Čína plánuje experiment s najväčšími umelými dažďami v histórii

Čínska „Nebeská rieka“ bude najväčším experimentom s umelým dažďom v histórii, pokrývajúcim povrch zeme väčší ako Aljaška a trojnásobok veľkosti Španielska.

 

[wp_ad_camp_2]

Výskumníci plánujú nainštalovať tisíce komôr na spaľovanie paliva v tibetských horách, aby spôsobili zrážky, a to formou zmeny počasia nazývanej „cloud seeding“ (zasievanie oblakov).

Niektorí vedci sa domnievajú, že tento experiment by mohol ohroziť ekosystémy, keďže cloud seeding v skutočnosti neprodukuje viac dažďa – namiesto toho presmeruje mraky na dážď na inom mieste.

Čínski robotníci začali stavať základy zariadenie, ktoré má priniesť viac dažďa pre tibetskú náhornú plošinu. Znie to ako sci-fi román, ale v Tibete je to realita roka 2018.

Čínske médiá sa snažia, aby projekt líčili ako nesmierne ekologický, v skutočnosti ale vyvoláva skôr otázky. Je fascinujúcou ukážkou toho, kam už pokročila schopnosť ľudstva meniť svet. A súčasne príliš nerozumieť procesom, ktoré tento svet riadia. Projekt nazvaný Tianhe čiže Nebeská rieka má podľa správ za úlohu priniesť do tibetských hôr ročne až 10 miliárd kubíkov vody.

Plán a vedecké riešenia vznikli roku 2016 na jednej z čínskych univerzít. Týka sa obrovského územia asi 1,6 miliónov kilometrov štvorcových, čo je približne veľkosť trojnásobku Španielska, uvádza South China Morning Post. Ak by tento plán uspel, zaistil by Číne asi 7% ročnej spotreby vody.

„Úprava zrážok v Tibete je kriticky dôležité riešenie čínskeho problému s nedostatkom vody,“ uviedol Lei Fanpei, prezident štátnej spoločnosti China Aerospace Science and Technology Corporation, ktorá na tomto projekte pracuje. „Prispeje nielen k rozvoju Číny a svetovej prosperite, ale aj dobru celého ľudstva,“ verí vedec a manažér v jednej osobe.

Naozaj je Čína schopná meniť počasie?

Znie to síce neuveriteľne, ale áno – jedná sa o metódu nazývanú „cloud Seeding„, čiže niečo ako rozsievanie oblakov. Práve v Číne s ňou experimentujú už mnoho rokov a dosiahli celého radu pozoruhodných úspechov. Zatiaľ však vždy vo výrazne menšom rozsahu, než má plánovaný projekt.

V obrovských spaľovacích komorách sa budú páliť chemikálie, ktoré do vzduchu uvoľnia častice jodidu strieborného. Tie zanesú vzduchové prúdy do atmosféry, kde budú reagovať so vzduchom. Výsledkom by mal byť vznik oblakov, z ktorých prší alebo sneží, a to podľa ročného obdobia.

Na úbočiach Tibete už bolo podľa SCMP nainštalované cez 500 takýchto zariadení – zatiaľ len experimentálnych. Hoci sa teraz jedná len o pokus, výsledky sú podľa čínskych médií viac než sľubné.

Je to v poriadku?

Cez tieto úspechy sa dvíha čoraz väčšie množstvo hlasov, ktoré pred plánovanou veľkosťou plánu varujú. Vedci upozorňujú, že malé lokálne experimenty sú niečo úplne iné ako masívne zmena klímy na území veľkosti Aljašky.

Predovšetkým nikto netuší, aký by bol dopad takýchto ľudských zásahov na väčšie meteorologické javy: či by teda napríklad väčšie množstvo zrážok nad Tibetom nespôsobilo menej zrážok napríklad v indických horách.

Presne pred tým varuje klimatológ Janos Pasztor v rozhovore pre web Gizmodo: „Takáto úprava počasie nevytvorí viac dažďa, teda toľko potrebnej vody na planéte.“

„Len zariadi, aby pršalo na presne určenom mieste. To samozrejme znamená, že ekosystémy a ľudia žijúci inde tento dážď nedostanú,“ dodáva Pasztor.

Pretože je tento projekt zatiaľ len v štádiu experimentu, nikto netuší, či bude dokončený alebo či čínske autority Napríklad neusúdia, že je príliš rizikový.

 

[wp_ad_camp_2]

Zdroj: 1