Politik vládnucej konzervatívnej strany Fidesz, ktorý má na starosť maďarské menšiny žijúce v zahraničí, predniesol svoje slová pri príležitosti 70. výročia odsunu etnických Maďarov z územia dnešného Slovenska.

Po vojne podľa Potápiho najviac trpeli Maďari v Československu, ktorí prišli o štátnu príslušnosť v rodnej krajine a stali sa obeťou „diabolského plánu,“ ktorý vraj hľadal vinníkov medzi nevinnými.

Maďarsko dlhodobo považuje za sporné výnosy prezidenta Edvarda Beneša, ktoré československých Maďarov a Nemcov zbavili občianstva a majetku a predznamenali ich vysídlenie na základe dohôd víťazných mocností. Odsun Maďarov zo Slovenska v rokoch 1947–1948 sa odohral na základe dvojstrannej dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva z februára 1946.

MTI skôr uviedla, že cez 100 000 etnických Maďarov deportovali alebo poslali do pracovných táborov a nikto z nich sa nedočkal odškodnenia. Maďarský parlament v roku 2012 vyhlásil 12. apríl za deň pamiatky odsunutých z „Horného Uhorska“, ako sa hovorilo Slovensku v rámci Uhorska do roku 1918.

Slovenská aj česká politická reprezentácia zrušenie Benešových dekrétov dlhodobo odmieta. Ústavný súd ČR potvrdil platnosť výnosov v čase vzniku a ich záväznosť, čo znamená, že nimi nastolené zmeny zostávajú zachované.