Energie sú jednou z najdôležitejších tém roka. Sú kľúčom k pochopeniu globálnej ekonomiky. Energetická kríza v Európe je v plnom prúde. Bez ruského plynu prežije Nemecko najviac do februára. Čo bude ďalej? A čo možno čakať od Ruska?

Šéf nemeckej federálnej energetickej siete Klaus Müller priznáva, že v prípade zastavenia dodávok z Ruska, má krajina zásoby plynu tak na dva a pol, maximálne tri mesiace. Pod „zimou“ pritom myslí nie tú kalendárnu. Ale celé vykurovacie obdobie. V Nemecku zvykne trvať od novembra do prvej dekády apríla.

Müller navyše varoval, že vzhľadom na riziko chladnejšej jesene a prerušenia dodávok treba rátať s tým, že nebude splnený ani vládny cieľ naplniť skladovacie zariadenia do októbra na 85%. A na 95% do novembra.

„Nemôžem vám sľúbiť, že všetky skladovacie zariadenia v Nemecku budú v novembri plné na 95%. A to aj za dobrých podmienok ponuky a dopytu. V najlepšom prípade to bude na tri štvrtiny,“ upozornil.

V polovici augusta prekročila cena plynu 2 600 dolárov za tisíc metrov kubických. Nasledujúci deň trocha klesla na 2 400 dolárov. V zime tak podľa Gazpromu možno očakávať za tisíc metrov kubických 4 000 dolárov.

Slovalco už padlo

Energeticky náročné európske podniky už začali krachovať. Jednou z prvých obetí je najväčšia fabrika na výrobu hliníka na Slovensku. Úspešne fungovala 70 rokov. Teraz však nie je schopná ustáť vysoké ceny elektrickej energie. Podpory od štátu sa nedočkala.

Keď ale počúvate vyhlásenia predstaviteľov Nemecka, zdá sa, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ministerstvo hospodárstva hovorí, že je všetko v poriadku. Že sa sklady plnia. A už sú na 77%. Nemecký rezort hospodárstva je presvedčený, že „nejako prezimujeme“.

Nemci klamú sami seba

„Nechápu, čo sa deje. V skutočnosti je situácia z profesionálneho hľadiska pomerne jednoduchá. Celý systém zásobovania energiou pre priemysel a obyvateľstvo je navrhnutý tak, aby zabezpečoval neustály tok energie. Teda plynu a ďalších foriem,“ vysvetlil Rustam Tankaev, člen Výboru obchodnej a priemyselnej komory Ruskej federácie. Má na starosti energetickú stratégiu a rozvoj ruského palivového a energetického systému.

„Skladovacie zariadenia slúžia iba ako bezpečnostný vankúš. Pre prípad veľkých výkyvov spotreby v období nízkych teplôt. Alebo iných nepredvídateľných situácií. Tvrdiť, že nimi možno zabezpečiť celú vykurovaciu sezónu je jednoducho smiešne,“ dodal Tankaev.

Objemy úložného priestoru podľa neho postačia aj pri najtvrdšom úspornom režime na 2,5 až 3 mesiace. Dodávky energie vo forme plynu, ropy, ropných produktov či uhlia musia byť nepretržité.

Treba pripomenúť, že aj uhlie je jedným z hlavných produktov dodávok z Ruska do Európy. V minulom roku bolo dodaných 50 miliónov ton uhlia. Toto je obrovský objem.

„A teraz prišlo embargo. Uhlie musí nahradiť plyn. Samozrejme, určité množstvo uhlia sa môže ťažiť i v Európe,“ priznal Tankaev.

Hroziace Fukušimy

Krajiny EÚ niekoľkokrát navýšili dovoz uhlia z Južnej Afriky. Nemecko pritom stále plánuje odstaviť bloky jadrových elektrární.

„Vyradenie jadrových elektrární v južnej Európe je absolútne profesionálne rozhodnutie. Treba to urobiť. Na planéte je totiž obmedzený počet oblastí, kde môžete stavať jadrové elektrárne. Na európskom kontinente je to stredoeurópska platforma. Prekambrijská. Tiež sa nazýva ruská platforma. Keďže sa v podstate takmer celá nachádza na území Ruska,“ upozornil Tankaev.

Ide podľa neho o jediné územie v Európe, kde je možné stavať jadrové elektrárne. Všade inde hrozí ďalšia Fukušima či Černobyľ. „Z tohto hľadiska urobili správne rozhodnutie. A nebolo prijaté ministrami. Ale jadrovými vedcami, energetickými inžiniermi a geológmi“.

Na rade sú voliči

Francúzsko zabezpečuje 80% svojich energetických potrieb jadrovými elektrárňami. Ak však trend ich zatvárania bude pokračovať, budú musieť chýbajúci elektrinu nahradiť. Ale ako vidíme, neexistujú žiadne použiteľné zdroje.

„Už to veľmi ani nie je v rukách politikov a manažérov. Na rade sú voliči. Prvé rozhodujúce európske voľby budú v septembri v Taliansku. Ukážu, či dokážu vyhrať tí, ktorí obhajujú zrušenie sankcií a obmedzení dodávok energií z Ruska,“ vraví Tankaev.

Hrozia sociálne nepokoje?

Tankaev pripomína, že EÚ čakajú v októbri voľby i v ďalších krajinách. „Tlak voličov bude narastať. A to nielen prostredníctvom hlasovacích lístkov. Nemožno vylúčiť ani vážny sociálny výbuch,“ varuje.

Preto nás podľa Tankaeva čaká veľmi horúca jeseň. A neminie ani Rusko. Pretože aj ono sa nachádza v v Európe.

Riziko jadrovej apokalypsy

„Musíme si uvedomiť, že v prípade vzniku sociálnych nepokojov môže vedenie krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane, stratiť nad nimi kontrolu. Prípadná jadrová vojna by možno znamenala koniec ľudskej civilizácie,“ uzavrel Tankaev.

Preložil g. / Zdroj: Tsargrad

 

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.