Boj za umelú inteligenciu pripomína boj za komunizmus

Keď dočítate americkú mega správu o „Umelej všeobecnej inteligencii“, teda Artificial General Intelligence (AGI), kde nájdete riešenie všetkých problémov civilizácie od rakoviny po hlad, biliónové investície a všetko „do dvoch rokov“ a ak to Číňania dosiahnu skôr, tak ich bude treba zasiahnuť jadrovou bombou, tak vám napadne, že AGI je úplne to isté, ako komunizmus v polovici minulého storočia.

Sľubuje radikálnu transformáciu ľudstva prostredníctvom dosiahnutia konečného stavu hojnosti a konečnej spravodlivosti.

„Spoločnosť, kde si každý môže robiť, čo chce. Ráno ísť na poľovačku, popoludní loviť ryby, večer pásť dobytok a vychutnávať si kritiku po večeri.“

Komunizmus mal odstrániť núdzu prostredníctvom technologického pokroku a racionálneho plánovania a oslobodiť ľudí od ponižujúcej práce za jedlo. „Proroci“ umelej inteligencie zasa sľubujú svet, v ktorom AGI bude robiť všetku intelektuálnu prácu. A tým dá ľuďom priestor na tvorivosť a sebarealizáciu.

Komunizmus sľuboval oslobodiť ľudstvo od základných materiálnych obmedzení vďaka technológií, AGI má dať ľudstvu absolútnu pravdu bez potreby každodenného učenia a snahy pochopiť okolité prostredie.

Komunisti

Päťročné plány – Mobilizácia všetkých zdrojov na dosiahnutie „historického cieľa“.

Obete pre budúcnosť – Súčasná generácia sa toho možno nedožije, ale naše deti budú žiť v komunizme.

Centralizácia moci – Iba my poznáme cestu k svetlejšej budúcnosti.

Bigtech

Obete kvôli pokroku – Súčasné prepúšťanie je cenou technologickej revolúcie. Treba len počkať a zmieriť sa s obmedzením sociálnych služieb ako vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Všetko raz bude lepšie.

Koncentrácia moci – Len my môžeme vybudovať AGI.

Diskreditácia skeptikov – Obyčajní ľudia nerozumejú exponenciálnemu pokroku.

Lenin raz na zjazde povedal: „Nevieme, čo je komunizmus.“ A táto neistota znamenala, že každý premietol svoje sny na nedosiahnuteľný cieľ.

Aj definícia AGI zostáva nejasná. Zakaždým, keď dosiahne nový míľnik, jej hranice sú posunuté. A táto neistota podporuje vieru a ďalšie investície.

Kult neistoty

Jasné ciele je možné merať a hodnotiť. Rozmazané utópie sú večným zdrojom motivácie pre masy a legitimity pre riadiace systémy.

Po kolektivizácii sa návrat súkromného vlastníctva stal ideologicky nemožným. Systém vytvoril svoju vlastnú zotrvačnosť, čím sa alternatívy stali nemysliteľnými. Po biliónoch investícií do AGI sa alternatívne stratégie zdajú zastarané a nie progresívne. Pasca bez návratných nákladov sa prinajmenšom vyrovná kolektivizácii.

Elita, ktorej moc a postavenie závisia od viery v utopický cieľ, sa stáva jej hlavným obrancom.

Rovnako ako ideológovia komunizmu, aj technooligarchovia sú úprimnými a dôslednými nepriateľmi akejkoľvek konkurencie. Pretože bráni koncentrácii zdrojov v mene veľkého cieľa.

Nová studená vojna

Sovietsky zväz nahradili Číňania. Kto bude prvý. Polovodičová vojna, investičné preteky a vývozné obmedzenia v boji o vedúce postavenie v pretekoch o AGI. Lenže súťaž o nedosiahnuteľný cieľ môže viesť, ak niekomu zlyhajú nervy, k skutočnej jadrovej vojne.

Čo je poučné na budovaní komunizmu

– Utopické ciele môžu mobilizovať obrovské zdroje, ale často neefektívne.

– Neistota cieľov je zdrojom sily pre tých, ktorí ich presadzujú.

– Významné úspechy nekompenzujú systémové problémy.

– Alternatívy vyhlásené za zastarané sa môžu ukázať ako efektívnejšie.

– Elity majú tendenciu veriť v systémy, ktoré im zabezpečujú moc.

Komunizmus a AGI sú ako dvojčatá

Rovnako ako komunizmus, aj AGI kombinuje racionálne prvky. Že automatizácia môže zlepšiť život. Tiež utopické fantázie. Že technológia vyrieši všetky problémy. A zároveň mechanizmy moci. Že, kto riadi cestu k AGI, ovláda budúcnosť.

Rovnako ako v prípade komunizmu, najnebezpečnejšie utópie nie sú tie, ktoré sú úplne falošné. Ale tie, ktoré obsahujú toľko dôveryhodnosti, aby prilákali dostatok inteligentných ľudí a získali obrovské zdroje na zámerne falošný cieľ.

Zdroj