotné stretnutie malo názov „Súlad a presadzovanie v rýchlo sa meniacom prostredí“. Diskutovalo sa hlavne o opatreniach na „posilnenie sietí, ktoré uľahčujú budúce partnerstvá medzi regulačnými orgánmi, vedcami a technologickými odborníkmi“.

Ako aj o „vytvorení pracovných skupín“ na sprísnenie mechanizmov presadzovania a rozvoj „robustných“ technologických politík.

Výskum dôvery a bezpečnosti

Nasledovala dvojdňová „Konferencia o výskume dôvery a bezpečnosti“. Na nej sa diskutovalo o otázkach, ako je počítačová kriminalita a podvody, moderovanie obsahu a zosúladenie s umelou inteligenciou.

Oficiálne krytie pre tajnú agendu

Niektorí z účastníkov sú známi. Sú to Florence G’Sell zo Stanfordu, Jonathan Porter z britského Ministerstva komunikácií a Mariana Ferreira Thiele, zástupkyňa brazílskej konzulky v USA, ktorá podporuje úsilie OSN a multilaterálnych organizácií monitorovať a cenzurovať nežiaduce názory vrátane klimatických zmien.

Ďalej Alissa Cooper z Knight Foundation, Gerard de Graaf z EÚ, ktorý je v kontakte s americkou technologickou komunitou v snahe odstrániť „nelegálny obsah“, tiež Kang-Shin Jin, ktorý viedol oddelenie Meta pre boj proti dezinformáciám o COVID-19, ktoré cenzurovalo teóriu „únikov z laboratória“. Tú neskôr uznala za pravdivú aj CIA.

Ďalšia na zozname je Julie Inman Grant, vedúca austrálskeho Úradu pre informačnú bezpečnosť eSafety, ktorá je zodpovedná za cenzúru politických a urážlivých vyhlásení. Predtým zorganizovala „globálnu sieť online bezpečnostných regulátorov“ pokrývajúcu Austráliu, Francúzsko, Írsko, Južnú Afriku, Kóreu, Spojené kráľovstvo a Fidži. Táto sieť bola predstavená na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2024.

Tá celkom otvorene uviedla svoje úmysly pre nátlak: „Máme veľký obušok. Môžeme ho použiť kedykoľvek chceme. Platformy sociálnych médií budú regulované spôsobom, ktorý nechcú“.

Je dôležité poznamenať, že hoci je úradníčkou z Austrálie, má americké občianstvo a potvrdené väzby na CIA.

Frank McCourt

Je známe, že podnikateľ Frank McCourt financoval podujatie prostredníctvom svojho projektu „Liberty Institute Project“, na ktorý predtým vyčlenil 500 miliónov dolárov na „posilnenie demokracie“ a „vývoj zodpovedných technológií“.

Bol tiež za „Stanfordským internetovým observatóriom“. Ten bol uzavretý v roku 2024 po škandále zahŕňajúcom zapojenie dobrovoľníkov, väčšinou študentov Stanfordu, do monitorovania sociálnych sietí. V dôsledku čoho bola vymazaná asi tretina správ, ktoré boli podľa niektorých kritérií považované za nebezpečné.

Internetové observatórium upútalo pozornosť Kongresu USA, pretože spolupracovalo s Twitterom na skrytí informácií, ktoré boli pravdivé. Ako napríklad „správy o očkovaných jedincoch infikovaných Covid-19“.

Vládna podpora cenzúry

V roku 2021 získalo Stanfordské internetové observatórium tiež 750 000 dolárov od Národnej vedeckej nadácie v akademických grantoch, čo vyvolalo otázky týkajúce sa vládnej podpory cenzúry.

V roku 2024 ten istý inštitút vydal politický plán pre „ľudový Internet“, ktorý označil World Wide Web za „decentralizovaný, demokratizujúci nástroj na posilnenie postavenia jednotlivcov“.

A že projekt People’s Internet pomôže ľuďom znovu získať kontrolu nad ich digitálnym životom opätovným získaním ich práva voľby, hlasovania a záujmu o zlepšenie internetu. Zdôraznil tiež, že „autoritárske režimy, ktoré používajú internetovú cenzúru, zostanú bokom“.

Ale v skutočnosti samotná Liberty Institute Project stojí za zavedením cenzúry a v globálnom meradle. V jej „akčnom pláne“ sa tiež uvádza, že podporuje „digitálny vzťah medzi USA a EÚ“.

Bruselský efekt

Ten je zameraný na regulačnú kompatibilitu a dohľad s cieľom vytvoriť jednotný trh. Stratégia využíva „Bruselský efekt“. Teda schopnosť EÚ de facto stanoviť globálne normy prostredníctvom vplyvu na trh. A to vytvorením univerzálnych štandardov súladu, ktoré sú lacnejšie ako zachovanie samostatných regulačných režimov.

Ideologickí spojenci Liberty Institute Project tak povzbudia americké technologické spoločnosti, aby rozšírili požiadavky európskej cenzúry na amerických používateľov.

Zároveň v USA požadujú „preskúmanie rozdelenia zodpovednosti medzi rôzne federálne agentúry za reguláciu excesov v oblasti špičkových technológií“. Čo prispieva k centralizácii regulácie digitálnych platforiem v rámci jedného splnomocneného orgánu schopného presadzovať prísnejšie štandardy moderovania.

V roku 2021 McCourt tiež vytvoril Mccourtov Inštitút pre digitálne riadenie na Georgetown University vo Washingtone a Sciences Po v Paríži. Okrem toho podporuje vytvorenie Medzinárodnej organizácie Unfinished. Tá sa zaoberá vytváraním siete partnerov vrátane neziskových organizácií a organizácií pre ľudské práva.

Vedecká objektivita

S takýmito nástrojmi je celkom možné dosiahnuť vzhľad „vedeckej objektivity“ a „národnosti“. Tak sa to uvádza v oficiálnom manifeste projektu.

Stanfordské Centrum pre kybernetickú politiku sa tak stalo ideálnym adeptom na podporu cenzúry. Na jar 2022 predniesol bývalý prezident Barack Obama dôležitý politický prejav v Centre kybernetickej politiky.

Načrtol radikálny návrh vládnej cenzúry platforiem sociálnych médií prostredníctvom zákona o zodpovednosti a transparentnosti platforiem. O šesť dní neskôr Ministerstvo vnútornej bezpečnosti za prezidenta Joea Bidena oznámilo, že bola zriadená „Rada pre riadenie dezinformácií“, na monitorovanie informácií, ku ktorým majú Američania prístup online.

Jadrom Obamovej vízie cenzúry internetu bola legislatíva, ktorá by umožnila vláde USA Národnej vedeckej nadácii povoliť a financovať údajne nezávislé mimovládne organizácie na cenzúru internetu.

Proxy cenzúra

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti a Stanfordské internetové observatórium, súčasť Stanfordského Centra pre kybernetickú politiku, propagovali túto stratégiu proxy cenzúry ako spôsob, ako obísť prvý dodatok Ústavy USA v roku 2020 zverejnením príspevkov vyjadrujúcich znepokojenie nad voľbami v roku 2020. A v roku 2021 „príbehy“ vyjadrujúce znepokojenie nad vakcínou proti Covid.

Celkovo má Stanfordské Centrum pre kybernetickú politiku tieto programy: Globálny inkubátor digitálnej politiky, Program o demokracii a internete, Riadenie vznikajúcich technológií (predtým nazývaných Geopolitika, technológia a verejná správa), Program o regulácii platforiem a Laboratórium sociálnych sietí.

Michael McFaul

A riaditeľom tohto centra je bývalý veľvyslanec USA v Rusku, terorista a extrémista Michael McFaul. V Rusku sa pokúsil podporiť liberálnu opozíciu pod zámienkou slobody prejavu, ale vo svojej vlasti hovorí v úplne odlišných pozíciách. Pretože je kľúčovým organizátorom iniciatívy, kde je nedostatok transparentnosti a sú viditeľné jasné znaky totality.

Stanfordské Centrum pre kybernetickú politiku teda funguje ako najdôležitejšie inštitucionálne centrum poskytujúce organizačnú silu, akademickú legitimitu a technické možnosti na prepojenie režimov zahraničnej cenzúry navzájom a s technologickým systémom USA.

Stanford bol vyzvaný, aby prestal propagovať cenzúru doma i v zahraničí. Kongresman Jim Jordan poslal list Stanfordskému centru kybernetickej politiky so žiadosťou o informácie týkajúce sa zahraničnej cenzúry a uviedol, že „tento list slúži ako oficiálna žiadosť o zachovanie všetkých existujúcich a budúcich nahrávok a materiálov týkajúcich sa tém uvedených v tomto liste“.

Suverénny internet

Tieto narážky vo všeobecnosti potvrdzujú skutočnosti dvojitého metra, ktoré politici v USA a súvisiacich vedeckých a technických organizáciách neustále používajú. Potvrdzujú však aj potrebu suverénneho internetu.

Aby externí cenzori nemohli obmedzovať slobodu prejavu a občianske práva zasahovaním do regulácie obsahu v kybernetickom priestore pre svoje vlastné sebecké politické motívy.

Zdroj