Systém neustálej tvorby dlhu denominovaného v dolároch stanovený od druhej svetovej vojny dožíva svoje posledné chvíle. Dlhová kríza, ktorá nadobúda čoraz reálnejšie kontúry, bude znamenať koniec dolára ako svetovej rezervnej meny. Samozrejme, keď sa pozrieme ďalej do budúcnosti. Ale nebude to tak, ako sa mnohí z konšpiračnej komunity snažia podať. Dolár nebude v dlhodobom horizonte kolabovať smerom nadol, ale smerom nahor. Aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať ako nonsens.

Dolárová štruktúra v koncoch, ale jediná ktorú máme

USA zásobujú svetovú ekonomiku dolármi skrze deficit bežného účtu od ustanovenia dolára svetovou rezervnou menou na konferencii v Bretton Woods. Doláre a dolárom denominovaný dlh zaplavovali svetovú ekonomiku a zabezpečovali jej chod. USA sa takto nemuseli starať o infláciu a mohli vytvárať také objemy deficitov, aké uznali za vhodné, lebo infláciu exportovali za hranice.

Všetko šlo ako po masle. Ale keď sa expanzia kreditu stala až moc bezočivou, spojenci začali za svoje dolárové rezervy žiadať zlato. De Gaulle poslal francúzske lode previesť zlato z USA, Nixon akože dočasne zavrel zlaté okno a odpútal dolár od zlata. Po páde komunizmu sa do hry zapojili aj Čína a Rusko. Celý svet, až na pár tvrdohlavých štátov. Komunistická Čína sa nakoniec stala najväčšou držiteľkou amerického dlhu. Problémy dolárovej štruktúre ale nebude spôsobovať aliancia  Východu, ako sa mnohí autori snažia naznačiť. Pravdepodobnosť, že by Čína a Rusko použili odpredaj amerických dlhopisov ako geopoliticku zbraň, je v súčasnosti veľmi malá. Skutočným problémom sú dolárové dlhy, ktoré si pobrali rozvíjajúce sa ekonomiky. Súčasný objem tohto rizika je o veľkosti 7 biliónov dolárov.

Dolár je posledné dva roky veľmi silný. Dolárové pôžičky z obdobia pokrízového lacného dolára teraz treba splácať dolárom drahým. Mnoho mien krajín rozvíjajúcich sa trhov sa nachádza na historických minimách. Komodity, na ktorých cenách sú závislé mnohé z nich, prešli za posledné roky značnou defláciou. Rozvíjajúce sa ekonomiky prechádzajú momentálne peklom. Regionálni investori, zbohatlíci, skorumpovaní úradníci, tí všetci potrebujú ale niekde svoje peniaze vložiť. Držať ich v domácej mene, ktorá každým rokom stráca na hodnote, nemá zmysel. Dolár je stále najtvrdšia mena a preto obrovské množstvo kapitálu momentálne smeruje do dolárových aktív.

Dolár, americké dlhopisy aj napriek výtlaku úrokových mier, americké akciové indexy, dokonca aj reality rastú vďaka záplave kapitálu z celej zemegule. Pár článkov som v minulosti tejto problematike venoval, ale s rastom úrokových mier sa kolaps dlhopisovej štruktúry, smerom od rozvíjajúcich sa trhov, stáva skutočne akútny. Hospodársky rast v USA sa zatiaľ v tomto roku javí skutočne strašný. USA potrebujú rast HDP minimálne na úrovni 3,5%, len aby mohli ustáť svoje dlhy a od takého výkonu majú v súčasnosti viac než ďaleko. Preto musia vysávať zvyšok sveta o kapitál. To je smrteľný kŕč dolára.

Čím viac bude svet okolo USA kolabovať, tým väčší bude dopyt po dolároch a dolárových aktívach. Svetová ekonomika nemôže ísť do kolien inak, ako s rastúcim dolárom. A následne rastúcim zlatom. Až do bodu, kedy bude vynútený menový reset. Podobne ako sa na tom elity dohodli v hoteli Plaza, kedy dostali zároveň debilný nápad dať dokopy euro, bez vyrovnania dlhov jednotlivých zapojených krajín.

Nepôjde o to zarobiť, ale stratiť čo najmenej

Rovnakú hrozbu predstavujú aj dlhopisy krajín eurozóny. Geniálne idei centrálnych plánovačov z ECB spôsobili, že španielsky desať ročný dlhopis má výnos 1,7%. Keď to porovnáme s americkým 2,2% výnosom, nie je to až tak veľký hlavolam. Kvôli masívnemu tlačeniu, programoch kvantitatívneho uvoľňovania a nulovej cene kapitálu, je teraz riziko deformované na nepoznanie. Ak sa má v čase neistoty investor rozhodnúť, kde dať peniaze, v USA má vyšší výnos, plus výhodu najlikvidnejšieho dlhopisového trhu na svete. Kapitál nielen z Číny, Južnej Ameriky ale aj Európy sa teraz bude valiť do USA.

Rast cien dolárových finančných inštrumentov ale nemôže zvrátiť kolaps americkej ekonomiky. Tá sa v súčasnosti potáca na hranici novej recesie. Ekonomika výrobkov a služieb je separovaná od finančnej alchýmie. Naopak, rast cien dolárových aktív spôsobí infláciu a zníženie kúpyschopnosti amerického konzumenta. Výnosy budú rásť, až kým neudrie nová recesia a výnosová krivka sa neprevráti. V panike budú investori utekať do 10 ročných amerických dlhopisov, stláčajúc výnosy pod hodnotu krátkej strany krivky. Centrálne banky budú musieť v dôsledku kapitulovať a spustiť novú vlnu stimulov.

Ale nepredbiehajme. Rastúci dolár spôsobí vyššie výnosy z akciových indexov pre globálny kapitál. Zahraničný investor dostane 10% z rastu akcií a ďalších 10% navyše zo silného dolára. Tento rast priláka ďalšie a ďalšie peniaze zo zahraničia. Keď Fed po prvej svetovej vojne nafúkol na požiadanie anglickej finančnej elity akciovú bublinu, bolo na konci 20. rokov jedno, že dvíhal miery, aby schladil akciový trh. Čím vyššie miery dvíhali, tým šiel dolár vyššie a zahraničný kapitál hnal akcie stále do výšky aj napriek rastu mier.

Keď bublina praskla a nastala banková a následne hospodárska kríza, globálna kapitál ďalej tiekol do USA. Počas veľkej depresie bankrotovali celé ekonomiky. Čína, Európa, Južná Amerika vyhlásili default svojich záväzkov. Kapitál pred touto katastrofou utekal cez oceány do Spojených štátov. Pravda, vtedy bol stanovený zlatý štandard a po ďalšej vojne USA skončili so 75% svetového zlata. Rovnaká situácia pred nami stojí teraz. Ak bude Fed pokračovať v dvíhaní mier, rozvíjajúce sa trhy a pravdepodobne aj Európa, budú rozdrvené. Ťažiť z toho bude všetko, čoho hodnota sa viaže na dolár.

Koordinovaná, nie konkurenčná devalvácia

Fed po poslednej kríze rozšíril svoju súvahu z 800 miliárd na 4 bilióny dolárov. Nakupoval hypotéky a dlhopisy v takom objeme, že behom pár rokov zväčšil svoju súvahu 5x. A teraz hovorí, že tieto odpadky bude metať na trh. Miery sú stále pod 1%, súvaha je obrovská a idú sa dvíhať miery. Fed uprostred bitky vyhlásil víťazstvo. Uvidíme koľko toto sebavedomie Žanete vydrží. Je teraz veľká pravdepodobnosť, že z troch sľúbených výtlakov budú tento rok nakoniec len dva, hľadiac na ekonomický rast za prvý kvartál a ešte do konca roka možno uvidíme novú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania. Fed prakticky vždy klamal o tom čo bude robiť ako dokumentujem na blogu už nejaký ten mesiac. Iba mediálne raketomety im to vždy spapajú a bežia s tým pred ľudí.

Centrálne banky sa teraz nezúčastňujú na konkurenčnej devalvácii, ako sa nám analysti hlavného prúdu snažia nahovoriť. Nepretekajú sa o to, kto bude mať najlacnejšiu menu, aby mohli podporiť export domácich produktov. To je zastaralý koncept. Devalvácia je v súčasnosti koordinovaná. Vlny kvantitatívneho uvoľňovania si centrálne banky medzi sebou podávajú ako štafetový kolík. Keď program tlačenia skončil Fed, ihneď svoje rotačky roztočili v Japonsku a v Európskej centrálnej banke.

Devalvácia mien je systematická a slúži na likvidáciu dlhov, ktoré si na seba pobrali štáty po vzniku poslednej krízy. Nakoniec ale v dôsledku devalvačnú vojnu aj tak nikto vyhrať nemôže. Jediný, kto z nej bude ťažiť sú zlato a striebro, ktoré centrálne banky nemôžu tlačiť, tak ako sa im zachce. Zlato a striebro, ako čoskoro ovčania zistia, je ultimátne poistenie proti zlyhaniam vlád. Na rozdiel od dlhopisov, nikoho sľub negarantuje ich hodnotu. Nemajú riziko protistrany, slúžia ako neutrálne platidlo a úschova hodnoty naprieč generáciami.

Trumpova kríza dlhového stropu

Model ekonomickej expanzie založenej na expanzii dlhu naráža na svoje hranice. Vláda USA musela spôsobovať deficit verejného účtu, aby mohla zásobovať svet dolármi. Rovnako musela vytvárať federálny deficit, aby mal svet dostatok amerických dlhopisov. Tie slúžili ako rezervná báza pre celý svet. V našich médiách absolútne ignorovaná ale nesmierne dôležitá dlhová brzda, ktorá bola v USA spustená, zastaví proces tvorby dolárového dlhu pre svetovú ekonomiku.

Zatiaľ je okolo dlhového stropu a dlhovej brzdy veľké a trápne ticho. Kríza peňažného toku nie je v súčasnosti evidentná, lebo federálnej vláde stále tečú peniaze z výberu daní za minulý rok. Po apríli to ale začne byť vážne. Spustenie dlhovej brzdy spôsobilo, že vládny dlh sa zastavil na 20 biliónoch a nemôže ďalej rásť. Fungovanie vlády je závislé na tvorbe nového dlhu. Spoločnosti ako Apple a Google majú teraz viac hotovosti ako vláda USA. Rovnako závislá je na tvorbe dlhu ale aj svetová ekonomika.

Existuje reálne hrozba, že 1. júna ostane Trump bez koruny. Je ešte stále možnosť, že dlhový strop bude opäť dvihnutý, ako vždy za posledné desaťročia. Strop bol v 70. rokoch vytvorený na ukľudnenie zahraničných investorov po tom, čo USA odpútali dolár od zlata. Ale rovnako, ako sľúbené dočasné odpútanie dolára od žltého kovu, reálne využitie dlhového stropu sa nikdy nekonalo. Vždy sa jednoducho posunul vyššie, keď naň rozpočet narazil. Ak bude dvihnutý, uvidíme prudký nárast inflácie a pokračujúcu eufóriu na akciových trhoch. Ak nie, nastane v systéme nedostatok amerických dlhopisov, ich ceny vyletia hore a výnosy budú opäť klesať.

Akciové trhy krach alebo nirvána?

Akciová eufória od zvolenia Trumpa za prezidenta nemá s Trumpom veľa spoločného. Aj keď si ju Trump na svoje triko pripísal. Kapitál z celého sveta teraz pláva do USA. Veľké banky a fondy predávajú európske dlhopisy a za získané prostriedky nakupujú americké akcie. Krátkodobo je možná korekcia a na tutú hrozbu som veľa krát upozornil. Akciové indexy však majú stále dlhú cestu pred sebou, ak tento globálny strach o kapitál bude pokračovať. Akciová mánia skončí, až keď na vlak nastúpi posledný blázon. Následne príde akciový kolaps, aký svet nevidel. Nikto nebude chcieť chytiť padajúce hovno.

Dvíhanie mier a posilňujúci dolár bude hnať globálneho investora do náručia amerických akciových trhov. Rast mier rozbije držku nejednej ekonomike a jediné, čo bude investorov zaujímať, bude nestratiť peniaze. Výnosy a P/E budú bezvýznamné. Inštitucionálni investori a bohaté klany budú utekať od vládnych dlhopisov k rodinnému striebru korporátnej Ameriky. Blue Chip spoločnosti obyčajne nezvyknú bankrotovať. A ak áno, investori dostanú aspoň časť peňazí z odpredaja aktív. Na rozdiel od investícií do vlád, ktoré môžu jediným podpisom meniť pravidlá hry a ukázať investorom vztýčený prostredník, pretože ony tvoria zákony. Tieto vlády sú už teraz zbankrotované, takže pre insiderov to nie je až tak náročná rovnica. Od politikov a centrálnych bankárov neuvidia investori ani korunu. A začínajú si to uvedomovať.

Aj napriek tomu, že prechádzame 2. najdlhším rastovým akciovým trhom v histórii a od volieb sme boli svedkami najrýchlejšieho nárastu o 1 000 bodov, odkedy bol vytvorený Dow Jones index, retailová participácia je historicky nízkej úrovni. Obyčajní ľudia na akciovom trhu nie sú. V roku 1980 stačil na zakúpenie 1 podielu DJI indexu 2,5 týždňový plat. V súčasnosti je na rovnaký nákup treba 27 týždňov roboty. Akciové indexy sú pre obyčajných ľudí drahé. Fakt, že o najnovších akciách nerozprávajú taxikári a upratovačky svedčí o tom, že akciová bublina má ešte stále schopnosť požrať obrovské množstvo prostriedkov. Krátkodobo je pravdepodobná korekcia, hedge fondy sa presúvajú na net short pozíciu, ale skutočný krach je ešte ďaleko. Čo je treba si uvedomiť je, že dolár nebude kolabovať smerom nadol, ale smerom nahor. Preto je pred nami ešte kopec zábavy.