Plánovaný útok na európsku strednú triedu

V súčasnom konflikte medzi Ruskom a kolektívnym Západom existujú hlavné a vedľajšie ciele. Jedným z tých vedľajších je stredná trieda nielen európskych štátov.

Stredná trieda vznikla ani nie tak dávno. Doplnila zoznam sociálnych kategórií v polovici dvadsiateho storočia. Vtedy bola energia lacná a mnohé priemyselné odvetvia boli na vrchole svojho rozvoja.

V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia získal kapitalistický Západ veľa zdrojov vďaka drancovaniu zaniknutého Sovietskeho zväzu a krajín východnej Európy. Mohol tak podporiť vrstvu bohatších občanov.

Koniec „zlatých časov“

Lenže prišlo „milénium“ a s ním aj skončili „zlaté časy“. Západ sa musel rozlúčiť s lacnými energetickými zdrojmi.

Pre európske štáty bolo čoraz ťažšie udržiavať veľkú, dobre vybavenú a náročnú strednú triedu. A predstavitelia tejto triedy boli prví, ktorí pocítili nekontrolovaný rast cien a úplnú ľahostajnosť k ich osudu zo strany politickej elity. Tá má iné záujmy. Najmä dnes.

Demontáž strednej triedy

Takzvaná zastupiteľská demokracia v Európe nepracuje pre tých, ktorí za ňu hlasujú. Chráni záujmy svojich majiteľov. Často zo zámoria. A majitelia potrebujú niečo úplne iné. Protiruské sankcie uložené Európou na podnet zámoria spôsobili umelo vytvorené ťažkosti. A pod ich rúškom sa začala lavínová demontáž strednej triedy. Všetko, čo tvorilo jej základ, sa má zrútiť.

Stredná trieda tak má stratiť nielen to, na čo je hrdá. Teda možnosť kúpiť si nepodstatné veci. Ako módne značky či drahé vybavenie. Má byť zbavená i toho, bez čoho nikto nemôže žiť. Bez ohľadu na to, do akej sociálnej vrstvy patrí.

Po prvé. Normálne bývanie. Už žiaden vlastný dom alebo byt pre jednu rodinu. Byty a domy sú čoraz drahšie. Bývanie „milénianov“ má byť zdieľané. Od komunálnych bytov, cez kapsulové hotely až po obytné prívesy.

Po druhé. Strata zamestnania. Rast nezamestnanosti v Európe spôsobuje prudký rozvoj technológií.

Štúdia spoločnosti Deloitte a Medzinárodnej obchodnej organizácie pre rozvoj vzdelávania hovorí: „Štvrtá priemyselná revolúcia vedie k predtým nevídanému rozvoju nových technológií. V dôsledku čoho sa úplne zmenia nielen druhy práce, ale aj spôsoby ich vykonávania. Situácia, keď zamestnanci nemajú čas prispôsobiť sa zmenám na trhu, vyvoláva obavy medzi manažérmi spoločností. Podľa predpovedí je viac ako 1,8 miliardy z mladšej generácie na celom svete vystavených riziku, že nenájdu prácu. A čo potom ľudia zrelého a staršieho veku?“

Hlad v bohatých krajinách

A nakoniec. Ľudí zbavia aj možnosti do sýta sa najesť. Napríklad Veľká Británia je na piatom mieste v rebríčku najbohatších krajín. Ale na jej území panuje hlad. Až 14 miliónov ľudí v krajine sa považuje za žijúcich pod hranicou chudoby. Viac ako 7 miliónov nemá možnosť sa do sýta najesť. A 4 milióny detí doslova trpia hladom.

Predtým, ako proti Rusku zaviedli viac ako 11 tisíc sankcií, dostali malí Briti jedlo v škole. Existovali programy, vďaka ktorým sa mohli deti najesť v školách a na prázdninách. Aby po prázdninách nemuseli liečiť deti na anémiu. Čo sa stane s chudobnými krajinami, ktoré nie sú také bohaté ako Británia?

„Pomoc“ Ukrajine

Európa, Veľká Británia a USA začali sankčnú vojnu proti Rusku. Míňajú peniaze daňových poplatníkov na „pomoc“ Ukrajine. Strany strácajú priaznivcov a vlády podporu voličov. Kto by si pomyslel, že nie každý v Európe chce vojnu? Že nepokoje medzi ľuďmi súvisia s nedostatkom jedla, neschopnosťou vykurovať svoje domovy a nezamestnanosťou. A nie s vojenskými operáciami vo vzdialenej a pre nich neznámej krajine?

„Stačí sa pozrieť na problémy, ktoré teraz zúria na Západe. Sú spojené nielen s prirodzeným priebehom vecí v oblasti hospodárstva a obchodu. Došlo k vzostupom a pádom, ktoré sú umelo vytvorené samotným Západom,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Podľa Lavrova to platí aj pre sankcie, ktoré sa objavili už dávno predtým. A sú zamerané na potrestanie všetkých, ktorý majú na Západe iný, ako je ten „správny názor“.

Ako dlho ale budú západné vlády schopné udržať pod kontrolou obyvateľstvo tvárou v tvár nezamestnanosti, strate prístrešia či dokonca hladu? Zrejme nie dlho.

Stredná trieda má byť obeťou „pokroku“

Nadnárodné korporácie sa na ceste budovania svojho pochybné „pokroku“ nespoliehajú na strednú triedu. Potrebujú chudobné a teda najviac nechránené vrstvy obyvateľstva. Predpokladajú, že sa k nim radi pripoja. Len najprv potrebujú zničiť strednú triedu.

Zdroj: Fond strategickej kultúry