Dočkali sme sa pokračovania veľmi dôležitej série, ktorá odkrýva najväčšie podvody historických udalostí a rodinných spojení a vzniku mnohých inštitúcií. Tentoraz po slovensky.

Zde najdete Díl 1.

Zde najdete Díl 2.

James Loeb

Aby nezostal pozadu, James Loeb, partner v bankovej spoločnosti Kuhn, Loeb & Company v New Yorku, vycestoval 13. októbra 1903 spolu s Warburgom. Na tejto ceste Loeb deklaroval svoje americké občianstvo, aj keď evidentne trpel amnéziou pretože v roku 1910 odmietal deklarovať krajinu svojho pôvodu. Neskôr v roku 1912 deklaroval americkému imigračnému úradu (INS), že jeho rodisko je „Landsberg v Nemecku“ [6], malé mestečko západne od Mníchova.

[wp_ad_camp_2]

Loeb taktiež uviedol, že bude pretrvávať „u pána Warburga.“

Na počiatku tisícročia bola amnézia u mnohých nemeckých bankérov veľmi rozšírena choroba. Ale nezastavila sa len u nich, choroba sa rozšírila medzi rady inštitúcií vyššieho vzdelávania. Tlač Harvardskej Univerzity publikovala pamätnú biografiu zakladateľovi klasickej knižnice Loeba, ktorú odkázal Harvardskej univerzite nikto iný ako sám James Loeb, jeden rok po jeho smrti v roku 1933. A takto mu vzdali hold: „James Loeb sa narodil 6. augusta 1867 v New York City. Narodil sa ako syn Solomona a Betty (Goldberg) Loeb. Solomon bol partnerom a zakladateľom bankovej spoločnosti Kuhn, Loeb & Company“. [7]

Samozrejme, Harvardská Univerzita by poznala miesto narodania Loeba, rovnako ako sám Loeb. Ak by daný odstavec z biografie bol pravdivý, ako to, že Loeb v roku 1912 deklaroval (pre INS úrad), že sa narodil v „Landsberg v Nemecku?“

[wp_ad_camp_2]

Biografia Harvardskej tlače urobila veľmi málo vo veci pre legitimizáciu Loebovho rodiska, hoci to bol statočný pokus. Ak by však zostali nejaké nejasnosti, americký imigračný úrad (INS) by mohol túto vec objasniť na základe informácií, ktoré získal v rokoch 1903 a 1910. Ale to úrad nemal v úmysle. Úradnici z INS sa podieľali na skrývaní skutočného rodiska Jamesa Loeba a jeho vzťahu s finančnými inštitúciami budúcej nemeckej nacistickej strany, čo bolo podporované a podnecovaná nedbalými, neúplnými záznamami o jeho imigrantstve. Záznamy sa uchovávali na ostrove Ellis a v New Yorku. To bolo súčasťou podvodu. Áno, žil a pracoval v New Yorku a dokonca možno študoval Harvardskú Univerzitu. Ale, ak zvážime spojenie medzi Kuhn, Loeb & Company a medzi bankami, ktoré podporovali nacistov pomocou prania špinavých peňazí (až kým ich neodhalili v roku 1942), je viac ako pravdepodobné, že Loeb (rovnako ako Warburg) boli od malička pripravovaní na ich rolu zachovania pokrvnej línie zakladateľov (tohto „majstrovského plánu“).

Jedna z mnohých nezrovnalostí v biografii Loeba z Harvardskej tlače hovorí: „Ťažká choroba (asi depresia) ho donútila v zime roku 1891 zanechať podnikania. Strávil celé leto cestovaním po Škandinávií. K bankovníctvu sa vrátil ale len do 1. januára roku 1902, kedy znova prestal z dôvodu navrátenia ťažkého zdravetného problému“ [Že by amnézia?].

V roku 1892 James Loeb nemohol cestovať a vrátiť sa do USA, jedine ak si to celé nepreplával na jeho ceste späť. Prvýkrát z jeho troch ciest na ostrov Ellis (z Európy na Kaiser Wilhelm II) dorazil 13. októbra 1903, tak ako sme už vyššie spomenuli. Je nepravdepodobné, že by sa vrátil cez iný prístav než New Yorkský. Jedine, že by prišiel na nejaké tajné miesto. A v roku 1903 neboli žiadne transatlantické lety. Harvardský príbeh musel býť zastierací manéver aby skryl nejaké tajomstvo.

[wp_ad_camp_2]

Vzhľadom na rozsiahle dotácie, ktorými Loeb zásoboval Harvard a iné významné vzdelávacie, lekárske a umelecké inštitúcie v Bostone a New Yorku, nečudo, že Harvard zobrazuje Loeba ako filantropa a obeť „depresie“ (sotva vhodný na transatlantické plávanie). Určite by ho nemohol opísať ako nemeckého bankára, ktorého otca spoločnosť podporovala vojnovú mašinériu „majstrovského plánu“ pred a počas oboch svetových vojen.

Podľa dalších pozostalých záznamov, odišiel na pokojnejšie miesto na jeho farmu v Shrewsbury, New Jersey. V roku 1905 sa presťahoval do Nemecka, kde zostal (okrem obdobia počas prvej svetovej vojny) až do svojej smrti. Zomrel v roku 1933.

Je zrejmé, že na Harvarde si nie sú vedomí ďalších dvoch ciest (zdokumentovaných federálnou vládou), ktoré Loeb učinil do New Yorku v roku 1910, a opäť v roku 1912. Nebola náhoda ani to, že spiatočné cesty Loeba do USA (najprv ako občan USA, potom už znova nie) boli organizované tak, aby sa zhodovali so stretnutiami Paula Warburga s Wall Street bankármi s nemeckou presnosťou. Spolu sa snažili vytvoriť Federálny rezervný systém ako zahraničný subjekt.

„Po promóciach dostal ponuku, prostredníctvom svojho učiteľa a priateľa Charlesa Eliota Nortona, ísť študovať egyptológiu do Paríža a Londýna.“

Norton bol „menovaným profesorom dejín umenia na Harvardskej Univerzite“, „od roku 1856 do roku 1874 strávil Norton veľa času cestovaním a pobytmi na európskom kontinente a v Anglicku,“. Taktiež bol prvým prezidentom Amerického archeologického inštitútu (1879 – 1890),“ to všetko podľa jeho životopisu na wikipedia.org. [8] Mohlo by sa zdať, že Egypt by bol vhodnejším miestom na štúdium egyptológie než Paríž či Londýn, kde Paul Warburg riadil banky Rothschildovcov.

Loeb zomrel v Mníchove v roku 1933. Čo len prináša neskoršie potvrdenie k jeho tvrdeniu pre INS z roku 1912 – „narodil sa v Landsbergu v Nemecku“ ako „nemecký občan“ – „nikdy predtým nebol v Amerike“.

Preklad anna

Pokračovanie…. Zde najdete Díl 4.