Neobvyklé provedení sovětské písně čínskými umělci okouzlilo internet (VIDEO)

Jintrovert – “Nabíjí mě ta pannenská krystalická čistota co jde z hrdla té asijské krásky ” no iste… A ten “najčistejší” je ten ich čínsky úmysel – rapom a la Maria Carrey “umelecky” rozvrátiť ducha Kaťuše – po kom asi ku… bolo pomenované to reaktívne delostrelecké zariadenie, ktoré aj psychologicky decimovalo kvílením rakiet /”ruských dievčat”/ nemecké jednotky doboha?! Na pamiatku všetkých tých mladých dievčatách, ktorým vojna urobila zo života peklo a premenila ich na utrápené stareny. Presne takto bude pomenovaná aj raketa s kvantovým pohonom, ktorá desí Západ – GIVI – po velitelvi Donbasu, ktorého zákerne uškvarilo ukrajinské komando aj s polovicou budovy – ŠMEĽom – plazmovým RPG /RPO/. Túto čínsku kačicu- “kaťušu” si pripomeňte, keď k Rusom vtrhnú do chrbta – čínsky tiger to inak ani nevie! Sračky! By som chcel počuť nejakú zrapovanú národnú čínsku “kvíkačku” – ale to sa ani nedá.
Poznámka – pri tomto videu musím myslieť na to, že toto krásne dievča pravdepodobne zahynulo s Alexandrovovcami tiež…
“Катюша” Валерия Курнушкина и хор имени Александрова
https://www.youtube.com/watch?v=Mowe4ojo_iY&list=PLFa3aGlyOGJHAXTuC8JxplfV3rDo98ag2
Katyusha BM-13 – Katyusha BM-21 – Uragan
https://www.youtube.com/watch?v=kISW3cBGG_Q
Pozor! – treba si dať do súvislosti symboliku – možný skrytý odkaz Rusom /aj svetu/, že raketové /bambusové/ zbrane vymysleli pred storočiami v Indii a Číne, tak aby nebol niekto prekvapený – že reaktívne “Kaťuše” majú tiež!
“Катюша”. Легендарный реактивный миномет Второй мировой войны. Часть 2
https://www.youtube.com/watch?v=1A5X7z8cVlw
Tu je zaujímavá výhradne vojenská čínska verzia piesne Kaťuša – zrejme sa podprahovo buduje vojenské
spojenectvo Číny a Ruska. Dokedy – s tými ich mocenskými hegemónmi?
Катюша на китайском (Katyusha – Chinese version)
https://www.youtube.com/watch?v=n0kgtHRGkjk
GIVI durch Poroschenko’s ”Schmel Brand-Rakete” ermordet
https://www.youtube.com/watch?v=OFaYxbPcYZE

Ak by niekto z mladších “raperov” nevedel… Lebo aj teraz je to na Ďalekom Východe veľmi husté.
“Situácia sa stala kritickou o 9:00 miestneho času 2. marca 1969, kedy asi 30 čínskych vojakov preniklo na Damanský ostrov (čínsky Zhen Bao). Tento neobývaný kus zeme s dĺžkou asi 2,5 kilometra a šírke asi 800 metrov bol vždy sporným územím, pretože ležal práve uprostred hraničnej rieky Ussuri. Sovietski pohraničníci sa snažili Číňanov vypudiť, ale Číňania na ostrove aj na čínskej strane rieky spustili paľbu a zabili najmenej 30 mužov vrátane veliteľa jednotky. Čína neskôr tvrdila, že bola Sovietmi k paľbe vyprovokovaná.
V následujúcich dňoch obe krajiny sústredili na pobreží rieky niekoľko divízii a Číňania posilnili svoju prítomnosť na ostrove až na úroveň 300 mužov. Očakávali totiž, že ZSSR nenechá narušenie svojich hraníc bez trestu. O 8:40 ráno 15. marca 1969 po delostreleckej príprave sa na ostrove vylodilo najmenej 200 sovietskych vojakov, podporovaných asi 35 tankmi a 25 ďalšími obrnenými vozidlami. Číňania odpovedali ostreľovaním sovietskych jednotiek na druhej strane rieky. Sústredená raketová paľba napokon zlikvidovala väčšinu čínskych vojakov, čo znamenalo koniec hlavných bojov o ostrov. Od mája do septembra 1969 však v jeho okolí prebehlo cez 300 ďalších lokálnych prestreliek.[4]. Obe strany utrpeli v bojoch ťažké straty a napokon sa stiahli z ostrova.
Nasledovali ďalšie podobné zrážky a incidenty, z ktorých najvýznamnejší sa odohral na hraniciach Kazachstanu a čínskej provincie Sin-ťiang pri jazere Žalanaškol. 13. augusta 1969 prekročilo niekoľko čínskych vojakov hranicu a obsadilo návršia Kamenaja a Pravaja, na ktoré si Čína robila nárok. Obe miesta mali výhodnú pozíciu na umiestnenie pozorovateľní. Číňania spoliehali na to, že sovietska armáda zaháji protiútok až po súhlase politikov. V ZSSR bola však už v roku 1966 ako reakcia na kultúrnu revolúciu prijatá direktíva, ktorá nariaďovala pohraničníkom a armáde zastaviť akýkoľvek pokus o prekročenie hraníc aj za pomoci zbraní. Do oblasti boli povolaní vojaci neďaleko umiesteného obrneného pluku. Po prieskume vrtuľníkmi zaútočila na čínske pozície pechota podporovaná obrnenými transportérmi. Čínske automobily s posilami boli zastavené paľbou z guľometov, sovietska pechota potom pomocou automatických zbraní, granátov a streľby z obrnených vozidiel vyhnala čínskych vojakov zo zákopov. Číňania nepočítali s prítomnosťou transportérov, preto neboli vybavení protitankovými zbraňami.[5] Po tomto konflikte sa obe krajiny sa začali pripravovať na jadrovú vojnu. Sovietske taktické jadrové strely na Ďalekom Východe boli uvedené do maximálneho stavu pohotovosti, t. j. boli naplno pripravené k paľbe. Sovietsky zväz rovnako oznámil Číne, že v prípade napadnutia nebude váhať s jadrovým útokom proti základniam čínskych nukleárnych rakiet.
Všetky konflikty z vojenského hľadiska skončili jednoznačným víťazstvom Sovietskeho zväzu. Vedú sa diskusie aj o údajnom nasadení rôznych ruských tajných geofyzikálnych zbraní.[6]”
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADnsko-sovietske_konflikty_(1969)