Proamerické sily na Slovensku sú krok od drvivej porážky v parlamentných voľbách

Vo volebných pretekoch na Slovensku vedie proruská strana Smer. Navrch majú fanúšikovia Ruska, ktorí sa otvorene stavajú proti ultraliberálnym hodnotám a rozširovaniu NATO. Prezidentka krajiny je demoralizovaná a končí svoju politickú kariéru.

Za Rusko

Parlamentné voľby sa na Slovensku uskutočnia 30. septembra. Podľa sociologickej agentúry AKO je favoritom Smer-Sociálna demokracia s 19,4 percentami. Jej líder a bývalý premiér Robert Fico je proti vojenským dodávkam na Ukrajinu a jej vstupu do NATO. Kritizuje aj protiruské sankcie.

V rozhovore pre agentúru Associated Press Fico povedal, že žiadne západné zbrane nezmenia priebeh akcií, takže Kyjev by sa mal vzdať územných nárokov. Pripomenul, že vojna sa nezačala v roku 2022, ale v roku 2014. Keď „ukrajinskí nacisti a fašisti prišli na Donbass zabíjať Rusov“.

Zástupca šéfa Smeru Ľuboš Blaha je presvedčený, že USA vedú na ukrajinskej pôde zástupnú vojnu proti Rusku. Zatiaľ čo Moskva chráni svoju kultúrnu a národnú identitu.

Progresívne Slovensko úradujúcej prezidentky Zuzany Čaputovej, vernej Kyjevu, podporuje 18,2 percenta voličov. Hlas, zameraný na Európsku úniu, má 15,1 percenta. Na čele tejto tiež socialistickej strany je bývalý premiér Peter Pellegrini, kedysi považovaný za spolupracovníka Fica. Okrem toho budú zrejme do parlamentu zvolené tiež Rusku naklonené Slovenská národná strana a Republika. Majú priebežne 5 až 6 percent.

Podľa analytického centra Globsec 50 percent Slovákov považuje USA za hrozbu pre svoju bezpečnosť. A iba 40 percent považuje Rusko za zodpovedné za ukrajinský konflikt. To je najnižšia hodnota v strednej a východnej Európe, poznamenáva Guardian. Fico viedol Slovensko celkovo desať rokov. V roku 2018 odstúpil pre masové protesty vyvolané vraždou novinára a jeho snúbenice. Opozícia tvrdila, že ju má na svedomí vtedajšia vládna moc, keďže chcela ututlať svoje korupčné konanie.

Hlboká kríza

Po zvrhnutí Fica slovenskí liberáli sľúbili, že rýchlo dovedú krajinu k prosperite. V roku 2020 však vypukla „pandémia koronavírusu“ a následne v roku 2022 protiruské sankcie definitívne podkopali ekonomickú stabilitu. Výsledkom bolo, že sa na Slovensku za štyri roky vymenili štyria predsedovia vlád. V tomto svetle sa obdobie Fica zdá byť pre krajinu doslova „zlatým vekom“.

Čaputová, ktorá vyhrala prezidentské voľby v roku 2019, už nechce kandidovať. Údajne „už viac nemá síl“. V decembri 2022 povedala, že sa jej rodine vyhrážajú fyzickým násilím. Prezidentka chce navyše žalovať Fica za urážku na cti. Ten ju nazýva „americkou agentkou“ za podporu Ukrajiny a propagáciu LGBT agendy.

Kyjev je znepokojený

Podľa sociológov sa postoj Slovákov k Ukrajincom prudko zhoršil. Obviňujú ich zo svojich ekonomických problémov. Dokonca 20 percent obyvateľov chce, aby nová vláda začala proces vystúpenia z NATO. Sú to väčšinou priaznivci Fica a politických síl, ktoré sú mu blízke.

Čaputová za tým vidí „ruskú propagandu“. Za úspechom „myšlienok Kremľa“ sú podľa nej slovanské príbuzenstvo, nostalgia za časmi Sovietskeho zväzu, ťažkosti spôsobené pandémiou a hospodárskou krízou.

Bude ako nebolo

Každopádne je priskoro robiť závery. Ficova strana zrejme voľby vyhrá. Ale podľa docenta Ruskej štátnej univerzity humanitných vied, špecialistu na Slovensko, Vadima Truchačeva, nedosiahne väčšinu. Bude musieť hľadať partnerov pre koalíciu. Lenže jeho spojenci sú len krajne pravicoví. Zvyšok bude mať zviazané ruky záväzkami voči EÚ.

„Podobný príbeh sa stal pred 25 rokmi, keď zvíťazila strana úradujúceho premiéra Vladimíra Mečiara. Zakladateľa moderného slovenského štátu. Na jednej strane podal prihlášku do EÚ a NATO, ale vstúpiť do nich sa veľmi neponáhľal. Na rozdiel od Českej republiky. Takže mu nebolo dovolené opäť viesť vládu. Veľvyslanectvá USA a Nemecka presvedčili opozičných vodcov, aby vytvorili koalíciu bez neho,“ pripomína Truchačev.

Smer môže zhromaždiť 35 percent, ale to nebude stačiť. „Hlas nebude spolupracovať, aj keď sa Fico vzdá postu premiéra. EÚ nepotrebuje vládu pozostávajúcu z dvoch tretín z podporovateľov Ruska. Hlas sa dohodne s liberálmi a konzervatívcami,“ domnieva sa Truchačev.

Možno sa Fico pokúsi stať prezidentom v roku 2024. Ale aj tu sa proti nemu určite spoja všetky proamerické sily.

Vážna rana euroatlantickej jednote

Denis Denisov, analytik Finančnej univerzity Vlády Ruskej federácie, považuje predpokladané víťazstvo Fica za vážnu ranu euroatlantickej jednote. Je si preto istý, že „Washington a Brusel vynaložia všetko úsilie, aby zabránili bývalému premiérovi vrátiť sa k moci“.

Tak či onak, je dnes celkom zrejmé, že sa Slovákom prestáva páčiť nadmerné zbližovanie s Kyjevom. Sotva sa krajina spamätala z pandémie koronavírusu, zaplavilo ju 300 000 ukrajinských utečencov. Čo ešte viac zhoršilo hospodársku krízu.

Zdroj: RIA Novosti