Varování před škodlivým zářením z fitness náramků Xiaomi

Bluetooth

Bluetooth je bezdrôtová štandardizovaná technológia pre výmenu dát na krátke vzdialenosti, pracujúca na mikrovlnných rozsahoch rádiových vĺn v pásme 2402 až 2480 MHz. Technológia bola vytvorená fy.Ericsson v roku 1994, pôvodne koncipovaná ako bezdrôtová alternatíva k sériovým dátovým káblom. Pomocou Bluetooth sa môže prepojiť niekoľko zariadení súčasne s plnou synchronizáciou.
Použité frekvenčné pásmo nevyžaduje špeciálnu licenciu pre prevádzku zariadení. Ide o tzv. ISM pásmo (Industrial, Scientific, Medical) 2.4 GHz krátkeho dosahu. Bluetooth (ako aj veľká časť iných technológií) používa metódu zvanú FHSS (tzv. frequency hopping spread spectrum). FHSS zvyšuje odolnosť prenosu voči nežiadúcemu rušeniu z iných zdrojov v rovnakom pásme. Systém rozdeľuje prenášané dáta do paketov a vysiela každý paket osobitne na jednom zo 79 určených Bluetooth kanálov. Každý kanál má šírku pásma 1 MHz. Prepnutie kanála nastáva asi 1600 krát za sekundu. Pri demodulácii mikrovlnného signálu teda pulzná frekvencia 1600 Hz jednoznačne určuje, že ide o Bluetooth zariadenie.
Systémy Bluetooth používajú moduláciu fázového posuvu, kde je možné dosiahnuť rýchlosť prenosu 1 Mb/s. Rôzne modifikácie základnej modulácie umožňujú prenos zrýchliť. Princíp komunikácie je založený na definícii tzv. „master“ (hlavného) zariadenia a ostatných „slave“ (podriadených) zariadení. Master zariadenie Bluetooth môže komunikovať s maximálne siedmimi slave zariadeniami (tzv. ad-hoc počítačová sieť pomocou technológie Bluetooth).

Štandard	Dátový tok
1.2	1 Mb/s
2.0	3 Mb/s
3.0 a 4.0	24 Mb/s

Bluetooth je náhradou štandardného káblového komunikačného protokolu určený predovšetkým na komunikáciu zariadení s nízkou spotrebou energie a na krátku vzdialenosť. Efektívny dosah sa mení podľa podmienok šírenia, konfigurácie antény a stavu batérie. Základná špecifikácia Bluetooth definuje dosah najmenej 10 metrov, ale nedefinuje žiaden horný limit.

Trieda	Výkon (mW)	Výkon (dBm)	Teoretický dosah (m)
1	100	20	~ 100
2	2.5	4	~ 10
3	1	0	~ 1

 

 

[wp_ad_camp_2]

 

Použitie
• Headset handsfree (náhlavná súprava) pre mobilný telefón
• Nositeľné zariadenia / inteligentné náramky, odevy a obuv
• Rozhlasový prijímač / palubný počítač v aute
• Bezdrôtové prídavné reproduktory pre mobilné telefóny a tablety (iOS a Android)
• Bezdrôtové slúchadlá k stereo súprave
• Bezdrôtové pripojenie k sieti medzi počítačmi v uzavretom priestore
• Bezdrôtový most medzi dvoma pevnými sieťami
• Bezdrôtové vstupné a výstupné zariadenia k PC (myš, klávesnica, tlačiareň)
• Lekárske zariadenia, čítačky čiarových kódov, apod.
• Ovládanie herných konzol (Nintendo, Wii, Sony PlayStation)
• Náhrada infračerveného prenosu

Bluetooth vs. Wi-Fi
Bluetooth a Wi-Fi majú podobné využitie: vytváranie sietí, prenos tlače alebo súborov. Wi-Fi je určené ako náhrada za vysokorýchlostnú kabeláž pre bezdrôtové lokálne siete (WLAN). Bluetooth je skôr určený pre prenosné zariadenia a ich komunikáciu navzájom, tzv. osobné siete (WPAN). Wi-Fi a Bluetooth sú do istej miery zameniteľné v ich využití. Wi-Fi je zvyčajne použité ako prístupový bod-stred, s asymetrickým spojením klient-server, zatiaľ čo Bluetooth je obvykle používané ako symetrické spojenie, medzi dvoma zariadeniami Bluetooth. Bluetooth slúži dobre v jednoduchých aplikáciách, kde sa dve zariadenia potrebujú spojiť s minimálnou konfiguráciou ako stlačením tlačidla (slúchadlá, diaľkové ovládanie), zatiaľ čo Wi-Fi lepšie vyhovuje v aplikáciách, kde je možné vykonať konfiguráciu klienta a dosiahnuť vyššiu rýchlosť.

Zariadenia
  Technológiu Bluetooth nájdeme v mnohých zariadeniach, napr. v telefónoch, tabletoch, prehrávačoch médií, robotických systémoch, vreckových počítačoch, notebookoch, herných konzolách, náhlavných súpravách, modemoch a v inteligentných nositeľných zariadeniach (náramkoch, hodinkách, opaskoch, apod).

Pripojenie
Ktorékoľvek zariadenie Bluetooth umožňuje prenášať informácie na vyžiadanie: názov a triedu zariadenia, zoznam poskytovaných služieb, technické informácie (napr. funkcie zariadenia, výrobcu, verziu Bluetooth, časový offset, apod.)
Zariadenie dokáže vykonávať „dopyt“ pre nájdenie iného zariadenia pre pripojenie a ktorékoľvek iné zariadenie môže byť nakonfigurované tak, aby reagovalo na tieto „dopyty“.

Párovanie
Mnoho služieb ponúkaných cez Bluetooth môže vyžadovať prenos privátnych údajov alebo možnosť nechať jedného účastníka spojenia ovládať zariadenie Bluetooth iného účastníka. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné uskutočniť proces tzv. párovania dvoch konkrétnych zariadení, ktoré si komunikáciu „odsúhlasia“ použitím hesla alebo dohovoreného kľúča. V inom prípade je zase užitočné, aby bolo možné nadviazať spojenie bez zásahu druhej strany (napr. akonáhle sú zariadenia vo vzájomnom dosahu). Proces párovania môže byť spustený buď na žiadosť jednej zo strán, alebo sa spustí automaticky pri prvom pripojení k službe.

Bluetooth a elektrosmog
Na rozdiel od Wi-Fi zariadení, Bluetooth nemusí vždy vyžadovať udržanie trvalej komunikácie medzi zariadeniami. Tzv. „beacon“ (majákový) signál, charakteristický pre prístupový bod Wi-Fi, používa len malý počet Bluetooth zariadení. K expozícii z Bluetooth teda dochádza len v týchto prípadoch:
1. Zariadenie sa snaží vyhľadávať iné Bluetooth zariadenia v okolí
2. Zariadenie sa páruje s iným Bluetooth zariadením
3. Prebieha prenos dát medzi zariadeniami

K vysielaniu EM pola zvyčajne nedochádza pri aktivovanom (ale nepoužívanom) Bluetooth režime v zariadení a pri umožnení zariadeniu byť „videným“ inými zariadeniami (táto možnosť len umožňuje zariadeniu „odpovedať“ na príchodzí podnet od iného zariadenia). V drvivej väčšine prípadov ide teda o zvýšenú expozíciu EM poliam len v prípade aktívneho nadväzovania spojenia (master zariadenie), alebo samotného prenosu dát (master, aj slave). Typickým príkladom master zariadenia je napr. mobilný telefón, ktorého užívateľ aktívne vyhľadáva zariadenia v okolí, resp. skúša s nimi nadväzovať spojenie. Tento istý algoritmus je použitý aj v moderných palubných počítačoch automobilov.

  V zásade odporúčame, ak je to možné, deaktivovať Bluetooth v automobile. V opačnom prípade sú vodič i spolujazdec počas cesty neustále atakovaní pulznou rádiofrekvenčnou moduláciou, ktorá pri výkone 100mW dosahuje hodnoty cez 1.5 V/m vo vzdialenosti 1m od palubnej dosky. Rovnako odporúčame nepoužívať Bluetooth prenosy na dlhodobú komunikáciu, najmä tam, kde je pohodlne možné nahradiť bezdrôtový prenos káblovým (handsfree, audiosystémy, prídavné reproduktory, bezdrôtové klávesnice a myši k PC…) Tieto typy zariadení vyžadujú zbytočné napájanie extra batériami, čo dnes nemôžeme posudzovať práve za „ekologické“ riešenie. Pri použití káblových variant ušetríte nielen batérie, ale možno i Vaše zdravie.

  Našimi pokusmi bolo zistené, že bežná bezdrôtová myš exponuje horné končatiny (dlaň, prsty a zápästie) veľkosťou RF pola viac než 10 V/m a to pri každom, aj nepatrnom pohybe. Výkon vysielača myši síce nie je väčší než 5 mW, ale pri bezprostrednej vzdialenosti živých tkanív (do 3 cm) a niekoľkohodinovej práci sú expozície už úctyhodné. Rovnaká situácia je u bezdrôtových klávesníc, kde je „pridanou hodnotou“ aj riziko „odpočúvania“ a dešifrovania stlačených kláves do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov.
Zastávame názor, že Bluetooth technológia môže byť užitočná, ale výhradne pri núdzovom, resp. ojedinelom použití. Používanie „bezdrôtových“ klávesníc, myší, reproduktorov a náhlavných súprav nemá -defacto- žiadnu pridanú hodnotu, nakoľko lacný a spoľahlivý kábel s dĺžkou 1.5m je zbytočne nahradený drahším a zložitejším zariadením, ktoré potrebuje extra batérie a zbytočne exponuje tkanivá vysokými dávkami rádiofrekvečného žiarenia.
Je potrebné si uvedomiť, že použitie akéhokoľvek bezdrôtovej „náhrady“ kábla vyžaduje 2 vysielače a 2 prijímače, takže celková expozícia z oboch zariadení je o to vyššia. V prípade myši a klávesnice je druhým prijímačom a zároveň vysielačom miniatúrny USB kľúč, ktorý je treba pri ich použití zasunúť do počítača.
  Použitie Bluetooth handsfree namiesto káblového (alebo lepšie namiesto gumenného so vzduchovými trubicami) môže Vašu hlavu a uši exponovať oveľa väčšími EM poliami, než samotný mobilný telefón. Kým u 3G technológie sa po väčšinu času pohybujú výkony mobilného telefónu medzi 10 nW až 1 mW, u Bluetooth handsfree dochádza navyše k ďalšiemu žiareniu, spravidla s výkonom 1 mW až 10 mW. Pridaná hodnota Bluetooth je teda nulová, ak nie záporná.

---

  Bluetooth Smart (Bluetooth Low-Energy, nízkoenergetické) je bezdrôtová sieťová technológia, ktorej cieľom je uplatnenie v produktoch starostlivosti o zdravie, vo fitness pomôckach, v inteligentných zariadeniach, pre navigačné a zabepečovacie účely alebo ako súčasť priemyslu domácej zábavy. Dnes ju nájdeme takmer vo všetkých „inteligentných“ náramkoch, „nositeľných“ zariadeniach, fitness snímačoch v oblečení a obuvi a v niektorých prvkoch globálneho systému „smart-grid“, ktorý má v blízkej budúcnosti tvoriť sieť inteligentnej bezdrôtovej domácnosti, tzv. internetu vecí. Oproti klasickému Bluetooth, Bluetooth smart umožňuje výrazne znížiť spotrebu energie zariadení pri zachovaní použiteľného komunikačného dosahu.

[wp_ad_camp_2]

  Bluetooth Smart bol pôvodne predstavený pod menom Wibree spoločnosťou Nokia, ktorý sa však neskôr stal súčasťou Bluetooth protokolu verzie 4.0. Smart podporujú takmer všetky novšie mobilné operačné systémy. Smart však nie je spätne kompatibilný s predchádzajúcou verziou protokolu Bluetooth 1,2,3. Špecifikácia Bluetooth 4.0 však umožňuje používať prenosné zariadenia i v „klasickom“, i v Smart režime.

  Bluetooth Smart používa rovnaké ISM 2.4 GHz frekvenčné pásmo, ale používa inú sadu kanálov, než „klasické“ Bluetooth. Namiesto 79 kanálov so šírkou pásma 1 MHz používa 40 kanálov so šírkou pásma 2 MHz. Dáta sú prenášané rýchlosťou 1 Mb/s, maximálny vyžiarený výkon je 10 mW. Na minimalizáciu rušenia z iných zariadení v zahltenom pásme 2.4 GHz používa Bluetooth Smart techniky FHSS (Frequency Hopping Spread Spectrum) a DSSS (Direct Sequence Spread Spectrum).

  Technológia vyžaduje len nízke nároky na napájanie, za účelom výdrže batérie niekoľkých dní až mesiacov, je unikátna malými rozmermi, nízkou cenou a kompatibilitou s veľkým počtom smartfónov, tabletov alebo počítačov. Maximálny dosah by mal presiahnuť 100 m vo voľnom priestore.

[wp_ad_camp_2]

  Nakoľko ide o novú technológiu použitú v drvivej väčšine nositeľných doplnkov (náramky, opasky, dresy, obuv, apod.), ktoré sú umiestnené bezprostredne na tele, zaujímalo nás, do akej miery vystavujú ľudské telo mikrovlnnému žiareniu. Výrobcovia zariadení na trhu túto informáciu akosi opomínajú zverejniť. Je pritom evidentné, že tieto doplnky sú na tele niekedy i celý deň a celú noc (náramky môžu slúžiť napríklad ako vibračný budík, či ako snímač kvality spánku, srdcovej činnosti, tlaku, teploty a iných funkcií).

  Keďže ide zväčša o zariadenia, ktorých hlavnou výhodou je dlhá výdrž vstavanej batérie, domnievali sme sa, že vyžiarený výkon bude len veľmi malý a strieda (pracovný cyklus) vysielača bude len sporadický, príp. založený na výzve k prenosu údajov do počítača alebo smartfónu. Na naše veľké prekvapenie, toto očakávanie bolo omylom. Merania na dvoch náhodne vybraných zariadeniach (náramku Xiaomi a Mio) ukázali, že tieto zariadenia v kľudovom (teda nie v synchronizačnom) režime vysielajú impulzy, a to takmer nepretržite asi v 200 ms intervaloch (5 Hz), pričom dĺžka impulzu je asi 200 µs. Impulzy sa vysielajú rovnako aj v režime „spánku“.

  Zistili sme, že výkon náramku Xiaomi je asi 50 µW, u niečo masívnejšieho Mio to bolo cez 60 µW. Intenzita impulzov dosiahla v bezprostrednej vzdialenosti od tela (1 cm alebo menej) 2.5 V/m (1.3 µW/cm²) u Xiaomi a 3.5 V/m (3.2 µW/cm²) u Mio. Hoci ide o expozíciu veľmi malej časti plochy kože, mikrovlny môžu preniknúť pomerne hlboko v určitých častiach tela (v závislosti od umiestnenia zariadenia na tele) a tieto hodnoty teda nemôžeme považovať za zanedbateľné. Tiež musíme brať na zreteľ, že ide o expozície permanentné, počas celého dňa a niekedy i noci. Dotknuté bunky môžu produkovať proteíny tepelného šoku ako odpoveď na stresovú reakciu. Prítomnosť stresových proteínov je známkou toho, že bunka prichádza do styku s niečím, čo je škodlivé pre jej zdravie. Výskumy jasne ukázali, že žiarenie v neionizujúcom rozsahu môže spôsobiť jednoduché a/alebo dvojité zlomy DNA, na ktoré bunky reagujú vytváraním stresových proteínov.

  Na základe týchto orientačných meraní odporúčame vyhýbať sa dlhodobému používaniu „nositeľných“ zariadení priamo na tele a už celkom v noci, počas spánku. Úsmevné je, že náramok, ktorý údajne monitoruje kvalitu spánku, ju môže sám ovplyvňovať. Otázne je tiež použitie počas športových aktivít, kedy by sa organizmus mal stresu zbavovať a nie ho podobnými zariadeniami umelo vytvárať. Len pre porovnanie: výkon z mobilného telefónu v sieti CDMA/3G je priemerne počas telefonovania asi 1 –  10 µW. Nositeľné inteligentné zariadenia túto intenzitu niekoľkokrát prekračujú. Najmä mladí ľudia si podobné zariadenia zaobstarajú len preto, že sú tento rok „in“, ale prakticky o nich nemajú žiadne informácie. Nevedia, prečo náramok vysiela akési údaje po celú dobu činnosti, i keď to od neho nie je vyžadované. Pre koho a na aký účel sú zozbierané údaje určené, sa hádam niekedy dozvieme.

---

Veľkosť elektrického pola sa udáva vo voltoch na meter (V/m).
Veľkosť hustoty toku výkonu ekvivalentnej rovinnej vlny sa udáva vo wattoch na meter štvorcový (W/m²), ide však o príliš veľkú jednotku, častejšie sa teda používa jednotka miliónkrát menšia – mikrowatty na meter štvorcový (µW/m²).

Hygienická norma pre intenzitu elektrického pola od 400 MHz do 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 1,375.√f V/m Hygienická norma pre intenzitu elektrického pola nad 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 61 V/m Hygienická norma pre hustotu toku výkonu od 400 MHz do 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 5 000.f µW/m² Hygienická norma pre hustotu toku výkonu nad 2 GHz daná vyhláškou MZ SR je: 10 000 000 µW/m² Odporúčaná preventívna hodnota pre intenzitu elektrického pola podľa Stavebnej biológie je: 0,006 V/m Odporúčaná preventívna hodnota pre hustotu toku výkonu podľa Stavebnej biológie je: 0,1 µW/m²