Povedzme, že sa internetom šíri výzva proti vojne od istého feministického združenia. Štandardná a banálna politická technológia.

Bolo by dobré pochopiť, ako to funguje. Predpokladajme, že stojíme pred úlohou ovládnuť debatu v médiách. Je treba zaútočiť na informačné pole a potom priamo vnútiť našu pozíciu väčšine. Čo potrebujeme?

Konflikt

Nič nepriťahuje pozornosť ľudí viac než konflikt. Sme tak nastavení. Nová americká škola dramaturgie a seriál Hra o tróny to len potvrdzuje.

Konflikt núti každého neutrálneho zaujať stanovisko. Doslova si položiť otázku. „Na ktorej strane stojím?“ Konflikt je dramatický. Núti vás vcítiť sa. Vytvára nové skupiny a dramaticky zvyšuje úroveň vzájomnej dôvery v nich. Pričom zároveň zvyšuje úroveň agresie k okoliu.

Šport, divadlo, súčasné umenie, šoubiznis či kino. Všade sú ich účastníci v konflikte. Jedinca núti zdieľať emócie jednej zo strán. Spustí sa psychologický mechanizmus „naši ľudia sú bití“. A človek začína konať bez odôvodnenia. Toto je veľmi kľúčové.

A teraz si predstavte, že treba otriasť celou spoločnosťou. Nielen jej nejakou samostatnou časťou. Ako napríklad futbalovými fanúšikmi či ženami v domácnosti. Ale spoločnosťou ako celkom.

Konflikt ako varenie polievky

Najdôležitejšou a najmenej viditeľnou zložkou je voda. To je to, bez čoho je život nemožný. Rovnako i polievka. Voda je taká bežná, že je v podstate nepostrehnuteľná. Napriek tomu je všade.

Čo bude vodou našej konfliktnej polievky? Musí to byť nejaká všadeprítomná skupina ľudí. Takých, ktorí sa nemusia vyčleňovať ako samostatná skupina so svojou solidaritou a záujmami.

Zoberme si pohlavie ako základ pre výber skupiny. Napríklad „slabšie pohlavie“. Ženy sú našou vodou. Sú všade. Sú v akejkoľvek inej skupine. Tvoria polovicu spoločnosti. Majú rovnaké práva a napriek tomu sa často cítia znevýhodňované. Dokonalá voda.

Druhou zložkou bude zelenina. Pôjde o užšie charakterizované skupiny spoločnosti. Napríklad národne alebo jazykovo. Alebo sociálne ako tvorivá trieda, robotníci, byrokracia či štátni zamestnanci. Prípadne profesionálne ako dizajnéri, inštalatéri, taxikári či poľnohospodári.

Mäso pre nás bude akákoľvek iná charakteristika. Taká, čo môže časom vzniknúť a stratiť sa. Takéto skupiny zväčša vznikajú ako reakcia spoločnosti na historické okolnosti, v ktorých sa ocitla.

Takže vodou sú ženy. Na „zapnutie“ konfliktu ale treba niečo viac. Je nutné nájsť priesečníky skupín. Teda zeleninu. Ako účtovníčka, moslimka alebo návrhárka. Ideálny je priesečník dvoch veľkých charakteristík. Povedzme „žena matka“.

Mäsom budú situačné skupiny. Prebieha vojna. Takže skupiny sa vytvorili vlastne samovoľne. Mobilizovaní, dobrovoľníci, humanitárni pracovníci, hysterici, podporovatelia či zranení.

Problémom je, že väčšina predstaviteľov týchto skupín je sústredená na frontovej línii. Lenže my chceme zapáliť konflikt v spoločnosti ako celku. Čo robiť?

Čo je našou vodou? Žena. Zoberme teraz ženu ako matku vojaka. Ideálna skupina na začatie konfliktu. Rozsiahla charakteristika, ktorá sa nachádza v akejkoľvek inej skupine.

Táto skupina je už „predvarená“ starosťami o blízkych. Okrem toho má táto skupina veľkú podporu od iných žien, ktorých deti ešte nie sú na fronte. Ale môžu sa tam ocitnúť.

Ohňom, ktorý začne variť našu polievku, bude akákoľvek informačná príležitosť. Doslova akákoľvek. Prichádzajú informácie o víťazstvách? Poukáže sa na obrovské straty. Chýbajú informácie o stratách? Poukáže sa na ich utajovanie. Poskytuje štát pomoc zraneným? Poukáže sa na jej nedostatočnosť. Chýba pomoc? Poukáže sa, že hrdinov opustili. Kúpia sa zbrane? Poukáže sa na nedostatok stanov a nepriestrelných viest. Vždy sa niečo nájde.

Polievka už vrie

A teraz trocha korenia. Vytvorte bojové skupiny na križovatkách niekoľkých charakteristík. Napríklad „moslimské matky vojakov“. Príďte s myšlienkou, že „naše deti posielajú do prvej línie. Ruským generálom na stratách medzi moslimami nezáleží“. Cítite, ako zúrivo to už začína znieť?

Alebo napríklad „vzdelané mestské matky“. „Môj syn s vysokoškolským vzdelaním zostal sám s lopatou v lese. Zomrie tam od hladu a chladu“. Všetci hľadajú niekoho, koho by mohli viniť. A teraz stačí podchytiť tieto „bojové skupiny“ a nahuckať ich proti komukoľvek len chcete. Proti ministrovi, guvernérovi, novinárovi, susedovi, inej skupine, mužom, záhradníkom či taxikárom. Hystéria a „pach krvi“ prinútia ľudí konať bez odôvodnenia. A potom budú nasledovať súdy a tresty. Konflikt bude mať živých i mŕtvych hrdinov.

A ešte soľ. Ňou sú „mienkotvorní lídri a odborníci“. Do konfliktu sa zapoja sami a s radosťou. Dodajú mú charakter podľa vkusu spoločnosti.

Polievka je hotová

Konflikt dozrel. Hotovú polievku na stôl vďačne naservírujú vždy „úslužné ruky“ médií a sociálnych sietí.

Takže takto nejako funguje prierezový feminizmus a jemu podobné politické technológie.

Zdroj: Vzgľad

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.