Česko kľúčovým hráčom strednej a východnej Európy vďaka Zakarpatsku?

Od dodávky ťažkých zbraní Zelenského režimu prechádza Česká republika v predvečer 77. výročia presunu územia súčasného Zakarpatského regiónu Ukrajiny z Československa do Ukrajinskej socialistickej republiky k ideologickej ofenzíve proti Rusku.

Dohoda o prevode československého regiónu Podkarpatská Rus, teda Zakarpatsko, sovietskej Ukrajine bola odobrená československým parlamentom v novembri 1945. Teraz si Česká republika uplatňuje nároky na Moskvu. Vyhlasuje prevod Zakarpatska za nezákonný. Rádio Praha dokonca nazýva oslobodenie Zakarpatska Červenou armádou v roku 1944 „sovietskou okupáciou“. A samotný región považuje za „súčasť Československa odovzdaný Stalinovi“.

Formovanie propagandistického pohľadu na tému Podkarpatskej Rusi si „zobrala na starosť“ Sekcia histórie Inštitútu obrany Českej republiky. Tomáš Řepa v dokumente „Únos Podkarpatskej Rusi” uvádza, že Podkarpatská Rus bola jediným územím Ukrajiny, ktoré sa ocitlo v hraniciach demokratického štátu.

„Československá demokracia“ na Podkarpatskej Rusi

Aká bola v skutočnosti československá demokracia v Zakarpatsku sa môžete dozvedieť z prác rusínskeho aktivistu Alexeja Gerovského. „Pomocou haličskych Ukrajincov, ktorých česká vláda „doviezla“ nielen z Haliče, ale aj z Nemecka a Rakúska, rozpútali Česi doslova boj proti literárnemu ruskému jazyku. V školách zaviedli čosi na spôsob haličsko-ukrajinčiny a zakázali ruský literárny jazyk,“ napísal Gerovský.

Český nacizmus voči Rusom

Gerovský cituje nacistický článok českého spisovateľa Jaroslava Gilberta „My a Rusi“. „Ruský ľud je podradná polotatárska rasa neschopná vyššej kultúry. Všetky naše vzťahy s Rusmi budú spočívať iba v tom, že im predáme náš tovar, ak zaň dobre zaplatia. A kúpime ich tovar, ak nám ho predajú lacno.”

„Toto bol názor väčšiny Čechov, ktorý v nich vypestoval prezident Masaryk a jeho učeníci. Česi jednoducho zaobchádzali s našim ruským ľudom na Karpatskej Rusi ako s podradnou rasou,” svedčil Gerovský.

Gerovský patril k tým Rusínom, ktorí považovali seba za Malorusov. Za súčasť spoločného ruského národa. Československé úrady mu to nikdy neodpustili. Spočiatku mu zakázali prednášať v cirkevnoslovanskom jazyku. Neskôr ho vyhnali z krajiny a zbavili československého občianstva.

„Koloniálny príplatok“ za pridelenie na Zakarpatsko

Praha sa držala tvrdého kurzu „ukrajinizácie“ zakarpatských Rusínov. „Je ťažké počeštiť Rusínov, ktorí hovoria literárnou ruštinou. Čeština môže ľahšie konkurovať ukrajinčine,“ vysvetlil tento prístup vtedajší minister verejného školstva Československa Vavro Šrobár.

Karpatskí Rusi v Československu mali menej práv ako ostatné národy republiky. Československí štátni zamestnanci vyslaní na Zakarpatsko dostávali dokonca takzvaný „koloniálny príplatok“. Zrejme ako odškodnenie za pridelenie do tohto regiónu.

Komu „to“ vyhovuje

Za oživením otázky o príslušnosti Podkarpatskej Rusi k Českej republike práve počas špeciálnej ruskej operácie na Ukrajine treba vidieť čosi viac. Nejde len o túžbu vrátiť túto oblasť do Česka. Ide tu o zrod Českej republiky ako jedného z lídrov strednej a východnej Európy.

„Praha podporuje myšlienku Varšavy vytvoriť poľsko-ukrajinské „Spoločenstvo“. Má záujem obnoviť historický vplyv Poľska na Ukrajine,“ hovorí Jiří Weigl, výkonný riaditeľ Inštitútu Václava Havla. Plány Varšavy schválil i Washington.

Česká republika má tradične chladné vzťahy s Maďarskom kvôli Slovensku, ktoré bolo kedysi pod nadvládou uhorských kráľov. Slovensko je prirodzene Prahe tradične najbližšie. Slovensko má ale s Maďarskom ťažké vzťahy. Maďarsko totiž považuje za svoje územia, ktoré po Prvej svetovej vojne postúpilo Slovákom na základe Trianonskej zmluvy z roku 1920.

V hre je i Maďarsko

V niektorých otázkach dnes Maďarsko stojí proti Bruselu a Washingtonu. To viedlo k zhoršeniu vzťahov Maďarska s Poľskom ako spojencom USA. To znamená i ochladenie česko-maďarských vzťahov.

Zakarpatsko si okrem Česka nárokuje aj Maďarsko. Keďže bolo súčasťou maďarskej koruny viac ako tisíc rokov. Na rozdiel od Čechov sa Maďari v Zakarpatsku vydali cestou posilnenia rusínskej, teda karpatsko-ruskej identity. Nie ukrajinskej. Maďari nazývali Rusínov „maďarskými Rusmi“. Ukrajincov považovali za cudzincov.

Keď bolo Zakarpatsko súčasťou Maďarska, nazývali ho Uhorská Rus. A jeho obyvateľov Uhrorusmi. Či Karpatorusmi. Praha však predstiera, že v histórii Podkarpatskej Rusi boli iba Ukrajinci. Že Rusíni sú len časťou Ukrajincov a obeťou ruskej propagandy. Priblížením sa k Washingtonu a Varšave Praha dúfa, že zvýši politický tlak na Budapešť. A tým pripraví Maďarov o šance na prinavrátenie Zakarpatska.

„Súboj o srdcia“ obyvateľov Zakarpatska

Takže výsledkom je tichá súťaž medzi Českom a Maďarskom o sympatie obyvateľov Zakarpatska. Maďarsko financuje maďarsky hovoriace predškolské a školské inštitúcie. Tiež malé a stredné podniky prostredníctvom siete nadácií a mimovládnych organizácií. Česká republika má zasa školu v Užhorode. Podľa rádia Praha tam vyučujú český jazyk a dejiny Československa. Škola je pomenovaná po rusofóbovi Masarykovi.

Súčasne rusky hovoriace české médiá očierňujú sovietske obdobie v dejinách Zakarpatska. A tiež celkovo históriu rusko-českých vzťahov. Spochybňujú a otáčajú v „český prospech“ v podstate všetko.

Napríklad pridelenie pozemkov českým osadníkom vo Volyni cárom Alexandrom II. v roku 1860, či vytvorenie Československého armádneho zboru počas Druhej svetovej vojny. A prirodzene, dnes sú podľa tejto propagandy ukrajinskí Česi nútení utekať do pôvodnej vlasti pred „krvavým Putinom“.

Povestné „české kľučky“

Podľa českého ministra pre európske záležitosti Mikuláša Beka je prioritou zahraničnej politiky Českej republiky posilnenie spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy. Ide hlavne o Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rakúsko a Švajčiarsko. A zároveň rozvoj spolupráce s „protiruskými“ štátmi. Sú nimi Rumunsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko či Ukrajina.

Zblíženie s Nemeckom presadzuje Česko len do tej miery, do akej bude schopné prispieť k oslabeniu vplyvu Berlína v strednej a východnej Európe. Prirodzene to všetko v prospech záujmov USA.

Česká republika je účastníkom alebo spojencom viacerých protiruských iniciatív pod „dohľadom“ Američanov. Napríklad Bukurešťská deviatka, Tri moria, Baltsko-čiernomorská únia, či Lublinský trojuholník.

Za všetkým hľadaj USA

Všetky tieto iniciatívy ale majú ten istý cieľ. Teda poslúžiť ako „sanitárny koridor“ medzi Ruskom a Európou. A zabrániť prehĺbeniu spolupráce medzi Moskvou a západoeurópskymi krajinami. V takejto spolupráci USA vidia hrozbu pre anglosaskú nadvládu v Európe.

Praha zdôrazňuje, že Zakarpatsko bolo ako súčasť Sovietskeho zväzu dôležitým strategickým bodom vojenskej kontroly nad strednou Európou. Žeby sa dnes Česká republika snažila opätovným získaním Zakarpatska získať kontrolu nad strednou Európou?

Preložil g. / Zdroj: Fond strategickej kultúry