Prečo sa zlo na Západe „preoblieklo“ za dobro

Moderná západná „superspoločnosť“ otvorene prešla na stranu zla. Nikdy predtým nebolo zlo tak bezostyšne vydávané za dobro. Zlo získalo zásadne nové formy. Predtým neslýchané v ľudských dejinách.

V prvom rade ide o zasahovanie do povahy ľudskej sexuality. Nikdy predtým v histórii ľudstva neboli tak dôsledne ničené rozdiely medzi pohlaviami. Zvrátenosti neboli vyhlasované za normu a deti presviedčané, aby menili pohlavie.

Nebolo presadzované masové „umŕtvenie“ detí pomocou psychofarmakológie s cieľom kontrolovať ich správanie pod zámienkou boja proti nadmernej aktivite a agresivite. Štát nikdy predtým nedosiahol takú totalitnú moc, aby si pomocou inštitúcií takzvanej „justície pre mladistvých“ dovolil masívne odoberať deti biologickým rodičom a dávať ich zvrhlíkom na „výchovu“.

Ako sa to mohlo stať

Morálny úpadok Západu priamo či nepriamo predpovedali mnohí filozofi. Arab Ibn Khaldun opísal nevyhnutný úpadok elity miest. Nemec Friedrich Nietzsche pohŕdal jeho rovnostárstvom. Konstantin Leontiev tiež varoval pred rovnostárstvom, liberalizmom a maloburžoáznou kultúrou spotreby.

Nikolaj Danilevskij vytvoril rozvinutú teóriu kultúrnych a historických typov a opísal črty európskeho typu v slávnej knihe „Rusko a Európa“. Nemecký učiteľ matematiky Oswald Spengler vytvoril niečo podobné. Pateticky nazval západnú kultúru „faustouskou“. Svoju knihu pomenoval „Úpadok Európy“.

Krédo liberála

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman vo svojej knihe jasne ukázal, že rozkvet rôznych menšín v USA bol výsledkom jemnej kalibrácie dvojstranného systému. „Rovnováha medzi demokratmi a republikánmi“ stála v posledných desaťročiach doslova na desiatkach hlasov v jednotlivých štátoch.

Ako vyhrať voľby v takýchto podmienkach? Treba „pracovať“ s menšinami.

Republikáni vsadili na náboženské menšiny. Na rôzne sekty a náboženských fundamentalistov. Najprv nimi manipulovali, ale na konci Bushovej éry získali naopak náboženskí fundamentalisti neobvykle veľký vplyv.

Demokrati stavili na národnostné a rasové menšiny. Nezabudli ani na náboženské. Ale dôraz nekládli na kresťanské náboženstvá, ale islam.

Republikáni a Demokrati si v podstate „vymenili“ program týkajúci sa rasovej otázky. Demokrati boli väčšinou za apartheid. Pred storočím bola ochrana práv černochov charakteristickou črtou Republikánskej strany. Dnes naopak.

Bolo to práve ľavicové liberálne krídlo Demokratov, ktoré dosiahlo v tejto oblasti osobitný úspech. Demokratov podporujú emigrantské komunity usilujúce sa o rýchlu naturalizáciu svojich príbuzných bez amerického občianstva. Nielenže podporovali národnostné a sexuálne menšiny, začali ich priamo vytvárať!

Výsledkom je množstvo najrôznejších „pohlaví“ a LGBTQIA+.

Môže za všetko kapitalizmus?

Marxisti o tom boli presvedčení. Povaha kapitalizmu je podľa nich dravá a rozpínavá. Po obsadení geopolitickej zóny bývalého Sovietskeho zväzu už nezostali žiadne nové geografické územia pre rozvoj nových trhov. Kapitalizmus sa preto presunul z fyzických do virtuálnych priestorov.

Najprv vznikli virtuálne počítačové hry na internete, potom i v globálnej sieti. Pozornosť, ktorá predtým patrila televízii, alkoholu, drogám a iným formám závislosti, sa presunula do virtuálneho priestoru.

Jedinec, ktorý od detstva žije vo svete počítačových hier, nemá čas a chuť ponocovať s priateľmi. Navyše, skutočných priateľov ani nemá. Vytvorenie a rozvoj iluzórnych fiktívnych svetov sa ukázalo byť také ziskové, že sa dokonca zrodil nový biznis. „Gamifikácia“.

Na hru sa začalo meniť takmer všetko. Počnúc vzdelávaním. To viedlo k zakrpateniu psychiky a dehonestácii morálky. Aj v otázke zmeny pohlavia. Ak možno ľahko zmeniť pohlavie hrdinu počítačovej hry, tak prečo nie svoje vlastné?

Po vytvorení virtuálnych priestorov sa začal zúrivý útok na sexuálnu identifikáciu. Pôdu pripravili najrôznejšie humanistky, feministky a bojovníci proti útlaku sexuálnych menšín. Vybuchli ideologické míny položené pred desiatkami rokov.

To všetko malo za následok predefinovanie hraníc. Väčšina oblečenia sa stala akosi bezpohlavnou. Ženy začali chodiť do divadla v teniskách a baretkách. Predtým neotrasiteľná hranica medzi mužom a ženou bola takmer zničená. Trhy s tovarom pre mužov a ženy v niektorých kategóriách prestali existovať.

Je na vine studená vojna?

K prechodu Západu na stranu zla prispeli bizarné filozofické koncepty, sociologické teórie a umelecké trendy. Pripravili mu pôdu a odôvodnili ho. Prečo sa ale objavili?

Jedným z dôvodov je dehonestácia humanitných vied. Nárast počtu študentov, profesorov a výskumných pracovníkov. Požiadavky vedeckej „novosti“ nútia vymýšľať nové teórie. A dokonca vedecké disciplíny.

Ako vieme z dejín umenia, chorobná túžba po originalite veľmi skoro vedie k vulgárnosti a degradácii. Niečo podobné sa deje i vo vede. Kto však potreboval nadmerne nafúknuť humanitárne znalosti a popkultúru? Na jednej strane to potreboval kapitalizmus, na druhej to vyžadovala logika studenej vojny.

Frances Stonor Saunders v knihe „CIA a svet umenia. Kultúrny front studenej vojny“ opísala, ako Michael Josselson a Nikolaj Nabokov prostredníctvom špeciálne vytvoreného fondu strávili štvrť storočia podporou najbláznivejších trendov.

Podporovali umelcov a európskych filozofov. Vrátane alternatívnych marxistov. Sponzorovali vývoj najpodivnejších konceptov a prístupov v humanitných vedách. V rámci hesla „nechajte kvitnúť tisíc kvetov“. Na šírenie estetického a morálneho chaosu išli nehorázne prostriedky. Pestovali napríklad aj vulgárnych umelcov. A to všetko za jediným účelom. Zotrieť hranice dobra a zla. Pripraviť tvorivú inteligenciu Európy o vlastné myslenie a slobodu vôle.

Nastal tak triumf „starostlivo kultivovaných“ ľudských nerestí a skazenosti v podmienkach nebývalej hojnosti. Keď dosiahli prvé úspechy, získané techniky začali presúvať aj do Sovietskeho zväzu prostredníctvom „tvorivých vzťahov“ s európskymi kolegami.

Lenže narazili na súčasné Rusko

Rozhodnuté konečne sa vysporiadať s fašistickým režimom na Ukrajine. A vybudovať spoľahlivé bariéry, aby „osvietená západná superspoločnosť“ mohla dobrovoľne zhniť.

Zdroj: Vzgľad