Elektromobilita nie je záchrana ľudstva. Dnes predstavuje vážne riziko pre planétu.

Prírodné zdroje na výrobu elektromobilov sa vyčerpávajú a náhradné univerzálne riešenie nemáme.

Elektromobilita nie je tak ekologická, ako by sme ju radi videli. Vidina bezemisnej prevádzky sa stala natoľko príťažlivá, že sme začali ignorovať fakt, že aj elektromobily je potrebné vyrobiť. Počas tejto výroby dochádza k ťažbe cenných prvkov, ktorých prirodzené zásoby sa dramaticky míňajú. Opakuje sa tak situácia, ktorú ekológovia vytýkajú modelu vyžadujúcemu ťažbu ropy.

Pokiaľ vedci nevynájdu nové technológie na ukladanie energie, sme odsúdení na lítium-iónové batérie. A tie prispievajú k udržiavaniu vysokej uhlíkovej stopy a negatívnemu vplyvu dopravy na globálne otepľovanie.

Na výrobu tradičných batérií dnes potrebujeme kobalt, lítium a nikel. Zásoby týchto prvkov sa nachádzajú najmä v krajinách tretieho sveta, v Bolívii, Demokratickej republike Kongo a Zambii. Teda vo svete, kde sú európske normy pre ťažbu a starostlivosť o životné prostredie iba marginálnou témou, rovnako tak aj pracovné podmienky zamestnancov ťažobných spoločnosti. Otvorene sa hovorí o otroctve a porušovaní základných ľudských práv. My, moderná časť sveta, žijeme v blahobyte na úkor tretích krajín.

Nejde iba o o globálne otepľovanie, ale aj toxické dymy, otravy zdrojov pitnej vody, znečistenie ovzdušia. Sú to priame dôsledky ťažby prírodných zdrojov tak, ako poznáme dnes.

Kobalt objavil istý George Brandt v roku 1735. Asi nemohol tušiť, že sa do roku 2017 vyčerpá až 40 percent všetkých prírodných zásob kobaltu. A to ešte nenastala tá pravá éra elektromobilty, ktorá je na kobalte bezpodmienečne závislá. A nielen na ňom.

Na výrobu jednej trakčnej batérie je potrebných vraj až 10 kilogramov kobaltu. To je tisíckrát viac ako v spotrebnej elektronike. Ak vlády Spojených štátov, Európy, Číny a Japonska zavedú prísnejšie regulácie automobilov na spaľovací pohon v prospech elektromobilov, ťažba niektorých prvkov potrebných pre ich výrobu sa bude musieť presunúť aj pod hladinu mora.

V prípade, že vláda plánuje masové elektrifikácia vozového parku v Európe, Severnej Amerike, Číne, Japonsku a Indii bude realizovaný, bude svet čeliť potreba siahnuť do podmorských zdrojov. V júli 2017 nemecká Industry Association vydala správu, ktorá upozorňuje na možné katastrofické dôsledky nedostatoku surovnín na ekonomiku – „Bez dostatočného zásobovania grafitom, kobaltom, lítiom a horčíkom nemecký priemysel skončí.“

Nie je správne zabúdať ani na to, že životnosť trakčných batérií nie je nekonečná. Existuje koncept, ktorý s použitými a menej efektívnymi trakčnými batériami počíta ako s domácimi zásobárňami energie, ale o ich reálnom finálnom spracovaní sa veľa nehovorí. Čo bude ľudstvo robiť s destiatkami, stovkami tisíc či dokonca s miliónmi batériami, ktoré nie sú recyklovateľné a budú doslova toxické? Budú sa posielať raketou do vesmíru alebo v sudoch zhadzovať do Mariánskej priekopy? Na toto odpovede zatiaľ nemáme.

Elektromobila je významná inovácia, ktorá má potenciál vo významnej miere zmierniť vplyv dopravy na životné prostredie a celú planétu ako takú. Zatiaľ, čo konvenčne poháňané automobily z princípu vytvárajú oxid uhličitý a nevyhnutne vyžadujú ďalšiu ťažbu nerastných surovín, elektromobilita predstavuje záťaž iba počas výroby. Prevádzka už uhlíkovú stopu nemá, ak je energia na pohon získavaná z obnoviteľných zdrojov.

Problém ťažby je však dnes prítomný a rovnako vážny, ako vyčerpávanie ropy, z ktorej dnes vyrábame palivá pre bežné automobily.

Zdroj: 1