Centrální banky jsou trojští koně, které rabují hostitelské národy

Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu, viceprezident Svetovej banky a predseda Rady ekonomických poradcov Joseph Stiglitz hovorí, že Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka poskytujú pôžičky krajinám ako donucovaní prostriedok pre otvorenie trhov. Vzorec je rovnaký. Po výtržnostiach MMF nasledujú vládne bankroty, presuny kapitálu a víťazom je cudzí, zväčša nadnárodný biznis, ktorý skúpi zdroje a zostávajúce aktíva. Stiglitz samozrejme po týchto slovách nemohol odísť pokojne do dôchodku. Zo Svetovej banky, ktorej 51%-ným vlastníkom je americké ministerstvo financií, bol „exkomunikovaný“.

„Každá národná ekonomika je analyzovaná,“ hovorí Stiglitz, „neskôr Svetová banka odovzdá každému ministrovi rovnaký štvorstupňový program“. Prvým krokom je privatizácia. Ako tvrdí, americká vláda vedela napr. o ruskej privatizácii v roku 1995: „Pohľad amerického ministerstva financií bol: Je to skvelé, preto chceme opäť Jeľcina. Netrápi nás, či budú voľby sfalšované“. Druhým krokom je liberalizácia kapitálového trhu a národné rezervy môžu odtiecť v priebehu dní. Tretí krok je zvyšovanie cien za potraviny, vodu a plyn, čoho výsledkom je žmýkanie posledných národných kvapiek krvi a nepokoje. Posledným štádiom je voľný trh, ktorému vládne Svetová obchodná organizácia (WTO) a Svetová banka. Ako sa môže národ vyhnúť tomuto osudu? Stiglitz odpovedá, že to dokázala napr. Botswana. Jej trik? Odkázala MMF, aby „sa pobalil a vypadol“.

Nový svetový ekonomický poriadok v praxi

A čo centrálne banky? Nemecký profesor ekonómie Richard Werner uviedol, že centrálne banky zámerne ochudobňujú hostiteľské štáty, aby cudzie záujmy mohli rabovať po vynútených ekonomických a právnych zmenách (ilustroval to na japonskom príklade). To isté však tvrdí o Európskej centrálnej banke (ECB), ktorá používa úvery a likviditu ako zbraň pre okrádanie európskych národov.

Šéf ECB Mario Draghi povedal v roku 2012: „Európska únia (EÚ) by mala mať právomoc regulovať a ovplyvňovať národné rozpočty členských štátov… Som si istý, že ak chceme obnoviť dôveru v eurozóne, krajiny budú musieť previesť časť svojej suverenity európskej úrovni… Niekoľko vlád pochopilo, že svoju národnú suverenitu stratili už dávno. Vzhľadom na svoje obrovské dlhy v minulosti sú teraz závislé na dobrej vôli finančných trhov“. Napriek veľkolepým „svetlým zajtrajškom“ európskeho vedenia sa Európa nachádza v depresii.

Čo americká centrálna banka – Federálny rezervný systém (FED)? Hoci tomu mnohí Američania neveria, samotný FED pripustil, že federálny nie je. Ak nie je súčasťou vlády, v koho prospech slúži? Viac ako Američanom, FED pomáhal zahraničným bankám, vyplácal miliardárov ako napr. Wayne Huizenga, Michael Dell, John Paulson a dotoval bohaté korporácie (McDonald, Harley Davidson) a hedžové fondy. Je z veľkej časti zodpovedný za tvorbu najhoršej nerovnosti v histórii, podporuje masívne podvody a mení veľké banky na megabanky. Okrem toho FED argumentoval, že ekonómovia ovládli hospodársky cyklus a tvorbu opatrení je najlepšie prenechať na „moderné“ finančné trhy.

Profesor William Domhoff demonštroval, že najbohatších 10% vlastní 81% všetkých akcií a podielových fondov (horné 1% vlastní 35%), pričom veľká väčšina Američanov – spodných 90% – vlastní menej ako 20%. Úsilie FED-u tak ohromným spôsobom prospelo najbohatším Američanom a zahraničným investorom, nie vlastným obyvateľom.

Produkcia finančných kríz

Nie sú však centrálne banky a FED zásadné pre stabilizáciu hospodárstva? Nie nevyhnutne. FED spôsobil Veľkú hospodársku krízu a tiež tú dnešnú. Mnohí ekonómovia – vrátane laureátov Nobelovej ceny – sa zhodujú, že FED v súčasnej podobe by mal byť zrušený. Napríklad Thomas Sargent citoval Waltera Bagehota, že „prirodzený konkurenčný bankový systém bez centrálnej banky je lepší“.

Podľa prognóz nemá momentálny stav pozitívnu budúcnosť. Profesor Werner tvrdí: „Centrálne banky na celom svete sa legálne stávali čoraz silnejšie, hoci sú menej a menej zodpovedné. Ako som varoval v knihe New Paradigm in Macroeconomics v roku 2005, po každej „opakujúcej sa bankovej kríze“ zvyčajne dostanú centrálne banky vyššie právomoci a z kríz vyťažia. To sa stalo aj v roku 2008. Niet divu, že vzostup centrálnych bánk sprevádza viac kríz a amplitúda sa zväčšuje“.

Historik Carroll Quigley z Georgetown University napísal, že cieľom nie je nič iné ako „vytvoriť svetový systém finančnej kontroly v súkromných rukách, ktoré budú schopné ovládať politický systém každej krajiny a ekonomiky na svete“. Tento systém má byť riadený súkromnými centrálnymi bankami „feudálnym spôsobom a v zhode s tajnými dohodami“. Kto je ešte presvedčený, vzhľadom na uvedené fakty a slová zasvätených, že jedná sa len o bláznivú konšpiračnú teóriu?

Zdroje: The Guardian, Washingtons Blog, Daily Bell, Princes of the Yen: Central Bank Truth Documentary, Global Research, The Local, Deutsche Welle, Federal Reserve, WND, New York Sun

Celý článek je převzat z následujících stránek.

[wp_ad_camp_2]