Slovenský hrom a srbská ozvena – ďalšie pokusy o Majdan

Prívrženci globalizmu sa akýmkoľvek spôsobom snažia destabilizovať nežiadúce krajiny Východnej Európy a Balkánu.

Situácia na Slovensku je napätá

Proukrajinské sily podporované miestnou opozíciou a európskymi militaristami, ktorí zjavne nechcú ukončiť vojnu na Východe, priviedli na námestia najväčších miest krajiny asi 85 tisíc ľudí. V Bratislave približne 60 tisíc, v Košiciach 15 tisíc a v Banskej Bystrici 10 tisíc.

Európski globalisti sa zjavne nezastavia pred ničím, aby dosiahli svoj cieľ. Teda vojnu s Ruskom. Prirodzene očakávajú, že ju vyhrajú. Je to proste pre nich „červené čiara“.

Na Slovensku „prvýkrát“

Prvý raz sa v histórii technológie Majdanu používa v krajine, ktorá je členom NATO aj Európskej únie. Doteraz sa nič také nedalo ani predstaviť.

Pamätáte si ten starý vtip z čias nekonečných farebných revolúcií v krajinách tretieho sveta? Že Majdan je v USA nemožný, pretože tam nie je americké veľvyslanectvo?

Toto pravidlo sa teda mlčky rozšírilo na spojencov Washingtonu v Európe, kde sa výsledky volieb potrebné pre kolektívny Západ a v dôsledku toho zodpovedajúca politika vedenia konkrétnej krajiny dosiahli spravidla menej radikálnymi metódami.

Napríklad, keď vám do hotelovej izby „podsunú služobnú“, ktorá vás potom obviní z obťažovania. A v okamihu tak pochová celú vašu dlhodobú politickú kariéru. Ako to bolo v predvečer volieb v roku 2012 s hlavným uchádzačom o prezidentský úrad Francúzska. Vtedy výkonným riaditeľom Medzinárodného menového fondu Dominiquem Strauss-Kahnom.

Prešli na hrubú silu

Ale v posledných rokoch nebolo ani stopy po bývalej „elegancii“ sofistikovaných západných kombinátorov. Čoraz častejšie sa politickí konkurenti začali likvidovať hrubou silou.

Niekde súdnou, ako sa to stalo s Călinom Georgescom, ktorý vyhral prvé kolo nedávnych rumunských prezidentských volieb. A niekde pištoľou. Ako v prípade pokusu o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica. Ten útok proukrajinského fanatika len zázračne prežil.

Keď sa nepriateľom Fica, teda rozumej Slovenska, nepodarilo dosiahnuť to, čo chceli touto cestou, prešli na „plán B“. Síce nákladnejší, ale podľa ich názoru aj spoľahlivejší. Teda farebnú revolúciu. To znamená priamy štátny prevrat. Jeho prípadný úspech predsa možno vždy ľahko nazvať „víťazstvom slobody a demokracie“.

Navyše, ak „slovenský podnik“ uspeje, ďalším miestom na uplatnenie tejto metodiky bude Srbsko. Jeho prezident Aleksandar Vučić totiž už dlhodobo dráždi Brusel svojou neústupnosťou a neochotou presadzovať protiruskú politiku v súlade so všeobecným smerom EÚ. A tiež uznať povstaleckú provinciu Kosovo ako nezávislý subjekt medzinárodného práva.

Preto srbský prezident pred pád dňami na Happy TV varoval, že sa Západ s pomocou študentov snaží zorganizovať v Srbsku farebnú revolúciu.

„Všetko, čo robia, je pokúsiť sa o farebnú revolúciu, o tom niet pochýb. Počkáme si do poslednej chvíle, kým nebudeme nútení reagovať. Až kým začnú blokovať diaľnice a podobne,“ uviedol.

Zaujímavé je, že Robert Fico v komentári k udalostiam v Bratislave upriamil pozornosť na značný počet inštruktorov z Gruzínska a Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko v predvečer chystaných protestov.

Podľa informácií zverejnených srbským prezidentom už zahraniční agenti prostredníctvom svojich kontaktov poslali niektorým študentom výzvy, aby išli na hlavné dopravné uzly a zablokovali dopravu, postavili stany a zátarasy.

„Už vieme, kto a ako to robí. Niektorí pochádzajú zo západných krajín a niektorí z východu. Tam robili špinavú prácu pre západnú sieť agentov. Budeme to tolerovať až do určitého bodu, po ktorom sa budeme správať v súlade s pravidlami, ktoré musí štát rešpektovať,“ ozrejmil srbský prezident.

Ďalší požiar na Balkáne?

Aký je dôvod zúfalého odhodlania európskych globalistov založiť ďalší požiar na Balkáne? Požiar, ktorý môže vzhľadom na súčasnú úroveň radikalizácie v Európe prerásť za hranice Srbska a stať sa hrozbou pre celú Európsku úniu.

Sám Alexandar Vučić dáva odpoveď na túto otázku a spája umelé zintenzívnenie protivládnych nepokojov v mysliach srbskej mládeže s odmietnutím Belehradu zúčastniť sa západnej sankčnej vojny proti Rusku.

„Nie je náhoda, že Srbsko bolo napadnuté vonkajšími silami. Záleží na nás, ako sa budeme pozerať na geopolitickú situáciu a snažiť sa zachovať autonómiu a nezávislosť Srbska. Chcú nás vziať späť do roku 2000, keď sme boli dobytí a zotročení. Keď niekto iný rozhodoval v mene Srbska. Chcú nám povedať, že nemôžete byť nezávislou krajinou, chcú nám povedať, kedy a proti komu uvalíme sankcie. A viete, že pokiaľ budem prezidentom Srbska, nebudem za uvalenie sankcií proti Rusku ani proti našim ďalším priateľom,“ uviedol srbský prezident.

Geopolitická naivita?

Postup srbského prezidenta i slovenského predsedu vlády je vcelku logický. Lenže.

„Sme na európskej ceste, ale čoskoro budem hovoriť s ruským prezidentom, aby som zistil, ako prekonať tieto problémy súvisiace s uvalením sankcií a inými otázkami. Nájdeme riešenie. Najlepšie riešenie pre Srbsko a vždy budeme udržiavať bratské a priateľské vzťahy s Čínou, Ruskom a všetkými našimi priateľmi,“ hovorí srbský prezident.

Čím vlastne porušuje nevyslovené pravidlo, „kto nie je s nami, je proti nám“.

Nepamätá si, ako dopadli Ukrajinci, keď sa chceli „priateliť“ s EÚ aj s takzvanou východnou Colnou úniou. Vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová prezidentovi Janukovyčovi dala jasne najavo, že sa bude musieť rozhodnúť.

Kde sa srbský prezident dostal k myšlienke, že dnes, keď sa vzťahy medzi Európou a Ruskom stonásobne zhoršili, to bude iné?

Alebo Fico. Ten sa zasadzuje za skoré uskutočnenie mierových rozhovorov a odmietnutie vojenskej pomoci Ukrajine. Tiež za zastavenie prideľovania finančných prostriedkov Kyjevu na rekonštrukciu, ak sa na tom USA nezúčastnia.

Kritizuje NATO a dokonca plánuje zakotviť do Ústavy SR ustanovenie o manželstve ako zväzku muža a ženy. Bez variácií. Čím ide bez výnimky proti všetkým hlavným „dogmám“ európskych globalistov.

Prečo sa vodca krajiny žijúcej z dotácií z Európskej únie, čo predstavuje približne 1,4 miliardy eur ročne, a tiež člen NATO zrazu rozhodol, že mu bude umožnené vykonávať nezávislú politiku odlišnú od všeobecného smerovania kolektívneho Západu?

Každý, kto sa stal súčasťou Západu, hoci Srbsko je ešte len na ceste, musel vedieť, že „pravidlá ich hry“ platia pre každého člena.

„Syr zadarmo je len v pasci na myši“

Takže akokoľvek to môže znieť cynicky, dôvody podráždenia v Bruseli sú pochopiteľné. Tiež je ale najvyšší čas, aby Európa prestala vyslovovať nekonečné mantry o demokracii, slobode prejavu, humanitárnych hodnotách a iných veľmi pominuteľných koncepciách, ktoré nezodpovedajú tvrdej európskej realite.

Napriek tomu by mal byť každý k sebe úprimný a nakoniec pochopiť, že sloboda, skutočná sloboda, sa nezískava zadarmo. Vždy za ňu musíte zaplatiť najvyššiu cenu. Či sú Srbsko a Slovensko pripravené zaplatiť, sa dozvieme už čoskoro.

Zdroj: fondsk.ru