Trump má pripravené tomahawky na Severnú Kóreu

Podvolenie sa amerického prezidenta Donalda Trumpa nátlaku jastrabov v Pentagóne, aby odobril raketový útok na sýrsku leteckú základňu Šajrát v provincii Homs, zarazilo milióny jeho domácich voličov a ešte väčší počet jeho sympatizantov v zahraničí. Všeobecne sa má zato, že politický establishment vo Washingtone Trumpa nezvratne zlomil a Pentagónu poslušne zobe z dlane.Svojvoľné vypálenie 59 raketových striel Tomahawk na územie cudzieho štátu bez schválenia Bezpečnostnou radou OSN je neprípustným aktom agresie a flagrantným porušením medzinárodného práva. Trump nesie ako vrchný veliteľ amerických ozbrojených síl za tento trestný čin osobnú zodpovednosť. Sklamal ako štátnik už počas prvých sto dní po nastúpení do úradu a rozčaroval oboch partnerov vo svetovom veľmocenskom trojuholníku Washington-Peking-Moskva, prezidentov Vladimíra Putina a Si Ťin-pchinga.

Na zadnom dvore Číny a Ruska

Dezilúziu mierumilovnej americkej a medzinárodnej verejnosti prehĺbila o dva dni neskôr správa, že vyslal ku kórejskému pobrežiu „útočnú skupinu lietadlových lodí“, aby tam „posilnila fyzickú prítomnosť amerického námorníctva pri Kórejskom polostrove„. Tlačové agentúry to vysvetlili argumentmi, že napätie v regióne zvyšuje predovšetkým Severná Kórea odpaľovaním balistických rakiet a rozvíjaním svojho vojenského jadrového programu. Toto tvrdenie sa opiera o výrok BR OSN, ktorá tento mesiac opätovne odsúdila Severnú Kóreu za skúšobné odpálenie balistickej strely stredného doletu.

Svetová organizácia uvalila už dávnejšie na Kórejskú ľudovodemokratickú republiku sankcie, avšak neoprávnila USA k svojvoľným vojenským zásahom. Ak si Donald Trump popudil 7. apríla proti sebe vypálením 59 rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk na Sýriu prezidenta Vladimira Putina, vyslaním flotily ku kórejskému pobrežiu si rozhneval aj Si Ťin-pchinga. Ten síce hromží na severokórejského samovládcu Kima Čong-una, pretože sa vymkol Pekingu spod kontroly, ale odmieta predstavu americké vojenskej intervencie u svojich susedov. Severná Kórea hraničí s Čínou i Ruskom a ozbrojená avantúra Donalda Trumpa v tejto oblasti Východnej Ázie dráždi aj mužov v čínskych a ruských generálskych uniformách.

Napätie graduje

Viaceré svetové médiá vložili 12. apríla do titulkov text z jedného z tweetov Donalda Trumpa. „We are sending an armada„. Vyvolal značné obavy, čiastočne i nepresným chápaním pojmu armada (s krátkym a). Angličtina ho prebrala zo španielčiny, kde mal význam námornej flotily Španielskeho kráľovstva. V XVI. storočí najmocnejšej na svete. V angličtine sa dodnes pod slovom armada rozumie len veľká flotila, zatiaľ čo fleet (flotila) môže označovať aj malé a nepočetné zoskupenie plavidiel. Donald Trump označil flotilu, ktorej nariadil vyplávať zo Singapuru ku Kórejskému polostrovu velikášsky ako armada. Zbytočne a kontraproduktívne, najmä ak zvážime, že ju tvorila skupina bojových lodí sprevádzajúca lietadlovú loď Carl Vinson. Z tých stojí za zmienku raketový krížnik Lake Champlain (CG-57), dva torpédoborce Michael Murphy (DDG-112) a Wayne E. Meyer (DDG 108) s raketami Tomahawk. Spolu s ďalšími plavidlami disponujú úctyhodnou palebnou silou, ale obrovskou flotilou – armadou – nie sú. Majú skôr zastrašujúci účinok, najmä pri zohľadnení 154 rakiet Tomahawk na palube modifikovanej ponorky triedy Ohio, podotýka ruská tlač.

Nie je vôbec isté, či americké rinčanie zbraňami odradí severokórejské politické špičky od ďalšieho testovania balistických striel a nosných systémov pre rakety vybavené jadrovými hlavicami. Len v nich totiž Severná Kórea vidí záruku udržania si štátnej zvrchovanosti. Usudzuje zrejme správne, že by o ňu už dávno asi prišla, keby nemala vlastné jadrové sily. Putin a Si Ťin-pching trvajú na diplomatickom riešení problematiky denuklearizácie Kórejského polostrova. Odmietajú hrubý americký nátlak na režim v Pchjongjangu, ktorý si je vedomý, že Američania by museli rozbehnúť pozemnú inváziu, aby ho zvrhli a tú by Čína nedopustila. Podnikla už prvé opatrenia, aby neostala zaskočená a vyslala k severokórejským hraniciam 150 tisíc vojakov. Donald Trump sa nechal počuť, že by privítal pomoc Číny pri riešení tzv. severokórejského problému, no zaobíde sa i bez nej. Telefonický rozhovor medzi Trumpom a Si Ťi-pchingom 12. apríla nikam neviedol. O deň neskôr Spojené štáty varovali Severnú Kóreu, že sú pripravené podniknúť preemptívne údery, ak by pokračovala v skúškach jadrových zbraní. Kocky sú hodené a Peking s Moskvou netrpezlivo vyčkávajú nasledujúci vývoj.