Čo sa deje v Prahe pred obdobím protestov? Podprahové data a silne deštruktívne signály. Autentický zážitok

Dovoľujem si doplniť článok od tomáša marného TU a taktiž apelovať na NEÚČASŤ na protestoch. Aj napriek hrozným manipulačným metódam, ktoré sa na vás snažia uplatniť. Keby som to nezažila na vlastnú kožu, tak by som neverila aké hrozné to môže byť.

Posledných 10 dní sú v Prahe príšerné energie a asi aj podprahovky. Neoznačujem sa za nejakú extra senzibilku ale na silnejšie záležitosti som bola citlivá vždy.

To čo je v posledných dňoch v Prahe je príšerné. Týka sa to hlavne širšieho centra a miest kde sa frekventovane vyskytujú študenti ako sú koleje alebo univerzity. Mala som tú česť párkrát prechádzať centrom za posledné dni. Deň pred posledným protestom mi došlo veľmi zle. A to musím pripomenúť, že som zdravá ako rybička. Kým som cestovala z širšieho okolia do Prahy, všetko bolo v poriadku. Na Hradčanoch sa mi spustila krv z nosa, z ničoho nič a urobilo sa mi hrozne zle. Plány som prerušila a musela som to „vyležať“. Nebola to žiadna chrípka nič podobné. Proste mi len prišlo fyzicky a aj psychicky zle. Nebola som schopná normálneho fungovania a ani myslenia. Vysvetliť dotyčnému zmenu plánu znamenalo pre mňa toľko úsilia ako výkon hodný olympijskeho zlata.

Ďalšie dni sa to trochu zmierilo ale 15. – teho sa nám blíži a ejhľa. Včera som bola v centre skoro 3 hodiny. To čo som zažívala keď som si sadla do „tramvaje“ na cestu späť som ešte aj s ochranou na sebe nikdy nezažila. Určite v tom má prsty aj nie celkom konštruktívne stretnutie ale nech som sa stretla na 3 hodiny s akýmkoľvek deštruktívne vyžarujúcim človekom, toto som nezažívala. Nehovoriac o tom, že s dotyčným som už predtým bola párkrát v kontakte, síce na krátko, ale až taká deštrukcia, ktorá by toto spôsobila z neho nešla.

Bola som ako zombík, úplne vycucaná, ledva som sa dostala na miesto kde prespávam. Kompletne bez akejkoľvek sily fyzickej aj psychickej a miestami na mi bolo na vracanie. Ak by odo mňa niekto chcel vedieť ako sa volám, tak neviem, či by som bola schopná odpovedať. Ledva som bezpečne prešla cez cestu. Musela som na sústredenie premávky vynaložiť neobvykle veľké úsilie. A cestu od autobusu, ktorá mi maximálne trvá 8 minút som ťažko zdolala za 15 a to som sa snažila ponáhlať sa aby som už bola čo najskôr „doma“. Po ceste som zažila aj pár momentov, kedy som si myslela, že už to nedám a odpadne. Keď som sa konečne dostala „domov“ urobila som určité opatrenia, zaľahla do postele a ráno mi už bolo normálne, až kým som neprišla zas na iné miesto v Prahe.

Dnes mám od rána povinnosti na istej univerzite, ktorá je mimo širšieho centra a nie je to tu také hrozné ako včera v centre ale cítim skutočne niečo, čo by som popísala ako podprahové signály. Niečo sa mi snaží dostať do hlavy, myšlienky, ktoré nie sú moje a znova je to podobný zombík pocit ako včera večer. A to mám na sebe silnú ochranu. Zvyšok dňa som na šťastie už ale väčšinu času sama a mimo Prahy. Teším sa že v najbližších dňoch odídem.

Bratia Češi nedajte sa! Skúšajú to aj na nás, vyzerá to tak, že budú predčasné voľby, ale snád bez obdobia Kiskovho vládnutia absolútnou mocou. Vy máte našťastie Zemana, ktorý sa za vás postaví, no netreba mu to takto komplikovať.

anna