Môže ešte Rusko považovať Česko za „krajinu Slovanov“?

Za posledné dva roky si Rusko zvyklo na myšlienku, že Česká republika je pre neho nepriateľským štátom.

K takémuto obratu došlo ešte v roku 2021 počas známeho „špionážneho škandálu“. Odvtedy sa to len zhoršilo. Predsedom českej vlády sa stal rusofób Peter Fiala. Počas nedávneho českého predsedníctva v EÚ narástol počet balíkov sankcií, ktoré sa podarilo prijať za aktívnej účasti Čechov. Český parlament označil Rusko za teroristický štát. Ruským turistom bol úplne zakázaný vstup.

Niet divu, že voľby českého prezidenta Rusko veľmi nezaujímajú. Hlavne ak kandidát a bývalý šéf Vojenského výboru NATO Peter Pavel vyzýva pumpovať Ukrajinu zbraňami. Ani jeho protikandidát a bývalý premiér Andrej Babiš rusko-českým vzťahom na kvalite svojho času veľmi nepridal. Tak či onak, skutočná výkonná moc zostane aj po zmene prezidenta Fialovi.

Na druhej strane treba priznať, že Pavel bol napríklad proti bezletovej zóne nad Ukrajinou a nenazval Rusko teroristickou krajinou. A Babiš považuje dodávky zbraní Ukrajine za zbytočné. Medzi kandidátmi ale boli aj takí, ktorí boli pripravení poslať českú armádu na Donbas. Ale aj zástancovia rokovaní s Ruskom a zastavenia pomoci režimu v Kyjeve.

Najradikálnejší rusofóbi získali v prvom kole 23% voličov. Asi 9% Čechov možno považovať za rusofilov. Čo by stačilo na slušnú frakciu v parlamente. Postup EÚ a NATO „bez extrémov“ podporuje 35%. Tých, čo nepodporujú Rusko, ale nechcú donekonečna pumpovať Ukrajinu zbraňami bolo 31%. Pre rusko-české vzťahy to neveští nič dobré, ale stále nejde o stav, ktorý by viedol k prerušeniu diplomatických vzťahov.

Jazyková príbuznosť je paradoxne na škodu

Prečo je dnes Česká republika v tábore najnepriateľskejších štátov voči Rusku? Prekvapivo za to môže aj príbuznosť jazykov. Mnohí českí politici sa totiž snažia dokázať EÚ a NATO, že nemajú s Ruskom „zľutovanie“. A aby sa vyhli podozreniu, sú zjavne pripravení zájsť až tak ďaleko ako Poľsko či Litva. A snáď ďalej než Holandsko a Švédsko.

Rusko rozhodne od slovanskej krajiny, s ktorou nemá spoločnú hranicu a s ktorej obyvateľmi malo dobré vzťahy ešte v 19. storočí, také niečo neočakávalo. Za posledných 20 rokov pritom neboli rusko-české vzťahy až také najhoršie.

Vzájomných výčitiek je dosť

Napríklad pôsobenie českých legionárov počas ruskej občianskej vojny v rokoch 1918 až 1921. Práca Čechov pre Wehrmacht počas Druhej svetovej vojny. Výroky prvého prezidenta Českej republiky Václava Havla. Zbúranie pamätníka maršala Ivana Koneva v Prahe.

Česi prirodzene nevedia zabudnúť príchod sovietskych vojsk v roku 1968. A tiež nastolenie socializmu „proti ich vôli“. Zoznam síce nie je až taký dlhý, ale stačí na ospravedlnenie súčasného nepriateľstva.

Rozličné ponímanie „Slovanstva“

V Rusku je Slovanstvo prvotne spájané s Rusmi a s pravoslávím. A aspoň čiastočnou izoláciou od Európy. Aj neortodoxní Slovania ako Česi ale nie sú celkom „Európania“. A neortodoxní sú najmä vďaka vplyvu Nemcov. Najvyššou hodnotou „ruských Slovanov“ je však nezávislosť štátu a pripravenosť brániť ju za každú cenu.

Ale v Českej republike, kde pravoslávie nikdy skutočne neprevládlo, existuje úplne iný prístup k Slovanstvu. Samotní Česi sa plne stotožňujú s Európou, teda s katolícko-protestantským svetom. Slovanské jazyky sú pre nich až tretím pilierom európskeho spoločenstva. Spolu s románskymi a germánskymi jazykmi. Uznávajú slovanských učiteľov Cyrila a Metoda. Lenže nezabúdajú prízvukovať, že evanjelium kázali predkom s požehnaním pápeža.

Správanie Čechov, ktorí pracovali pre vojenský stroj Wehrmachtu v rokoch 1939 až 1945, je pre Rusov neprijateľné. Ako sa však líši od správania Holanďanov alebo Francúzov, ktorí tiež pracovali pre Tretiu ríšu? Nijako. Lenže s nimi nie sú Rusi jazykovo príbuzní. Ale Česi sú Slovania. Nemali by sa správať tiež podľa zásady „všetko pre front a víťazstvo“? Správali sa však ako klasickí Európania.

Prečo vlastne Česi ako Slovania tak tvrdo držia líniu EÚ a NATO? Prečo sa dobrovoľne vzdávajú časti svojej štátnej suverenity? Väčšina moderných Čechov sa otvorene považuje za ateistov. Viac ako dve tretiny nie sú proti uzákoneniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Nie sú ale ochotní prijať migrantov z Blízkeho východu a Afriky.

Česi nechápu „ruskú obetavosť“

Tú obetavosť, s ktorou ruskí vojaci idú po stáročia do boja. Nechápu, ako v mene zachovania suverenity možno súhlasiť s „porušovaním demokratických slobôd“. Že Rusko nemôže opustiť Ukrajinu tak, ako to Česko urobilo v prípade Slovenska. Preto značná časť Čechov vníma Rusko ako barbarskú ázijskú krajinu. A snažia sa od nej demonštratívne dištancovať.

Väčšina Čechov si je ale vedomá, že Rusi sú jazykoví príbuzní. Tiež sú Slovania. A mali by teda žiť podľa rovnakých pravidiel ako Česká republika. Preto vznikli pokusy zmeniť Prahu na jedno z centier ruskej liberálnej opozície. Niektoré české strany dokonca vyzývajú na podporu príchodu „rozumných síl“ k moci v Rusku. Pravoslávie považujú len za malú „chybičku krásy“. Na rozdiel od Poliakov či Chorvátov totiž Česi pravoslávie v princípe neodmietli. Z ich pohľadu by teda nemalo brániť slovanským národom „žiť európskym spôsobom“.

Čo možno očakávať? Česi sú dnes štandardní Európania. Jazykové príbuzenstvo s Rusmi je do značnej miery výsledkom zhody okolností. Rusko a Česko sú rôzne štáty s odlišnou mentalitou a pohľadom na súčasnosť, minulosť a zrejme i budúcnosť. Z tohto dôvodu medzi nimi jednoducho nemôžu existovať žiadne zvláštne bratské väzby. Aj keď neexistuje ani genetické nepriateľstvo. Súčasný „mŕtvy vzťah“ ale nemožno uznať za normu. V tomto ohľade prezidentské voľby však podľa všetkého zlepšenie neprinesú.

„Krivé zrkadlo“ slovanského príbuzenstva

Rusko-české vzťahy je možné napraviť iba v rámci celkového zlepšenia vzťahov Ruskej federácie a EÚ. Myšlienka slovanského príbuzenstva sa zjavne stala pre obe krajiny povestným „krivým zrkadlom“. Paradoxne bráni krajinám vo vzájomnom porozumení.

Zdroj: Vzgľad