Prečo Vatikán „vyzval elitu Západu“

Roztržka medzi Vatikánom a západnou elitou sa vyhrotila po odmietnutí pápeža stať sa „kaplánom NATO“.

Nedávno zverejnená deklarácia Dignitas infinita (Nekonečná dôstojnosť) spôsobila v liberálnych kruhoch „hlboké sklamanie“. Nádeje, že Vatikán „integruje rodovú teóriu do učenia Cirkvi“, sa ukázali byť prinajmenšom predčasné.

Dokument priamo a jednoznačne útočí na štátnu ideológiu prijatú Demokratickou stranou USA. Ideológia, pre ktorú sú potraty a „zmena pohlavia“ súčasťou jej viery. Táto kritika má navyše premyslený, intelektuálne kvalitný charakter. Je založená tak na argumentoch prevzatých z „Písma“ a tradície, ako aj na všeobecnej myšlienke morálneho zákona. Aby bola zrozumiteľná a presvedčivá nielen pre katolíkov a kresťanov, ale aj pre všetkých ľudí, ktorí si zachovávajú zdravý rozum a morálne zdravie. To spôsobuje mnohým západným komentátorom akútne podráždenie z mnohých dôvodov.

Liberáli vkladali do pápeža Františka veľké nádeje na radikálnu reštrukturalizáciu Katolíckej cirkvi. Teda vnucovať svoj program najväčšej náboženskej komunite na svete a úplne rozložiť nepriateľa zvnútra. Niečo vo vyhláseniach samotného pápeža Františka podporilo nádeje liberálov. Pápež opakovane robil priateľské gestá smerom k progresívnej agende.

Dignitas infinita predstavuje krok úplne iným smerom

Späť ani krok. Naopak túžba zostať na mieste a držať sa tradičnej „kresťanskej viery“.

Deklarácia ostro kritizuje rodovú ideológiu ako „mimoriadne nebezpečnú vo svojom tvrdení, že všetci sú si rovní a rušia rozdiely“. Varujúc, že „poskytuje spoločnosť bez rodových rozdielov, čím eliminuje antropologický základ rodiny. Dokument odmieta identifikáciu dôstojnosti s izolovanou a individualistickou slobodou, ktorá presadzuje určité subjektívne túžby a sklony ako „práva“, ktoré musí spoločnosť zaručiť a financovať.

Ľudské práva sú niečo, čo má korene v samotnej ľudskej prirodzenosti. Nie niečo, čo vymyslela jedna alebo druhá skupina aktivistov. Dokument tiež odmieta takzvané operácie na zmenu pohlavia a označuje ich ako „výzvu pre Boha“.

Rodová ideológia vo svojej rétorike vie skryť za „dôstojnosť“ takmer všetko. Aj zvrátenosti. Aj zabíjanie detí.

Deklarácia rozlišuje medzi „ontologickou“ dôstojnosťou, ktorá patrí človeku jednoducho tým, že patrí k ľudskej rase, a „morálnou“ dôstojnosťou, ktorá súvisí s tým, ako ľudia konajú podľa svojej slobodnej vôle“.

Každá ľudská bytosť, vrátane hriešnika a dokonca aj zločinca, má ontologickú dôstojnosť jednoducho preto, že bola stvorená a milovaná Stvoriteľom. Ale činy mnohých ľudí môžu byť morálne nedôstojné, v rozpore s ich vysokým povolaním. Odsúdiť niekoho názory a správanie neznamená znevažovať ontologickú dôstojnosť samotných ľudí. Naopak, znamená to poukázať na priepasť medzi touto dôstojnosťou a ich správaním.

Dieťa v maternici je ľudská bytosť s právom na život

Mnohí sa pýtajú, prečo sa nový trend smerom k „prijatiu moderného sveta“ ukázal ako neschopný zabrániť vydaniu tohto dosť konzervatívneho dokumentu. Môže to byť niekoľko dôvodov.

Silný odpor konzervatívnych katolíkov k „liberálnemu obratu“. Uvedomenie si, že Katolícku cirkev držia pohromade veriaci, a nie liberálni politici alebo novinári, ktorí sa k nej aj tak nepripoja. Príklad protestantských komunít, ktoré, ako napríklad Americká biskupská cirkev.

V sekulárnych kruhoch (V kruhoch, ktorí neveria v Stvoriteľa. Poznámka prekladateľa.) existuje tendencia prekonávať rodové šialenstvo. V posledných rokoch je prax „zmeny pohlavia“ výrazne obmedzená aj v takých liberálnych krajinách, ako je Švédsko alebo Spojené kráľovstvo. Skutočnosť, že väčšina katolíkov žije v konzervatívnom globálnom juhu, a tento trend sa zvýši.

Napokon vedomie, že ideológie prichádzajú a odchádzajú a poslaním Katolíckej cirkvi je hlásať „nemeniteľnú pravdu“, je naďalej živé.

Tak či onak. Katolícka cirkev naznačila, že ona a „moderný svet“, ktorému ešte stále vládne „elita Západu“, sa pohybujú rôznymi smermi.

A to je „dobrá správa“ pre nás všetkých.

Zdroj: Vzgľad