Putin zachraňuje Ukrajinu a tým i NATO – Prečo?

Mierové návrhy ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktoré Západ nazýva „mier výmenou za územie“, v skutočnosti neobsahujú nič nové. Práve túto možnosť mnohí na Západe dlho považovali za prijateľný variant ukončenia vojny s Ruskom. Je však pre Západ akceptovateľný?

Putinov nečakaný krok

Deň pred začiatkom „mierového samitu o Ukrajine“ vo Švajčiarsku, ktorý sa stal pre Američanov „globálnou dezilúziou“, urobil ruský prezident Vladimír Putin krok, ktorý zamiešal karty. Tí, ktorí sú skutočne zapojení do konfliktu na Ukrajine a nie tí, ktorí prišli do Švajčiarska, aby vytvorili komparz, nemysleli na to, čo bolo na tomto stretnutí povedané. Boli pohltení tézami, ktoré predstavil Putin.

Putin vymenoval štyri podmienky pre rokovania. Konkrétne:

1. Stiahnutie ukrajinských vojsk z celého územia Donecka, Luhanska, Chersonska a Záporožska
2. Kyjev sa vzdá snahy vstúpiť do NATO
3. Ukrajina bude neutrálna a bez jadrových zbraní
4. Zrušenie všetkých sankcií zo strany Západu voči Ruskej federácii.

Prvý bod priťahuje najväčšiu pozornosť. Považuje sa za konkrétny krok k okamžitému zastaveniu vojny. Prečo USA a kolektívny Západ odpovedali nejakým nezrozumiteľným vyjadrením, že „Putin dáva ultimátum? A že je to neprijateľné?“

Veď práve o tejto možnosti Západ už dlho uvažuje. Len nevie, v akej forme ju Rusku navrhnúť. Tragédiou pre Západ teraz je, že musí prijať to, čo vlastne sám chce. Lenže už z „Putinových rúk“.

A hlavne. Ako sa s tým vyrovnať. Keď chce Západ za každú cenu ukázať „víťazstvo nad Ruskom“. Pričom bol už cieľ „víťazstvo nad Ruskom“ veľakrát „verejne oznámený“. Ako z toho „vykľučkovať“?

„Nové riešenia“ sú zväčša „zabudnuté fungujúce postupy“

Je dobre známe, že NATO už dlho diskutovalo o možnosti odstúpenia časti územia dnešnej Ukrajiny v prospech Ruska. Výmenou za ukončenie vojny. V auguste 2023 náčelník štábu NATO Stian Jenssen uviedol, že „Ukrajina môže získať členstvo v NATO výmenou za presun časti ukrajinského územia do Ruska. A že sa to môže stať súčasťou konca vojny na Ukrajine“.

Nešlo o tradičný cielený „únik“ informácií. V nádeji, že takto NATO otestuje reakciu Moskvy. Najvyšší predstaviteľ NATO to totiž povedal v rámci v podstate verejnej diskusie.

Nórske noviny Verdens Gang vtedy uverejnili krátku správu z „panelovej diskusie“ o budúcnosti Ukrajiny. Konala sa v malom nórskom meste Arendal. Prítomní boli spomínaný Nór Stian Jenssen. Politológovia z univerzity v Osle a z „nezávislého“ Nórskeho Inštitútu pre medzinárodné záležitosti. A tiež z Nórskeho atlantického výboru. Ten „pracuje na informovaní a prehĺbení porozumenia nórskej zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti“.

Išlo o podujatie v malom meste, na ktorom si nórski politológovia „navzájom konkurovali“ v „lepšom porozumení ukrajinskej problematiky“. A Stian Jenssen „ponúkol“ i svoje poznatky z „vnútornej kuchyne“ NATO.

Stian Jenssen sa v podstate „preriekol“. Prezradil, že členovia NATO majú v úmysle dosiahnuť od Ukrajiny súhlas s odmietnutím časti svojho územia v prospech Ruska. Výmenou za členstvo Ukrajiny v NATO. A kvôli ukončeniu vojny. V odpovedi na otázku, či sa NATO domnieva, že Ukrajina by mala postúpiť územie, aby sa dosiahol mier s Ruskom a budúce členstvo v NATO, Jenssen doslova uviedol, že „diskusie o možnom stave po vojne už prebiehajú. A že ďalší členovia NATO sa zaoberajú otázkami o postúpení území Ukrajiny v prospech Ruska“.

Generálny tajomník NATO ale vyhlásil, že Ukrajina by sa mala „sama rozhodnúť, kedy a za akých podmienok uskutoční akékoľvek rokovania s Ruskom o ukončení okupácie“.

Pritom jeho najbližší spolupracovník tvrdí, že je „potrebné zamyslieť sa nad tým, aká by mala byť bezpečnostná situácia na Ukrajine po skončení vojny“.

Takže všetky tie reči, že „Ukrajina sa musí rozhodnúť sama za seba“, sú klamom. NATO sa totiž nepýta na názor Kyjeva. Keďže Ukrajina už nemá žiadnu právnu samostatnosť.

„Dobrý Putin“

Putin teda Západu neponúkol nič nové. Len mu pomáha „zachovať si tvár“. Zároveň ale povedal, že samotný „európsky Západ“ by mal hľadať východisko z „nebezpečnej a hlúpej situácie“, do ktorej sa sám dostal. Na druhej strane. Keďže má Rusko dosť skúseností s „neschopnosťou tohto Západu robiť rozumné rozhodnutia“, nemá inú možnosť. Práve preto, že je „európsky Západ“ stále spojencom USA.

Je úplne zrejmé, že Washington tlačí Európu k jadrovej vojne s Ruskom. Svedčí o tom najmä úplne „besná rétorika washingtonského chránenca francúzskeho prezidenta Macrona“. Ten sa snaží zostaviť akúsi alianciu z európskych členských krajín NATO. Jej členovia by mali byť „pripravení zomrieť za USA pod ruskými bombami a raketami“.

USA by sa však tejto vojny nemali zúčastniť. Svedčí o tom aj posledné vyhlásenie generálneho tajomníka NATO. V ňom sa uvádza, že členské krajiny NATO začali konzultácie o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti.

Ale nie všetci v Európe sú pripravení súhlasiť s týmto postupom. Práve na nich sa Putin obracia. Pričom jemne pripomína, že dať Rusku časť toho, čo sa na Západe nazýva Ukrajina, je v podstate i plánom niektorých členov NATO. Ak nie väčšiny z nich.

Čo možno očakávať

Bude potrebné pozorne sledovať, ako sa budú USA a ich európski spojenci „hádať o Putinových návrhoch“.

Bude to zjavne „veselá debata“. Preto by sa Rusko nemalo zastaviť na svojich súčasných pozíciách na bojisku. Ale ísť vpred. Aby priaznivcov vojny na Západe bolo čo najmenej. A aby bolo čo najviac priaznivcov rozštiepenia Ukrajiny.

Maďarsko a Poľsko

Rusko by nemalo zabúdať na túžbu Poľska zmocniť sa „východných území“. Tých na západe Ukrajiny, ktoré Varšava považuje za pôvodné poľské územia. Takže pokojne môže dôjsť k „zjednoteniu“ časti západnej Ukrajiny s Poľskom do jedného štátu.

O tom už Zelenskyj opakovane hovoril s poľským vedením. Potom nebude potrebný vstup Ukrajiny do NATO. Pretože Ukrajina už ako taká nebude existovať. Poľsko je predsa členom NATO. To isté platí pre Zakarpatsko. To obývajú Maďari. Zdá sa, že Moskva je pripravená takéto riešenie prijať.

„Iná podmienka“ Moskvy

Existuje i ďalšia možnosť. Niekoľko ukrajinských regiónov, tradične obývaných Rusmi a inými národnosťami inými ako Ukrajinci, môžu nastoliť otázku konania referenda o vstupe do Ruska. Rovnako ako Krymčania a obyvatelia regiónov Cherson a Záporožie.

Bude záležať na vývoji ďalších okolností. Ale takéto podmienky možného „prímeria“ na Ukrajine môžu z Putinovej strany „dozrieť zrejme veľmi skoro“.

Zdroj: tsargrad.tv