Hledejte na tadesco.org
Archiv
Nejnovější zprávy
Související zprávy
Zajímavý rozhovor Štefana Harabina pro deník Regnum
Milí priatelia,
27. februára 2018 vyšiel v ruskom denníku Regnum rozhovor, ktorí Vám ponúkam v ruštine, ale aj v slovenčine.
1. Nemôžeme povedať, že by Slovensko bolo najdôležitejším partnerom pre Rusko v EÚ, a to ani v období, kedy SR predsedala v Rade EÚ, intenzita bilaterálnych kontaktov bola veľmi nízka. Čo si myslíte, čo je príčinou súčasného stavu?
Hlavná príčina nízkej úrovne vzájomných vzťahov medzi RF a SR je v tom, že Slovenská republika väčšinou nevystupuje voči Ruskej federácii samostatne, ale ako súčasť Európskej únie. EÚ pritom v uzavretých zmluvách nemá zahraničnú politiku uvedenú ako výlučnú kompetenciu Únie, to znamená, že členské štáty ju majú možnosť aktívne spoluvytvárať. Únia má právomoc v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii vymedziť a vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky. Preambula hovorí, že sa tak má diať v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov.
Podľa môjho názoru je príčinou aj skutočnosť, že v Európskej únii Ruská federácia často ani nevie nájsť partnera, ktorý by mohol byť považovaný za rozhodujúceho. Mnohé dôležité a zásadné rozhodnutia, ktoré má EÚ vykonať sa prijímajú pravdepodobne za oceánom. Menšie a malé členské štáty Európskej únie boli v čase nástupu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho v očakávaní, že jeho sľub, že chce diskutovať ako rovný s rovným s každou, aj tou najmenšou krajinou, bude nádejou pre tieto štáty na partnerský rešpekt a zohľadňovanie ich oprávnených záujmov. Nestalo sa tak. Je jasné, že tzv. rozhodujúce členské štáty Únie ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko sú akosi zvyknuté jednať z pozície svojej sily. Možno pre ne je to celkom prirodzené, ale menšie štáty z toho nie sú nadšené. O rovných partnerských vzťahoch sa hovoriť nedá.
V posledných rokoch vidíme v Európskej únii čoraz silnejšiu snahu centralizovať moc, napriek tomu, že platné zmluvy o Európskej únii (Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktoré majú vzájomne rovnakú právnu silu) neumožňujú úradníkom v Bruseli vytvárať z tejto medzinárodnej organizácie nijaký štátny útvar. Celkom otvorené vyhlásenia niektorých politikov Únie o tom, že cieľom je vytvorenie Spojených štátov európskych a komu sa to nepáči, nech odíde radšej teraz, vyvolávajú oprávnené obavy o zachovanie ich štátnej suverenity. Navyše, z vlny utečencov pred vojnovými konfliktami do Európy, ako bola verejnosti pôvodne prezentovaná, sa dnes stala plánovaná politika násilnej islamizácie a osídľovania Európy. Oficiálni bruselskí politici otvorene vyhlasujú, že Európu treba osídliť a zmiešať s farebnými obyvateľmi z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, pretože Európa je príliš biela. Azyl už Brusel nepovažuje za nástroj medzinárodnej ochrany osôb pred prenasledovaním, ale za nástroj trvalého osídľovania. Európa je vystrašená z nekontrolovaného toku miliónov ilegálnych migrantov a masového nárastu tej najvážnejšej kriminality, vrátane znásilnení, vrážd a teroru. Samozrejme ide o porušovanie záväzkov a pravidiel dohodnutých v zmluvách a samozrejme, že ide o priame ohrozenie suverenity členských štátov, ohrozenie ich kultúry a samotnej existencie pôvodných národov.
V tejto situácii je prirodzené, že štáty, ktoré sa nechcú podriadiť extrémnym liberálnym experimentom na národoch Európy sa snažia obnoviť stabilitu, chrániť kresťanskú morálku a podporiť nové a spravodlivé usporiadanie medzinárodných vzťahov, založené na rovnosti, úcte, spolupráci a vzájomnom rešpektovaní oprávnených záujmov partnerov. Ruská federácia neustále a napriek nepriateľským postojom EÚ a dokonca i niektorých vrcholných politikov Slovenska prejavuje a deklaruje záujem o zlepšenie našich vzájomných vzťahov. To všetko spôsobuje snahu Slovenskej republiky o obnovenie vzájomných vzťahov s Ruskou federáciou, ktorá je dnes rozhodujúcou silou zabezpečujúcou stabilitu a medzinárodný mier.
[wp_ad_camp_2]
2. V súčasnosti sa v ruských médiách objavuje informácia o Slovensku prevažne spojená s predajom reverzného plynu Ukrajine, alebo s korupčnými škandálmi na Slovensku. Čo si myslíte, je možné, aby sa v SR a RF médiách objavila pozitívna informácia o našich krajinách?
Áno, vo viacerých médiách na Slovensku sa pravidelne objavujú pozitívne články o Ruskej federácii, najmä v súvislosti s novou, rozvážnou a trpezlivou mierovou zahraničnou politikou prezidenta Putina. Príkladom je aj správa v ruských médiách o postojoch predsedu parlamentu Slovenskej republiky Andreja Danka počas jeho oficiálnej návštevy Ruskej federácie v novembri minulého roku, ktoré vyjadrujú úprimný pozitívny vzťah Slovákov voči Ruskej federácii. Aj keď bol následne doma pán Danko médiami a niektorými politikmi kritizovaný, nič nezmení takto vypovedané pocity Slovákov voči Ruskej federácii a bratom Rusom. Žiaľ sily ovládajúce väčšinu médií na Slovensku sa v spolupráci s viacerými mimovládnymi organizáciami usilujú zakazovať slobodu informácií, evidovať a dokonca udávať ľudí, ktorí verejne vyjadria svoj názor v prospech Ruska. Takéto médiá nepoznajú nič iné, len opakovanie tých istých postojov, ktoré sa považujú za správne v súlade s politikou USA a EÚ voči Rusku. Slovenská spoločnosť žila mnoho rokov v presvedčení, že to, čo hovoria naši partneri na západe je pravda. Stále viac a viac sa však verejnosť stavia proti oficiálnej protiruskej propagande, vidí v Rusku novú nádej a pozitívny príklad správania sa v medzinárodných vzťahoch, vidí a podporuje stúpajúcu medzinárodnú autoritu Ruska a v kútiku duše dúfa aj v podporu Ruskej federácie proti snahám o devastáciu historických kresťanských humánnych hodnôt a zavádzaniu nezodpovedných, zvrátených morálnych, sociálnych, kultúrnych a politických experimentov na občanoch európskych štátov. V rámci prirodzeného procesu kryštalizácie postojov vo vnútri Európskej únie, ako aj vo vnútri Slovenskej spoločnosti možno očakávať na jednej strane stále viac pozitívnych a pravdivých informácií o Ruskej federácii a na druhej strane budú prezentované stále agresívnejšie a zúfalejšie nenávistné postoje tzv. “mainstreamových” médií. Veľká časť populácie Slovenska, ktorej je sledovanie domácej a zahraničnej politiky každodennou potrebou, však vie samostatne a objektívne posudzovať prijímané informácie.
3. Rusíni – jedna z národnostných menšín, ktorá má veľa práv na Slovensku. V susednej Ukrajine, Rusíni nie sú priznanou samostatnou národnostnou menšinou. Myslíte si, že slovenské skúsenosti s Rusínmi by mohli byť prijaté aj na Ukrajine?
Slovenská republika oficiálne uznáva ako pôvodné národnostné menšiny na svojom území trinásť národnostných menšín, a to maďarskú, rómsku, rusínsku, českú, ukrajinskú, nemeckú, poľskú, moravskú, ruskú, bulharskú, chorvátsku, židovskú a srbskú. Slovensko považuje ochranu a podporu rozvoja národnostných menšín za súčasť vlastného národného kultúrneho bohatstva štátu.
Vývoj v tejto otázke však vo vzťahu k Rusínom nebol na Slovensku jednoduchý. Napriek stáročnej historickej prítomnosti Rusínov na území Slovenska sa najmä v období po roku 1950, v súlade s vtedajšou oficiálnou teóriou, že Rusíni sú len okrajovou súčasťou ukrajinského národa, realizovala ukrajinizácia Rusínov, čo priviedlo k tomu, že mnohí Rusíni sa radšej hlásili k slovenskej národnosti. Až po roku 1989 došlo k opätovnému rozdeleniu ukrajinskej národnostnej menšiny na dve samostatné etnicky a jazykovo odlišné časti. Dovolím si na tomto mieste pripomenúť, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky má každý právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
Pokiaľ sa Ukrajina hlási k rešpektovaniu princípov a noriem medzinárodného práva, ktoré platia v Rade Európy a v Európskej únii, mala by v prvom rade postupovať voči všetkým občanom na svojom území rovnako. To sa týka všetkých osôb patriacich k národnostným menšinám. Také sú pravidlá.
Napriek tomu treba kriticky poznamenať, že aj v týchto otázkach, ktoré by mali byť vnímané zo strany štátov ako automatické a prirodzené, existuje množstvo politických záujmov, zneužívajúcich mnohonárodnostné zloženie štátov. V rámci medzinárodného práva existujú štátmi dohodnuté štandardy práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tieto štandardy nie je možné porušovať. Pritom štandard je štandardom preto, aby ho nebolo možné ani znižovať, ale ani zvyšovať politickými požiadavkami a na druhej strane politickými ústupkami. Takáto nerovnováha a odklon od dohodnutého štandardu má potenciál skôr, či neskôr viesť k vážnym konfliktom. Treba otvorene povedať, že aj v Európskej únii existujú krajiny, ktoré sa nesprávajú voči všetkým svojim občanom rovnako a v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami, čo žiaľ Európska únia ignoruje v záujme svojich úzkych politických cieľov, napríklad voči Ruskej federácii.
V tejto otázke považujem za najdôležitejšie samotné správanie sa Rusínskej menšiny na Ukrajine vo vzťahu k štátu. Som presvedčený, že v záujme dlhodobých riešení je vhodné najskôr politicky stabilizovať celú Ukrajinu a až následne diskutovať s vládou o podmienkach zavedenia všeobecne uznávaného štandardu pre všetky národnostné menšiny.
[wp_ad_camp_2]
4. Slovensko má za sebou pokojné rozdelenie s Českou republikou. Teraz, 25 rokov neskôr, čo si myslíte, bolo rozdelenie Československa odôvodnené?
Československo, ktoré vzniklo v roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska sa rýchlo stalo vysoko vyspelým priemyselným štátom, ktorý si získal v mnohých oblastiach dobré meno v zahraničí. Rovnako aj po oslobodení Červenou armádou a sčasti aj spojencami v Druhej svetovej vojne sa Československo v rámci nového svetového politického systému nestratilo a dosahovalo vynikajúce výsledky v budovaní vlastného sociálne orientovaného štátu, v technicky vyspelej výrobe, v športe, či v kultúre. Na spoločnú históriu sme právom hrdí. Po rozpade svetovej socialistickej sústavy, v situácii rastúceho vzájomného napätia bolo pravdepodobne vhodné krajiny a národy rozdeliť. Upokojili sa naše vzájomné vzťahy, naplnila sa aj túžba Slovákov po samostatnom štáte. Treba si uvedomiť, že vo vojnovom období vzniknutý Slovenský štát sa ocitol vo veľmi zlej atmosfére zásadného konfliktu v Európe a ihneď bol začlenený pod kontrolu fašistického Nemecka. Pre Slovákov v tom období nebol ani čas, ani podmienky slobodne budovať vlastnú samostatnú štátnosť. Našu samostatnosť, ktorú sme nadobudli pred 25 rokmi si treba vážiť, chrániť si ju a byť na ňu hrdý. Predstavujeme plnohodnotný subjekt medzinárodného práva, teda nezávislý, suverénny národný štát. Nezávislosť je pochopiteľne relatívna, ale z hľadiska postavenia v medzinárodnom práve sme rovnoprávni so všetkými ostatnými štátmi sveta. Máme rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva.
Súčasne netreba podceňovať ani vtedajšiu snahu mocností prostredníctvom delenia krajín, vrátane krajín svetovej socialistickej sústavy a bývalého Sovietskeho zväzu, oslabovať ich pozíciu a potenciál v záujme ľahšieho ovládania zvonka. Aj dnes sme do značnej miery ovplyvňovaní a manipulovaní mocnosťami, či už v rámci Európskej únie alebo priamo. Spolupatričnosť, história, kultúra a vysoký stupeň vzájomného pozitívneho cítenia českého a slovenského národa je však v európskom meradle ojedinelý. Preto si netrúfam tvrdiť, že vo svetle prirodzeného procesu užších vzťahov medzi národmi a štátmi niekedy v budúcnosti ešte nepríde k zjednocovaniu, samozrejme v nových formách.
5. Slovenskí predstavitelia sa vyjadrujú v médiách za zrušenie ekonomických sankcií vo vzťahu k RF. Aj tak vždy podporia ich predĺženie (pri hlasovaní v EÚ). Myslíte si, že je možné obnoviť pozitívne ekonomické vzťahy medzi našimi krajinami?
Samozrejme, a je to veľmi želateľné. Ale ak chce mať Slovenská republika dobré vzťahy s Ruskou federáciou alebo aj s akoukoľvek inou krajinou sveta, nemôže proti nej aktívne zavádzať a uplatňovať hospodárske a politické sankcie. Čl. 24 Zmluvy o Európskej únii v odseku 3. hovorí, že členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti. Skutočnosťou je, že štáty nemusia bezvýhradne súhlasiť so všetkým, čo Únia chce v oblasti zahraničnej politiky. Ich postup je podľa iných článkov platných zmlúv založený na rešpektovaní medzinárodného práva a na vzájomnom konsenze. Žiaden členský štát nemôže byť nútený akceptovať porušovanie medzinárodného práva ani vtedy ak je to pod hlavičkou spoločnej zahraničnej politiky EÚ. Sankcie sú porušením medzinárodného práva v prospech individuálnych cieľov niektorých mocností a tento článok sa zneužíva voči členským štátom ako poukaz na ich údajnú povinnosť podriadiť sa aj vtedy, ak nesúhlasia.
Prejavy niektorých slovenských politikov, ktorí vyjadrujú nesúhlas so sankciami, ale súčasne ich v rámci spoločného postupu Európskej únie podporia, nie je nijaká schizofrénia, ale naopak je to výraz vlastnej slabosti brániť sa tlakom silnejších krajín a politikov v pozadí EÚ. Hovorím samozrejme najmä o pôsobení USA, ktoré významne ovplyvňujú politiku Európskej únie voči Ruskej federácii. Sankcie nie sú pre Európsku úniu výhodné ani politicky, ani ekonomicky, ani z hľadiska nerešpektovania princípov medzinárodného práva. Ak sú ukladané bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, bez ohľadu na to, ako sú odôvodňované, v medzinárodných vzťahoch nemajú čo hľadať. Okrem toho, že sú v rozpore s princípmi a ustanoveniami Charty OSN a Záverečného aktu helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, sú zneužívané na získanie ekonomických výhod jedných proti druhým. Myslím si, že členské štáty netreba podceňovať, vedia v čom je podstata. Som presvedčený, že v Európe sa nájde dostatok rozumných hláv štátov na to, aby prestali uprednostňovať nadiktované nepriateľstvo pred vlastnými životnými záujmami.
[wp_ad_camp_2]
6. Prednedávnom sme informovali RF verejnosť o vašom podaní, v ktorom ste obvinili vládu M. Dzurindu z pomoci pri vraždách obyvateľov Juhoslávie. Čo si od takéhoto podania sľubujete a prečo ste ho podali práve teraz a nie skôr?
Som právnik, sudca a venujem sa najmä svojej odbornosti. V politickej strane som z týchto dôvodov nikdy nebol, bol som však ministrom vo vláde SR. Už vtedy som ostro vystúpil proti návrhom niektorých členov vtedajšej vlády uznať samostatné Kosovo. Na mojich stanoviskách vtedy a dnes sa nič nezmenilo. Ako právnik samozrejme viem, že napadnutie Juhoslávie a bombardovanie Srbska bolo v hrubom rozpore s medzinárodným právom. Bola to agresia voči suverénnemu štátu. ktorej následkom bola smrť približne dvoch tisíc nevinných civilistov. Takéto trestné činy môžu byť premlčané po uplynutí 20 rokov. Svojvoľné rozhodnutie vtedajšej vlády v marci a apríli 1999 o povolení preletov vojenských lietadiel USA a NATO cez územie Slovenska by takto mohlo byť premlčané v roku 2019. Preto som už začiatkom roku 2017 iniciatívne verejne vyzval generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby začal trestne stíhať členov vtedajšej vlády za ich svojvoľnú a parlamentom Slovenska nikdy neschválenú spoluúčasť na vraždách srbských civilistov. Vzhľadom na to, že generálny prokurátor na moju výzvu nereagoval, rozhodol som sa podať trestné oznámenie sám.
Dovoľte mi povedať, čo od tohto kroku očakávam. V prvom rade očakávam, že generálny prokurátor začne konať tak, ako mu to ukladá zákon. Očakávam, že inštitúcie štátu budú rešpektovať princípy právneho štátu a zodpovednosti každého za svoje činy. Napriek rôznym formám nátlaku na moju osobu zo strany médií, niektorých štátnych inštitúcií a politikov, som presvedčený, že týmto postupom prispievam aj k právnemu povedomiu širokej a odbornej verejnosti, k odvahe hovoriť pravdu, k prinavráteniu dôvery občanov v štátne inštitúcie a dôvery v nezávislosť súdnictva. Som presvedčený, že právny systém štátu treba dodržiavať, chrániť a aktívne ho presadzovať.
Zdroj: FB profil Štefana Harabina a deník Regnum
[wp_ad_camp_2]
Odkaz pre Nowaka a nulu /s malým n/
“nula napsal:
12.3.2018 (22.50)
Tady u toho článku byl, myslím, příspěvek Maroša a teď už ho tady nějak nevidím. Čím to? To si může kdokoliv tady smazat svůj příspěvek?
Odpovědět”
http://www.nwoo.org/2018/03/12/ceske-otazky-k-referendu/
Komentár MI BOL ZMAZANÝ a momentálne tam neviem odosalť žiaden – objavuje sa hláška
http://www.nwoo.org/wp-comments-post.php
Teda – ak vychádzam z toho, že admin nemal problém mi uverejniť ani “horšie veci”, pokiaľ nejde o ban – ban pod nátlakom, môže ísť o blokádu z vonku.
Obsahom komentu bolo asi 5 faktov z článku /nájde sa ich tam viac/, pre ktoré som celý text označil ako tzv. ŠPINAVÝ TEXT, ktorého podstata spočíva v tom,, že v ňom nie sú oddelené ironické poznámky, resp. ironický štýl od tvrdení “autorky” /kolektív a spol/, takže ide o podprahové posúvanie určitých ovládačov – hesiel, slovných spojení, ktoré tým, že sú formulované pozitívne, mozog podvedome preberá automaticky!. Nechcem rozvláčať, ale ide o podvedomé podsúvanie Charty 77, ďalej ide o PRIAME smerovanie k moci pomocou spojenia mediálnych ovládačov a referenda!!! Pokiaľ nebudú médiá informovať pravdivo a objektívne – každé referendum je ako – za iných okolností – inštitút priamej demokracie len a len PODVOD – totálna manipulácia!
Na ukážku pár viet “pani Lenky”:
/”v mezidobí je zřejmé, že stejní občané rozhled ztrácejí a tudíž nejsou schopni utvořit si správný názor například na přínos tzv. Dublinu IV pro naši zemi. ”
/”Jejich víra v kladný výsledek referenda se vyplatila. Součet hlasů pro přesáhl 77 procent. ” – podprahovo Charta 77 – masíruje sa priorita VIERY – “veriť politikom” politikom, namiesto kontroly, previerky politikov.
/”A co na to duch ústavy? Nejsme členové spiritistického kroužku, abychom tohoto ducha mohli vyvolat a položit mu otázky, a tak nezbývá, než je klást našim legislativcům, kteří vždy hlasují podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.” – toto je perla! Nie – vy nie ste členmi špiritistického krúžku – vy ste členmi okultnej organizácie /viď téma komunizmus a okultizmus/!
Takže tak – špina text je remeselná práca. Treba mať na to remeselné vedomosti a schopnosti – lege artis. Potom ku tomu treba mať aj charakter – a najmä MOTIVÁCIU. Samozrejme, že odhaľovanie špina textov niekomu sakra vadi! Kto už vie a má otvorené oči, takéto texty – ich účel a formu už nemôže prehliadnuť. “Čáry máry – fuk!”
Vyšetřovatele Čapího hnízda odposlouchávala GIBS, nařídil to podřízený Bradáčové: http://www.ceska-justice.cz/2018/03/vysetrovatele-capiho-hnizda-odposlouchavala-gibs-naridil-podrizeny-bradacove/
Tomáši – mierne mimo tému – “odkaz”…
“Jestliže se některý člověk ze svobodné vůle zřekne svého přirozeného práva nebo se podřídí třetí osobě, nazývá se to ?”
1/ Prejav submisivity – ak by išlo o podriadenie sa druhej osobe – zdôrazňujem slovo druhej = “vo vzťahu /akomkoľvek/ k nej.
Tretia osoba je pôvodne mimo vzťahu-záujmu dvoch osôb, ktorá vstupuje do ich vzťahu, pretože v tom vidí možnosť naplnenia svojho záujmu – klasika – “kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí”, alebo z komunikácie tých dvoch ziska infornácie, z ktorých môže profitovať – príkladov je možných viac – len chcem odlíšiť druhú a tretiu osobu.
2/ Prejav nesvojprávnosti – vrátane možného neuvedomenia si plných dôsledkov vzdania sa svojich práv. Náš právny poriadok z tohto dôvodu každý právny úkon, v ktorom by sa občan dobrovoľne zriekol svojho práva – považuje za neplatný právny úkon. Príklad – nemôžeš sa vzdať premlčacej lehoty. Nemôžeš sa vzdať práva dediť – vzdať sa môžeš len pôžitku-naplnenia dedenia, a to v prospech konkrétnemu subjektu – osoby, vrátane štátu.
3/ Prejav dobrovoľnej neslobody vyššieho stupňa – supernesvojprávnosť – “kvázi voči ešte nezadefinovanému subjektu, ktorý by mohol vstúpiť do pôvodného vzťahu dvoch osôb – osôb v zmysle subjektov práva, čím by sa osoba zriekajúca sa svojich práv stávala automaticky objektom práva – “vecou” /pes je “vec” – objekt práva/ – teda – OTROKOM! Príklad – hurá! – verím, že prídu spasitelia mimozemšťania, ktorí sú od nás vyspelejší /bla bla/ – a preto sa im úplne podriadim – veď oni vedia najlepšie – ako a čo je to najlepšie”. ??? Hovadina! Takéto niečo by mohlo-môže vzniknúť vo vzťahu Človek a Stvoriteľ – vďaka tumu, že človek nie že verí V! Stvoritela, ale pretože človek VERÍ STVORITEĽOVI – a nehandrkuje sa s ním o svoje práva! “Skús vynadať Bohu!” – môžeš, ale právne záležitosti s ním hádam riešiť nebudeš, či?
Čiže . “dostali sme sa” do podmnožiny práva v Práve, resp. inak – prirodzené právo možno chápať ako určitú “ústavu” – aj kultúrnu zvyklosť – od ktorej sa odvíjajú ďalšie nuansy-fraktály – detailného práva, sofistikovaného práva. To podstatné – definovanie práva nemôže existovať bez definície – výkladu pojmov = čo je čo, kto je kto, pretože bez tohoto nie je možné vymedziť ani právne vzťahy.
Ďalšia vec – vymožiteľnosť práva – exekúcia – nie je možná bez nástroja – exekutívy – nielen sudca, ale i policajt, dozorca, väzenie, kat /vláda – vládne organizácie/ – celkovo – vládna moc /ak neberieme do úvahy zákonodarnú moc v prípade, že “zákon nám padol zhora daný – či už absolútne dokonalý, alebo totalitne nemenný”. Prirodzené právo inak vníma Papuánec- kultúrny ľudožrút a inak ho vníma ľudožrút psychopat – túžiaci po moci nad druhým človekom – až po vládu a moc nad životom jeho obete. Teda – definícia všeobecných ľudských práv bude iná, ak vznikne v strednej Európe, iná ak vznikne na Sibíri, a iná ak vznikne – inde. Je to vec kultúry. Jednotná svetová kultúra ako “jedna” neexistuje – lebo je to len sumár kultúrnych rozmanitostí. Detto – existuje rímske právo, germánske právo, európske právo, americké právo. “Neexistuje” – lebo bolo potlačené – slovanské/ruské/ právo, čínske právo /zadefinované vplyvnou zvrchovanou kultúrou – potlačené Pax romanum, Pax americana/. Čiže otázka – čo nám môže priniesť stav, keď “región Čechy a región Slovensko” preberú – ak nie prostredníctvom TTIP americké právo, tak prostredníctvom Bruselu – germanizované rímske právo? Je toto právo prirodzeným právom Slovanov? Inak – každý medzinárodný dohovor o práve obsahuje vždy len a len ústupky zo svojho prirodzeného kultúrneho práva tých menších – slabších národov. Preto som začal tým, čo ešte raz zopakujem:
“Jestliže se některý člověk-NÁROD ze svobodné vůle zřekne svého přirozeného práva nebo se podřídí třetí osobě-NADNÁRODU, nazývá se to ?” – zrieknutie sa bilaterálnych medzinárodných zmlúv a dohôd = základu medzinárodných vzťahov. Medzinárodné vzťahy prestať existovať môžu, pričom národy – subjekty prestať existovať nemusia. ??? Ale to by potom nemohla existovať globalizácia, že? Otázka – nie sú idioti tí, ktorí si myslia, že keď prestanú existovať národy – ako mocenskí garanti dohôd a zmlúv, že tým vlastne prestane fungovať to dôležité TVORIVÉ PNUTIE medzi národmi? Lebo ak si niekto myslí, že nejakým mocenským kastovým spôsobom – uniformným bezpohlavným svetobčianstvom USPORIADA VŠETKY vzťahy – vrátane vzájomnej medzinárodnej inšpirácie – vďaka existujúcej rozmanitosti doboha!, ktorá je motorom vývoja ľudstva – tak je pošahaný degenerát, ktorý si svet a jeho prostredie akurát len prispôsobí svojej dekadentnej úrovni – ako primitív, ktorý si prostredie krásne vykachličkovaného a vypulírovaného WC v cudzokrajnom hoteli prispôsobí svojmu verejnému plážovému kalištu, kde za všetkých upratuje upratuje ich hovná príliv a odliv!
Projekt NWO je “vrcholom” dekadencie ľudstva! Bodka!
Keď nekompetentné osoby s mocenským komplexom začnú definovať svoje predstavy práva, tak je to čo?
Je to začiatok tyranie, fašizmu, pašalikátu!
Treba použiť Translator
http://www.dictionary.com/browse/law
Ešte doplním, že – podľa vyjadrenia Harabina – ministerka Žitňanská niekoľkokrát v pohone proti “extrémistom” použila prezumpciu VINY – čo je aplikácia čínskeho práva!!! = východné krídlo GP, a v našom právnom systéme “označenie za vinníka a
a priori zachádzanie s ním ako s vinným” – viď. domová “prehliadka” so samopalmi u Rostasa – je prejavom ŠTÁTNEHO TERORIZMU!
Treba si uvedomovať stále a stále, že “obchodná” zmluva TTIP k nám prináša korporátne právo – korporátny fašizmus amerického sio typu, a zmluva s Čínou nám sem prináša korporátne právo neomarxistickej neofeudálnej totality východu! Suma sumárum – kto sa snaží presadzovať pojem “prirodzeného” práva s prvkami extrémnej slobody, akože – “každý má právo vzdať sa svojich práv a každý má právo slobodne predávať aj svoje telo /prostitúcia, pedofília, obchod s ľudskými orgánmi – nielen Čína/” – tak asi nezažil situáciu, že vás niekto v garáži priviaže o stoličku, a zapnutou motorovou pílou nad kolenami vás presvedčí, že sa radi “slobodne” vzdáte svojich práv aj svojho majetku! – TEDA DOBOHA! – že – masírovanie tzv. prirodzeného práva znamená pre psychopatov túžiacich ovládať svet len jedno jediné právo – PRÁVO SILNEJŠIEHO! Teda Tomáši – jednoznačný odkaz “kardinálovi Junasovi” – SPASITEĽSKÝ KOMPLEX JE MOCENSKÝ KOMPLEX! Korumpovanie podielom moci “pri zachraňovaní sveta” je len obchádzanie zdravého rozumu a prenášanie spoluviny, a najmä – obchádzanie SVEDOMIA – vnútorného majáku správnosti – pretože táto diabolská ponuka cielene ponúka zadné dvierka – dláždenie cestičky dobrými úmyslami – kam?! – rovno do pekla!
Poučte sa už raz konečne o “dobrých” úmysloch súdených v Norimberskom procese! Alebo – to “spasenie sveta” – ten podiel na moci je až tak neodolateľný?! Tak potom – POZOR NA VÁS!!!
Soudní lékaři kritizovali policii za postup po vraždě novináře: http://vool.cz/VgAkB