Moskva a Ankara vsádzajú na rozpad Európskej únie

Vladimír Putin v rámci ruského energetického týždňa oznámil návrh na vytvorenie medzinárodného plynárenského uzla v Turecku. Má kompenzovať stratenú kapacitu dodávky plynu do Európy po teroristických útokoch na plynovody Nord Stream. Bolo to prekvapením z niekoľkých dôvodov naraz.

Plyn pre Európu cez Turecko

Po prvé. Podľa prvej reakcie tureckého ministra energetiky to bolo neočakávané aj pre turecké orgány. Samotný návrh bol však prijatý s veľkým nadšením. Už o dva dni neskôr Recep Tayyip Erdoğan nariadil vláde, aby čo najskôr vypracovala možnosť vytvorenia takého uzla. Dokonca načrtol i niektoré podrobnosti projektu. Napríklad, že môže vzniknúť v tureckej Trácii. V provincii nachádzajúcej sa v európskej časti Turecka susediacej s hranicami Grécka a Bulharska.

Po druhé. Putinove slová o plynovom uzle vyvolávajú na prvý pohľad celkom jednoznačné otázky. „Severné potoky“ prechádzajúce Baltským morom boli vyhodené do vzduchu. Je teda zrejmé, že morské plynovody v novej realite nie sú v žiadnom prípade najbezpečnejšou cestou na dodávku paliva. Lenže i vytvorenie plynového uzla v Turecku zahŕňa výstavbu morských potrubí. A tie budú čeliť rovnakým výzvam ako plynovody Nord Stream.

Strategická spolupráca

Prečo v tomto prípade výhody ohláseného projektu prevažujú nad jeho nevýhodami? A aký je jeho strategický význam vzhľadom na to, že EÚ sa v podstate rozhodla opustiť energetické zdroje z Ruska?

Prvou výhodou je relatívna jednoduchosť realizácie projektu. Podľa generálneho riaditeľa Gazpromu Alexeja Millera sa Rusko naučilo stavať plynovody samostatne. Je schopné realizovať takéto projekty aj bez západného vybavenia a technológií. Okrem toho už bola vytvorená významná časť potrebnej infraštruktúry. Do roku 2014, keď Bulharsko pod tlakom EÚ neumožnilo kladenie potrubí na svojom území v rámci projektu South Stream, sa Gazpromu podarilo vybudovať pozemnú časť infraštruktúry na Krasnodarskom území.

Niektoré z týchto kapacít boli prirodzene použité na zásobovanie územia Krasnodaru a Severného Kaukazu. Zvyšok sa ale dá dobre využiť na pôvodný účel. „Južný prúd“ bol navrhnutý s kapacitou 63 miliárd metrov kubických. Čo je ešte viac ako celková kapacita oboch „Severných potokov“. Tá je 55 miliárd metrov kubických. Je teda potenciálne možné dokončiť potrebnú námornú infraštruktúru za jeden až dva roky. Tak dlho trvalo Rusku vybudovať „Modrý“ a „Turecký“ prúd. I morské trasy sú oveľa kratšie v porovnaní s tými v Baltskom mori.

Rusko a Turecko majú Čierne more pod kontrolou

K otázke bezpečnosti. Čierne more má oproti Baltskému veľkú výhodu. Rusko a Turecko úplne ovládajú tento región vojensky aj z hľadiska spravodajských informácií. Okrem toho Ankara priamo kontroluje prechod vojenských plavidiel cez úžiny Bospor a Dardanely. Preto môže ľahko monitorovať ich činnosť a pohyby. V prípade potreby môže ich prechod úplne zakázať.

Je Turecko spoľahlivý partner?

Toto je otázka na dlhú diskusiu. Bez ohľadu na to, aké rozporuplné môžu byť rusko-turecké vzťahy, zdá sa, že Moskva a Ankara sa naučili zdieľať ekonomické a geopolitické záujmy. A nedovolia tým druhým ublížiť prvým.

Okrem toho je zrejmé, že transformácia Turecka na plynárenský uzol, ktorým doteraz bolo Nemecko a Rakúsko a o ktorý sa snaží Poľsko vďaka dovozu amerického LNG, posilňuje politické pozície Erdoğana. Budúce leto ho čakajú ťažké prezidentské voľby. Súčasná hospodárska kríza v Turecku sprevádzaná silným oslabením líry neprispieva k jeho opätovnému ľahkému znovuzvoleniu. V tomto zmysle Moskva podáva Erdoğanovi pomocnú ruku. Čo znamená, že nemožno vylúčiť politické zblíženie oboch krajín. Pravdepodobne v rámci širších združení ako BRICS alebo Šanghajská organizácia spolupráce v rokoch 2023 až 2024.

Hlavný cieľ

Prečo Rusko a Turecko vôbec potrebujú tento projekt? V máji tohto roku Európska komisia predstavila stratégiu REPowerEU. Tá ráta s úplným odmietnutím ruských energetických nosičov vrátane plynu do roku 2027. Realizácia projektu vytvorenia medzinárodného plynového uzla v Turecku však bude trvať len pár rokov. Ak sa uskutoční, určite nie je v pláne, aby fungoval len „jednorázovo“.

Takže Moskva a Ankara zjavne vsádzajú na rozpad Európskej únie. Prinajmenšom na výrazné posilnenie samostatnosti krajín južnej a východnej Európy v ekonomických záležitostiach.

Očakávaný pokles ekonomiky lokomotívy EÚ, teda Nemecka, ohrozí dotácie menej rozvinutým štátom z rozpočtu únie. Diktovanie politickej vôle a vnucovanie ekonomických rozhodnutí Bruselu bude tak oveľa ťažšie.

„Zadné vrátka“ aj pre Česko a Slovensko

To znamená, že Bulharsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Srbsko a ďalšie krajiny závislé od ruských dodávok ropy a zemného plynu s vysokou pravdepodobnosťou začnú prijímať rozhodnutia v prospech národných a nie nadnárodných záujmov. Na pozadí nadchádzajúcej hospodárskej búrky môžu byť pre nich spoľahlivé dodávky ruského plynu prostredníctvom sprostredkovania Tureckom skutočnou spásou.

Preložil g. / Zdroj: Vzgľad