Prezident ČR Miloš Zeman sa chystá na pozvanie Donalda Trumpa do Washingtonu. Prezident SR Andrej Kiska sa nedávno vrátil z návštevy Kene od prezidenta Uhuru Kenyattaa, ktorý mal byť súdený v Haagu za zločiny proti ľudskosti, ale nenašlo sa dosť dôkazov na jeho postavenie pred súd, pretože všetci svedkovia sú pravdepodobne mŕtvi.V posledných prezidentských volbách, si ľudia volili dobrého anjela – takú prezývku filantrop Kiska dostal. Dnes časť spoločnosti na neho hľadí inak. Iba komunita ľudí na sieti s názvom „Hanbím sa za prezidenta Kisku“ sa za krátky čas rozrástla nadesať tisíce ľudí. Názory sa teda rôznia. Kým v skutočnosti prezident Kiska je?[wp_ad_camp_1]

Spoločnosť trápi kauza tzv. Kiskovej úžery, ktorú dodnes nikto neozrejmil. Prezident mlčí ako hrob, médiá zásadne neinformujú. Na verejnosti sa síce objavili správy, že spoločnosť Andreja Kisku, bola v minulosti postihovaná za nekalé praktiky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ale následne boli tieto informácie na verejnosti časťo vyvracané ako nepodložené, alebo to bolo vysvetľované tak, že Kiskove firmy iba postihovali neplatičov. Okolností zahmlené – pravda nejasná. Nikdy doteraz sme neanalyzovali zverejnené rozsudky, o existencii ktorých sa v spoločnosti iba šepkalo, ako by sa o nich ľudia báli hovoriť. Prvý, kto prezidenta Kisku nazval verejne úžerníkom a začal o nich hovoriť nahlas, bol až byvalý podpredseda vlády SR, dnes sudca Najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabín. Sú však verejne dostupné a analyzovateľné.

Keď zhodnotíme, ako slovenské médiá a značná časť opozície, sústavne už niekoľko rokov rozoberajú doslova „do šróbiku“ pôsobenie v politike napriklad Fica a Kaliňáka, je až zarážajúce, že pri kauze úžery, ktorá stavia Andreja Kisku do úplne iného ako filantropického svetla, nerozprával z novinárov podrobne v čase prezidentských volieb nikto. A mal, pretože dobrí anjeli, sa obvykle prezidentmi nestavajú.

Rozsudok NS SR I., spisová značka: 6Sžo/21/2013

http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/?ID=48&nazov=&art_datrozh_od=&art_datrozh_do=&art_katrozh=0&art_cisrozh=&art_spisznac=6S%C5%BEo%2F21%2F2013&art_obsah=&odoslat=Odosla%C5%A5

Podstata, ktorú v tomto rozsudku senát najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 riešil, bola žaloba proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave.

Inými slovami, Andrej Kiska, ktorý v čase podania figuroval spolu s viacerými osobami v riadiacich orgánoch tejto spoločnosti, žalovali Slovensku republiku, zastúpenú v tomto prípade UI SOI.

Predmetom žaloby bola peňažná pokuta vo výške 10 000 eur, ktorá im bola uložená pre porušenie povinnosti neklamať spotrebiteľa zamlčaním, ktorého sa Kiskova spoločnosť dopustila. Presnejšie išlo o manipuláciu údajov o nákupných podmienkach a o porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácií nevhodným spôsobom. Jednoducho povedané: Úžera, pretože „Kiskovci“ – ako budem nazývať pre potreby tohto článku manažment firmy Consumer Finance Holding, a.s. – manipulovali s klientom pri poskytovaní pôžičky s vidinou nezákonného zisku.

Rekapitulácia prípadu

Kiskova firma poskytla klientovi spotrebný úver na kúpu vozidla vo výške cca 10 647 eur. K cene vozidla prirátala 2821 eur – akési náklady na poskytnutie pôžičky. Podľa zistenia inšpekcie oznámila klientovi podmienky až v čase, keď uplynula lehota na vypovedanie tohoto nekalého obchodu, nie pri podpise.

Tiež klientovi v tejto oneskorenej zmluve tvrdili, že čiastka, ktorú mu požíčali, nebola 10 647, ale 11 871 eur. Ako na to prišli, nikto nevie. Celkové náklady na poskytnutie úveru boli nakoniec v hodnote 4532 eur, ktoré klient odmietol uhradiť a na Kiskovcov poslal kontrolu z obchodnej inšpekcie. Čo sa stalo ďalej, už vieme – inšpekcia zistila, že ide o úžeru, udelila pokutu vo výške 10 000 eur, čo sa Kiskovcom nepáčilo a podali žalobu, v ktorej žalovali Slovenskú republiku zastúpenú inšpekciou. Prehrali a najvyšší súd rozhodnutia súdov na nižšom stupni po odvolaní v roku 2013 potvrdil a žalobu úžerníkov definitívne zamietol.

Súdne prípady sú obvykle zamotané, preto treba jednoducho vysvetliť podstatu takéhoto prípadu na Slovensku dnes pomerne bežného a spoločensky, ako sa zdá, všeobecne akceptovaného. Ak by som sa mýlila a spoločnosti vo východnej Európe by úžeru rázne odmietali, úžerníci, by sa prezidentmi rozhodne nestávali.

Úžerník vám požičia peniaze, následne, keď neviete dohodu zrušiť, začne tvrdiť, že vám požičal viac, ako je skutočnosť, a na to si naráta ďalšie nekresťanské úroky (poplatky), vo výške viac ako 40 %, ktoré si s vami ale nikdy nedohodol. Keď sa ohradíte, nemá s vami žiadne zľutovanie, čím vás donúti sa brániť. Zastane si vás na koniec Inšpekcia, keď povie, že vás úžerník oklamal, potrestá ho, načo sa úžerník urazí a namiesto kajúcneho ospravedlnenia sa poškodenému, zažaluje Slovensku republiku. Nekomentujem takéto praktiky, iba sa pýtam: Kde je v tom celom anjelský prístup?

Rozsudok NS SR II., spisová značka: 8Sžo/2/2013

http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/?ID=48&nazov=&art_datrozh_od=&art_datrozh_do=&art_katrozh=0&art_cisrozh=&art_spisznac=8S%C5%BEo%2F2%2F2013&art_obsah=&odoslat=Odosla%C5%A5

V tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, rozhodoval vo veci žaloby Consumer Finance Holding, a.s., ktorá žalovala Slovenskú republiku v zastúpení Obchodnou inšpekciu, Ústredný inšpektorát SOI. Súd opäť žalobu Kiskovcov zamietol a dal za pravdu inšpekcii, ktorá tvrdila, že boli porušené práva spotrebiteľa, za čo udelila Kiskovcom pokutu vo výške 2500 eur.

Rekapitulácia prípadu

Celá vec prebehla približne tak, že klientka si kúpila auto. V predajni jej ponúkli financovanie – pôžičku od Kiskovcov, ktorú na mieste, spolu so zmluvou o kúpe podpísala a hneď zaplatila drobnú sumu, cca 93 eur.

Problém nastal vo chvíli, keď sa zistilo, že auto, ktoré si kúpila, je nefunkčné. Auto neprevzala a od zmluvy o kúpe odstúpila. Avšak zmluva o úvere, podľa Kiskovcov trvala ďalej. Klientka to odmietla a obrátila sa na inšpekciu, ktorá zistila, že bola zavedená. Čo sa dialo ďalej, vieme. Inšpekcia naparila Kiskovcom ďalšiu pokutu vo výške 2500 eur za nekalé praktiky pri poskytovaní úverov.

Kiskovci sa však v honbe za úžerou zastaviť nemienili a podali opäť žalobu na štát, zastúpený UI SOI. Tvrdili, že to, že je auto pokazené, ich nezaujíma, pretože zmluva o úvere a financovaní spolu nesúvisia. Súdy ich vysmiali a rozhodnutie inšpekcie potvrdili. Samozrejme. Nie je predsa normálne, aby ste si kúpili auto, ktoré je nefunkčné, vrátili ho a ešte platili úroky za požičanie peňazí, ktoré ste vlastne nikdy nevideli. Nemať auto, nemať peniaze, ale platiť niekomu poplatky, úroky – nazvime to akokoľvek – je predsa úžera. Pre Kiskovcov však pravdepodobne bežná prax, pretože namiesto toho, aby boli radi, že nezaplatili pokutu 66 000 eur, ktorá im v tomto prípade hrozila, žalovali republiku s tvrdením, že štát v zastúpení inšpekciou nepozná právo.

Dopadli tak, že okrem zaplatenej pokuty nakoniec museli vrátiť aj tých 93 eur. Súdy sa s úžerníkmi teda veľmi „nepárali“. Samozrejme. Úžera patrí medzi najnechutnejšie spôsoby zárobku a normálnym ľuďom je z toho na zvracanie. Kiska má však evidentné žalúdok veľmi silný!

Tu sa chceme zastaviť, pretože tu niečo nesedí, ak nie rovno smrdí. Kiskova bývalá firma (dnes ho v nej zastupuje brat), Consumer Finance Holding, a.s., v úžerníckych postupoch nie je žiadny nováčik, ale známa firma, pretože sa jej dopustila opakovane, minimálne päťkrát. Napriek tomu jej nikdy nebola odňatá licencia na podnikanie.

Každému normálnemu je jasné, že keď niekto koná pri poskytovaní úverov protizákonne raz, následne je potrestaný a napriek tomu úžeru spácha opäť – dokomca minimálne päťkrát po sebe, že nejde o žiadnu náhodu ani o seriózne podnikanie, ale o cielenú, sofistikovanú úžeru. Na Slovensku to však niekomu evidentne neprekáža, keďže pokuty boli z pohľadu maximálneho trestu skôr symbolické. Ešteže to nevoláme „anjelstvo“, keď sa toho zúčastňoval aj anjel!

Rozsudok NS SR III., spisová značka: 6Sžo/39/2012

http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/?ID=48&nazov=&art_datrozh_od=&art_datrozh_do=&art_katrozh=0&art_cisrozh=&art_spisznac=6S%C5%BEo%2F39%2F2012&art_obsah=&odoslat=Odosla%C5%A5

Ďalšou perlou zo sveta úžerníckych klamstiev je predmet rozsudku Najvyššieho súdu SR v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, opäť proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcii, so sídlom v Bratislave, kde Kiskovci žiadali o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Inšpekcie, žalovaného na prvom stupni dňa 2. marca 2011.

Rekapitulácia prípadu

Prípad je principiálne rovnaký ako tie dva predchádzajúce. Opäť je v hre kúpa ojazdeného vozidla v predajni, súbežne s ďalším zo „špeciálnych úverov“ Kiskovcov a ďalší oklamaný klient, ktorý poslal do firmy Consumer Finance Holding, a.s., inšpekciu.

Nasledovalo miestne vyšetrovanie, zistenie úžerníckych praktík, mastná pokuta 10 000 eur, ktorá však ani zďaleka nekopíruje maximálnu možnú výšky a ktorá bola už súdom na prvom stupni ponížená o 30 percent, keďže súd sa plne nestotožnil so záverom inšpekcie. Nasledovalo odvolanie, opätovné preskúmanie Najvyšším súdom SR a potvrdenie rozsudku krajského súdu. Súdy teda zastavili ďalšie reálne začaté úžernícke konanie z dielne Kiskovcov. Tu sa chcem opäť pristaviť, tentoraz pri obzvlášť vlažnom prístupe súdov.

Keď v minulosti, ešte v čase vlády Ivety Radičovej, prichytili policajta bývalého slovenského diplomata pri preberaní peňazí z korupčnej kauzy „Osrblie“ a špeciálny súd v Pezinku odsúdil hlavných aktérov Novotného a Líšku na nepodmienečné tresty,  Najvyšší súd SR im trest sprísnil a ako dôvod uviedol, že aktéri svoje konanie neoľutovali. Prípad je zaujimavy aj tým, že sudca Milan Karabín, ktorý im trest zvýšil, sa pár dní po vyhlásení rozsudku utopil na dovolenke v Turecku a myslím si, že práve toto bol jeho posledný rozsudok.

V kauze päťnásobnej úžery takto zo sudcov neuvažoval nikto, pretože napriek päťnásobnému opakovaniu sa v dvoch prípadoch súd dokonca pokuty znížil, raz o 20 a raz o 30 percent,a to aj napriek tomu, že pokuty reálne nepredstavovali ani jednu šestinu z maximálnej možnej sadzby. Kiska bol v tomto čase veľmi populárny, pretože na Slovensku sa v tom čase prezentoval ako filantrop s obzvlášť ľudským postojom, prostredníctvom svojej nadácie Dobrý Anjel. Pomáhal rodinám, deťom a ľuďom v núdzi a myslím si, že niektorým ľuďom aj reálne pomohol.

Vážime si každý prejav humanity, dokonca aj u Andreja Kisku, ale vzápätí sa natíska otázka, či dobrý anjel, nebol financovaný práve z takýchto Kiskových aktivít. Ak by bol, potom by to bol škandál, ktorý nemá obdobu, pretože podozrenie s pravdepodobnosťou takmer rovnajúcou sa istote, že Andrej Kiska Dobrého Anjela založil iba preto, aby ho ľudia zvolili za prezidenta, by sa stalo realitou. Nemá totiž žiadnu logiku, aby úžerník pomáhal principiálne takým istým ľuďom, ktorých predtým obral o peniaze, len tak – z nadmernej dobroty. Nevieme to však ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

[wp_ad_camp_1]

Rozsudok IV., NS SR, spisová značka: 3Sžo/19/2012

http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/?ID=48&nazov=&art_datrozh_od=&art_datrozh_do=&art_katrozh=0&art_cisrozh=&art_spisznac=3S%C5%BEo%2F19%2F2012&art_obsah=&odoslat=Odosla%C5%A5

Pri tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., už po štvrtýkrát rozhodoval v právnej veci toho istého žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, opäť proti Slovenskej republike, v zastúpení Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie a Najvyšší súd opäť žalobu Kiskovcov proti Slovenskej republike zamietol v plnom rozsahu.

V rozsudku sa doslova píše, že pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene, potvrdzuje rozhodnutie inšpekcie udeliť pokutu firme Kiskovcov, vo výške 10 000 eur.

Rekapitulácia prípadu

Kiskovci opäť, tak ako v ostatných prípadoch, nevyplnili bod 2A formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,formulár“) v súlade s vyhláškou č. 620/2007, ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,vyhláška č. 620/2007 Z.z.“) tak, ako to uvádza §2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a uviedol celkovú výšku úveru 4 657,32 €, v ktorej sú okrem doplatku kúpnej ceny 3 535,48 €, zahrnuté aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 1121,84 €, pričom tieto nie sú úverom.

V bode 2B formulára sa podľa vysvetliviek na vyplnenie formulára musia uviesť všetky informácie o podmienkach upravujúcich čerpanie ponúkaného spotrebiteľského úveru. V danom prípade išlo o sumu 3 535,48 €, t.j. doplatok kúpnej ceny, avšak žalobca v bode 2B formulára uviedol sumu 4 657,32 € ako celkovú výšku úveru, čo nekorešponduje s výškou čerpaného úveru 3 535,48 €.

Bod 2C formulára Kiskovci vyplnil sumou 106,48 €, čo je v rozpore so zmluvou o úvere, kde je uvedená výška mesačnej anuitnej splátky vo výške 109,57 €. Taktiež bod 3A formulára nie je vyplnený žalobcom v súlade s vyhláškou č. 620/2007 Z.z., keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezarátal všetky náklady v zmysle § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré má spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. V danom prípade žalobca uviedol sumu 1 731,48 € a do tejto sumy nezahrnul aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1 121,84 €, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere.

Zmluva o úvere neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto zmluve sú uvedené len náklady s poskytnutím pôžičky vo výške 1 121,84 €, pričom chýbajú náklady uvedené v bode 3A formulára vo výške 1 731,48 €.

Taktiež zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože je tu uvedená len výška celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 28. dňa v mesiaci. Tieto údaje sú síce obsiahnuté v splátkovom kalendári (tzv. dohode o platbe), ktorý však bol spotrebiteľovi doručený až po podpise zmluvy o úvere, čo nie je v súlade s touto zmluvou. Tie rozsudky sú všetky ako nikdy nekončiaci príbeh o úžere. V podstate rovnaký ako predchádzajúce.

Rozsudok IV. NS SR, spisová značka: 8Sžo/40/2011

http://www.supcourt.gov.sk/rozhodnutia/?ID=48&nazov=&art_datrozh_od=&art_datrozh_do=&art_katrozh=0&art_cisrozh=&art_spisznac=8S%C5%BEo%2F40%2F2011&art_obsah=&odoslat=Odosla%C5%A5

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci rovnakého žalobcu (Kiskova firma) proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia inšpekcie č. SK/0531/99/08 zo dňa 20. októbra 2008, jednohlasne rozhodol, že žalobu Kiskovcov zamieta aj po piaty krát a potvrduje pokutu vo výške 200 000 Sk (v prepočte 6639 eur), keďže pokuta bola udelená ešte v roku 2008, keď sa na Slovensku platilo korunami. Andrej Kiska však v štatutárnych orgánoch tejto firmy figuroval v období, počas ktorého sa skutky stali a za ktoré bola jeho firma neskôr pokutovaná.

Keď rozsudky hodnotíme z pohľadu časovej chronológiu, úžeru Kiskovci páchali viac rokov po sebe a keďže prípady sú takmer zhodné, napríklad tým, že posielali zmluvy až po podpise, ktoré ale nekorešpondovali s dohodnutým podmienkami pri podpise, zakladá to predpoklad, že takéto úžernícke praktiky boli na ľuďoch používané po celý čas, ako „štandardný postup“ pri udeľovaní pôžičiek. Úžera sa tam teda mohla byť spáchaná na stovkách, možno tisícoch prípadoch ľudí a iba pár odvážlivcov nabralo odvahu oznámiť ju inšpekcii. Veľa ľudí si to tiež nemuselo všimnúť.

Dnes stojí Andrej Kiska na čele štátu a moralizuje národ. V hodnotení stavu republiky hovoril o tom, aké je spoločensky neprijateľné, keď si ľudia dovolia zanadávať na internete a človeku udávajúceho ľudí za názory – Jána Benčíka dokonca vyznamenal. Je teda viac ako isté, že bude verejne súhlasiť s tým, aby pokiaľ existujú na Slovensku ľudia, ktorí boli postihnutí úžerou, toto verejne oznámili úradom.

Preto žiadame verejnosť – všetkých, čo si v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, či už cez predajcov, alebo priamo požičali peniaze, aby si prečítali rozsudky zverejnené v tomto článku a pokiaľ sa stali obeťou úžery, aby takéto podozrenie z ožobračovania úžerníkom A. K. oznámili na najbližšej obchodnej inšpekcii.

Pri označovani prezidenta SR slovom „úžerník“ pre potreby tohto článku sme sa opreli o dostupné informácie o úžere a verejne dostupný názor JUDr. Štefana Harabína, sudcu Najvyššieho súdu SR.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.