Zdravotná sestra prezrádza 5 najčastejších ľútostí ľudí na smrteľnej posteli

Dlhé roky som pracovala v zariadeniach paliatívnej starostlivosti. Moji pacienti boli tí, čo odišli z domu a prišli k nám umrieť. Bývala som s nimi počas posledných 3 až 12 týždňov ich života.

Ľudia veľmi dospejú keď čelia vlastnej smrteľnosti. Nikdy som nepodceňovala kapacitu ľudí pre dospievanie, hoc aj vo vysokom veku.

Niektoré zmeny boli fenomenálne. Každý človek zažíva rôznu paletu pocitov, akými sú napríklad očakávané zapieranie, strach, hnev, ľútosť, viac zapierania a napokon zmierenie.

Každý jeden pacient však pred tým, než navždy odišiel, našiel pokoj pre svoju dušu. Každý jeden z nich.

Keď som sa ich pýtala, čo najviac zo svojho života ľutujú, prípadne čo by spravili inak, stále znova a znova vyplávali na povrch tie isté témy.

Tuto je 5 najčastejších.

1. Želám si, aby som bol žil svoj vlastný život, nie život, ktorý odo mňa očakávali iní

Táto ľútosť bola najčastejšia zo všetkých. Keď si ľudia uvedomia, že ich život sa takmer skončil a zahľadia sa naň spätne s čistou mysľou, tak vidia, ako mnohé z ich snov sa nikdy nenaplnili.

Väčšina ľudí si nesplnila ani polovicu svojich snov a museli umrieť s vedomím, že to bolo kvôli rozhodnutiam, ktoré urobili, prípadne ktoré neurobili.

Je veľmi dôležité si počas života naplniť aspoň časť svojich snov. Od momentu, keď stratíte zdravie, je už neskoro.

2. Želám si, aby som nebol pracoval tak tvrdo

Toto vyšlo z každého muža, o ktorého som sa starala. Zmeškali detstvo svojich detí aj starobu svojich rodičov.

Aj ženy občas vyjadrovali túto ľútosť. Avšak keďže väčšina bola zo staršej generácie, zvyčajne neboli v rodine tie, čo zarábali peniaze.

Všetci muži v mojej opatere hlboko ľutovali, že strávili tak veľkú časť svojich životov na bežiacom páse vo svojej práci.

Zjednodušením svojho životného štýlu a urobením správnych rozhodnutí počas života, je možné nepotrebovať taký príjem, aký si myslíte, že potrebujete.

Vytvorením viac miesta vo svojich životoch sa stanete šťastnejšími a viac otvorenými novým príležitostiam, ktoré budú viac vyhovovať vašim novým životným preferenciám.

3. Želám si, aby som bol mal odvahu vyjadriť svoje city

Mnohí ľudia potláčali svoje emócie, aby si udržali krok s ostatnými. Výsledkom bolo, že sa uspokojili s priemernou existenciou a nikdy sa nestali tým, kým sa vďaka svojmu skutočnému potenciálu mohli stať.

Veľa z nich si vypestovalo ochorenia vyplývajúce z ich trpkosti a neľúbosti, ktoré si so sebou nosili.

Nedokážeme kontrolovať reakcie druhých. No je pravdou, že keď zmeníte to, kým ste, tým, že budete hovoriť pravdu, ľudia na to spočiatku reagujú nepriaznivo.

Na konci to však posunie váš vzťah s nimi na úplne inú a zdravšiu úroveň.

Buď sa stane to a ak nie, tak to aspoň ukončí nezdravý vzťah vo vašom živote. Pri každej z týchto dvoch možností ste vy víťazom.

4. Želám si, aby som bol ostal v kontakte so svojimi priateľmi

Často si neuvedomovali plné prínosy starých priateľstiev, až kým sa neocitli týždne pred smrťou, kedy už bolo neskoro ich znova vyhľadať.

Mnohí sa ocitli natoľko uviaznutí vo vlastných životoch, že nechali zlaté kamarátstva prekĺznuť pomedzi plynúce roky. Videla som hlboké ľútosti z toho, že nedali týmto vzťahom čas ani námahu, ktorú si zaslúžili.

V čase umierania chýbajú priatelia každému jednému.

Je bežné prehliadať priateľov počas zaneprázdneného života. Avšak, keď sa blíži vaša smrť, fyzické detaily života sa strácajú.

Ľudia si chcú dať doporiadku svoje finančné záležitosti, ak je to možné. Avšak nikdy to nie sú peniaze alebo status, čo sú skutočne dôležité. Usporiadať si veci chce väčšina z nás kvôli ľuďom, na ktorých nám záleží.

Potom však už sme príliš chorí a upotrebovaní pre túto úlohu.

Na konci jediné, na čom záleží, sú láska a vzťahy. To je všetko, čo v posledných týždňoch života ostáva. Láska a vzťahy.

5. Želám si, aby som bol si dovolil byť šťastnejší

Táto ľútosť je prekvapivo veľmi bežná. Mnohí si neuvedomovali až do posledných dní, že šťastie je voľba. Boli zaseknutí v starých vzoroch a zvykoch.

Takzvaný komfort zo známych vecí zaplnil ich emocionálne aj fyzické svety. Strach zo zmeny ich nútil pretvarovať sa pred ostatnými, aj pred samými sebou, že sú spokojní.

Avšak niekde hlboko vo vnútri túžili sa schuti smiať a opäť, ako niekedy za mlada, si zavyvádzať.

Keď ste na smrteľnej posteli, to čo si o vás myslia iní, je niekde v diaľke, preč od vašej mysle. Aké krásne je na to nemyslieť a znova sa smiať, dlho pred tým, než umriete.

Život je voľba. Je to VÁŠ život. Zvoľte si vedome, zvoľte si múdro, zvoľte si čestne. Zvoľte si šťastie.

Zdroj: AJ, 9