Slovenský premiér bol prijatý (3.5.2019) Trumpom dokonca v Oválnej pracovni, čo je výsada, ktorej sa dostane iba máloktorému politikovi. Prečo si americký prezident takto uctil človeka, ktorý by mu podľa všetkých pravidiel medzinárodnej politiky už mohol byť viacmenej ľahostajný?

Všetky masmédiá hovoria o výnimočnej pocte, ktorej sa Pellegrinimu dostalo od Donalda Trumpa. „Napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa veľmi usiloval o túto návštevu, minul na to veľké lobistické peniaze, a ako prvý v Európe otvorene podporil Trumpa ešte v čase, kedy to bolo kontroverzné, príde až po Pellegrinim,“ hovorí bývalý veľvyslanec SR vo Washingtone Rastislav Káčer.

Podľa priestoru, ktorý Pellegriniho prijatie americkým prezidentom dostalo v médiách, je to po Nežnej revolúcii, Kuciakovi a pezinskej skládke takmer najvýznamnejšia udalosť v histórii Slovenska. „Vo svetle predchádzajúcich návštev považujem prijatie Petra Pellegriniho za druhé najvýznamnejšie v histórii Slovenska. Keď sa pozrieme na kvalitu programu aj protokolárnu stránku, tak ho radím za prijatie premiéra Dzurindu v Bielom dome a ubytovanie v rezidencii Blair House. Jednoznačne,“ hovorí aj Káčer.

Káčer tiež zdôrazňuje, že napríklad Robert Fico pri svojej návšteve Obamu v roku 2013 nezískal prestížnu fotografiu s americkým prezidentom „pri krbe“ v Oválnej pracovni, ktorá je považovaná z diplomatického hľadiska za veľmi dôležitú – je to niečo ako Nobelova cena pre diplomatov. Pre mnohých je to zavŕšenie celoživotného úsilia a urobia úplne všetko, aby ju získali. A náš Pellegrini ju bude mať na nočnom stolíku!

Ale prečo tie pocty, prečo sa pravičiar Trump vôbec stretne s ľavicovým predsedom chorľavej vlády drobnej „tejtokrajinky“ (ležiacej kdesi na konci civilizovanej Európy, možno niekde na Balkáne?), ktorému sa funkčné obdobie čoskoro skončí a jeho strana smeruje do opozície? Nie je to vyslovená facka demokratickému, médiami aj národom takému milovanému prezidentovi Andrejovi Kiskovi, nádejnému budúcemu premiérovi? Ten amerického prezidenta nikdy nenavštívil a tým, že si Slovensko svoju kvótu návštev v Bielom dome zase na pár rokov vyčerpalo, ho možno už ani nikdy nenavštívi?

Podľa niektorých komentátorov toto okázalé prijatie nie je ničím iným, než povolaním neposlušného poddaného na koberček, sprevádzané výplachom žalúdka a uložením mu konkrétneho zoznamu úloh.

Na snímke slovenský premiér Peter Pellegrini

Iné vysvetlenie, ktoré sa v médiách objavilo, hovorí, že je to zo strany Trumpa diabolská taktika: vraj je to spôsob ako sabotovať úsilie washingtonských jastrabov, ktorí na neho tlačia, aby bol voči krajinám EÚ, NATO a najmä V4 čo najtvrdší. Podľa tejto konšpirácie vraj stretnutie s človekom, ktoré nič nevyrieši, je sypaním piesku medzi kolesá militaristickej mašinérie, ktorá naberá čoraz šialenejšie obrátky, čo sa údajne samotnému Trumpovi nie príliš páči.

Priaznivci ruskej školy Dostatočne všeobecnej teórie riadenia a jej gurua Valerija Pjakina majú na to jasný názor. Podľa nich je americká a proamerická globálna politika rozdelená na dva tábory: americkú štátnu elitu, ku ktorej patrí napríklad klan Clintonovcov a naši slušniaci a Kiskovci, a globálnu elitu, ktorej záujmy momentálne presadzuje Trump. A práve prijatie Pellegriniho je podľa nich nedvojzmyselným symbolickým odkazom Clintonovcom/Kiskovcom, že Pellegrini a jeho línia je pre tzv. globálneho prediktora želanou a preferovanou voľbou pre Slovensko – samozrejme, za predpokladu, že si títo ľudia túto poctu a príležitosť zaslúžia.

Možno je na každom z uvedených scenárov niečo pravdy a možno je to ešte trochu inak. Ale tak či onak, návšteva v Bielom dome, sprevádzaná dokonca aj fotom pri krbe v Oválnej pracovni (na rovnakom mieste, kde svojho času pracovala aj Monika Lewinská, čo má tiež svoju symboliku), je jednoznačne symbolickým odovzdaním kľúčov od miešačky. Trump ich slávnostne dáva Pellegrinimu, na veľkú zlosť a možno aj začudovanie a zdesenie novo sa formujúcej „slušnej“ liberálnej partie, ktorá „potrebuje prevziať moc“, ako hovorí jej líder.

Čo to bude znamenať pre vývoj politiky na Slovensku? Okrem iného možno aj príkaz na konsolidáciu Pellegriniho tábora, aby vôbec mohol v blížiacich sa voľbách tú moc získať. Čo presne by sa pod tou konsolidáciou malo rozumieť? V záujme dosiahnutia spoločného cieľa, volebného víťazstva, je to povolenie ťahať za jeden povraz so všetkými silami, ktoré sú k dispozícii, vrátane tých mediálne menej pekných? Alebo naopak, je to príkaz na očistenie tábora od všetkých príliš proruských alebo „projadrových“ elementov, napríklad Roberta Fica? To uvidíme v najbližších mesiacoch.

Aha, a ešte je tu tá vojenská dohoda. Ale robenie obštrukcií pri takej maličkosti iste nestojí za zhoršenie vzájomných vzťahov, všakže?

Ivan Lehotský

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.