Navykanie ľudí na čipovanie naberá obrátky

Najväčšia výstava smartfónov na svete, ktorá nesie meno Mobile World Congress a prebieha každoročne koncom februára v Barcelone, pripomína obrí veľtrh mobilnej elektroniky, kde sa predstavujú novinky a stanovujú trendy. Hoci to má v názve, málokedy býva v médiách hlavného prúdu označovaný za kongres v zmysle viacdňového zhromaždenia, sympózia, či konferencie ítečkárov, technokratov a sociálnych inžinierov. Práve tých ale angažuje nadnárodný kapitál do svojho dlhodobého projektu globálne integrovanej a totálne kontrolovanej spoločnosti.

Mobil možno nemať pri sebe

Mobilné telefóny sa stávajú vo svojej zdokonalenej podobe drobných počítačov s nevypnuteľnými komunikačnými funkciami súčasťou každodenného života občanov. Ich hlavnou slabinou z hľadiska kontrolného oka „Veľkého brata“ ostáva ich prenosnosť. Ostávajú popri všetkej svojej všestrannej užitočnosti predmetmi, ktoré možno úmyselne nemať pri sebe. Z hľadiska riadiacich mechanizmov totalitnej spoločnosti sú výpadky v možnosti stáleho elektronického dohľadu nad každým jednotlivcom slabinou, ktorú treba odstrániť. Povinné nosenie prenosného komunikačného a tým pádom monitorovacieho zariadenia sa dá nadekrétovať, no miniaturizácia v spotrebnej elektronike napreduje takým prudkým tempom, že technokratická despocia 21. storočia sa môže uberať iným smerom.

Tlačové kancelárie priniesli z úvodného dňa barcelonského veľtrhu správu tohto znenia: „Barcelona 26. februára (TASR) – Dobrovoľníkovi na veľtrhu v španielskej Barcelone implantovali v pondelok na pódiu podkožný čip, pokým iný muž, ktorý už tento zákrok podstúpil, predviedol, ako pomocou takéhoto čipu a smartfónu realizuje platbu. Edgar Pons uviedol, že sa rozhodol pre zavedenie podkožného čipu RFID (Vysokofrekvenčná identifikácia, z anglického Radio Frequecy IDentification), pretože si ním bude môcť otvoriť dvere na svojom dome. Takýto čip totiž slúži podobne ako čiarové kódy na bezkontaktnú komunikáciu na krátku vzdialenosť.“

Agentúra Reuters publikovala na svojej webovej stránke aj záber z implantačnej procedúry v oduševnenom štýle, aký je ten RFID čip „super“ a „veľmi užitočný„.

https://www.reuters.com/article/us-telecoms-mobileworld-biohacking/man-receives-under-skin-chip-implant-live-at-mobile-show-idUSKCN1QE29T

Stojí za to pripomenúť, že technológia RFID čipov sa už niekoľko desaťročí potýka s ťažkosťami pri zavádzaní do praxe. Od počiatku vyvoláva hrôzu a odmietanie z etických dôvodov, pretože ľudia odmietajú byť elektronicky značkovaní ako dobytok. Americký Úrad pre potraviny a liečivá (Food and Drug Administration) schválil implantovanie čipov RFID do organizmu človeka pred pätnástimi rokmi, no lobistické skupiny pretlačili v mnohých krajinách „iba“ čipovanie domácich a úžitkových zvierat. Medzi prvých, čo hneď vtedy varovali verejnosť pred čipovaním, sa zaradila americká aktivistka dr. Katherine Albrechtová. Na stranu odporcov potupného elektronického značkovania ľudí sa postavili aj viaceré cirkevné organizácie.

Sociálni inžinieri v službách globálnej plutokracie odpovedali masívnym masmediálnym propagovaním kvázi ultrapokrokových klubov, vrátane barcelonskéhoVIP Baja Beach Club, „Barcelonskí klubisti sa nechávajú očipovať“ („Barcelona clubbers get chipped„) znel koncom septembra 2004 titulok sympaticky ladenej reportáže na portále britskej verejnoprávnej BBC. Implantované čipy boli vychvaľované ako pohodlné nástroje na otváranie dverí i bezhotovostné platby a ich nositelia boli zvelebovaní ako obdivuhodná avantgarda.

Po mikro nastupuje nano

Revitalizovanie kampane za dobrovoľné čipovanie ľudí v masmediálnej produkcii tohtoročného barcelonského megashow prebieha opäť v réžii nadnárodného kapitálu. Za hlavného sponzora sa hrdo označila španielska finančná skupina Banco de Sabadell S.A., ktorá agresívne expanduje za hranice Iberského polostrova. Pred 21 rokmi ponúkla ako prvá v krajine tereádorov služby elektronického bankovníctva.

Nosnou témou kongresovej barcelonského časti veľtrhu je spúšťanie 4. priemyslovej revolúcie a menovite nástup internetu vecí (Internet of Things). Podľa toho sa nesie tohtoročný slovan kongresu Intelligent Connectivity, čiže inteligentné prepájanie každého s každým a všetkého so všetkým do postupne budovanej integrovanej siete spravovanej umelou inteligenciou.

Pozorovatelia vývojových prúdov v elektronike a komunikačných technológiách medzitým dobre vedia, že implantovanie čipov o veľkosti zrnka ryže (stav pred 15 rokmi ), či zrnka piesku (súčasný stav opísaný agentúrou Reuters), odráža pomery éry, ktorá končí. Na masové zavádzanie do praxe netrpezlivo čakajú elektronické zariadenia využívajúce konštrukčné výdobytky nanotechnológií. „Jako nanotechnologie se obecně označuje technický obor, který se zabývá tvorbou a využíváním technologií v měřítku řádově nanometrů (obvykle cca 1–100 nm), tzn. 10−9 m (miliardtiny metru), což je přibližně tisícina tloušťky lidského vlasu,“ objasňuje veľkostné parametre Wikipédia.

Že hudba vzdialenej budúcnosti? „Využití nanotechnologií a nanomateriálů je velmi rozsáhlé. Již v současnosti nalézají uplatnění v mnoha oblastech běžného života jako je elektronika (paměťová média, spintronika, bioelektronika, kvantová elektronika), zdravotnictví (cílená doprava léčiv), strojírenství (supertvrdé povrchy s nízkým třením, samočisticí nepoškrabatelné laky), chemický průmysl (nanotrubice, nanokompozity, selektivní katalýza, aerogely), elektrotechnický průmysl (vysokokapacitní záznamová média, fotomateriály, palivové články), optický průmysl (optické filtry, fotonické krystaly a fotonická vlákna, integrovaná optika), automobilový průmysl, kosmický průmysl (katalyzátory, odolné povrchy satelitů), vojenský průmysl (nanosenzory, konstrukční prvky raketoplánů), životní prostředí (biodegradace).“

Dopraviť jednoduché komunikačno-monitorovacie zariadenie veľkostnej triedy nano do ľudského organizmu si nebude vyžadovať implantáciu injekčnými striekačkami. Prenikne cez pokožku, cez potravu, ale i nádychom. I o tom debatuje technokracia medzi sebou pri bohapustom nezáujme radových občanov.