Globalistom už ide o všetko – hrajú vabank

V poslednej dobe neprejde deň, aby zo Západu nezaznelo ponaučenie, ako by mal celý svet žiť. A čoraz viac je zjavné, že sa „zvyšok“ sveta a „zjednotený“ Západ dostávajú do stále hlbších rozporov. Pričom rozpory pomaly ale isto prerastajú do ostrých protikladov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen napríklad podporila myšlienku talianskeho predsedu vlády Maria Draghiho. Chce zrušiť zásadu jednomyseľnosti pri prijímaní kľúčových rozhodnutí Európskej únie.

„Nastal čas zmeniť podmienky spoločenstva, na ktorých sú založené zásady fungovania EÚ. Ide najmä o jednomyseľné hlasovanie o rôznych otázkach. Pravidlo jednomyseľného hlasovania často blokovalo potrebné rozhodnutia,“ uviedla von der Leyen.

Trpaslíci prekážajú „bossom“ EÚ

Iniciátorom takejto zásadnej reformy sú hlavní hráči únie. Vadia im európski „trpaslíci“, ktorí sa im svojimi osobitnými záujmami opakovane „pletú pod nohami“. Okrem Talianska prejavilo záujem o zrušenie zásady jednomyseľnosti pri hlasovaní v EÚ i Francúzsko.

„Problémové“ je v prvom rade Maďarsko. To odmieta, aby dovoz energetických zdrojov z Ruska závisel od „solidárnych rozhodnutí“ vedúcich mocností EÚ.

Rana do srdca celoeurópskej myšlienky

V EÚ, ktorá má 27 členských štátov, už existuje veľa „osobných problémov“. A bude ich čoraz viac. Navrhovaná „radikálna reforma“ bude priamou ranou do srdca celoeurópskej myšlienky.

EÚ ako spoločenstvo jednoducho nemôže vydržať prechod na model riadenia založený na zásade vôle väčšiny. Nie je úplne jasné, ako bude Brusel schopný vnucovať vôľu kľúčových hráčov únie všetkým ostatným. Neexistujú na to žiadne mechanizmy. S výnimkou uznesení. Akékoľvek pokusy o uplatnenie finančných a ekonomických sankcií budú márne.

Zjednotená Európa stratila jednotu

To ohrozuje i euroatlantickú jednotu ako celok. Teda jednotu kolektívneho Západu. Za oceánom sa toho obáva aj legendárny Henry Kissinger, ktorý sa priblížil už k 99. narodeninám. Na ceste „krízovej reformy“ sa pozerá ďalej ako Európania. A aj hovorí priamejšie.

„Musíme pochopiť, že existujú rozdiely v ideológii a interpretácii faktov medzi autoritárskymi režimami a demokraciami. Toto porozumenie by sme mali použiť na posúdenie dôležitosti vznikajúcich otázok. Nemali by sme z neho urobiť hlavný predmet konfrontácie. Pokiaľ nie sme pripravení urobiť zo zmeny režimu hlavný cieľ našej politiky. Myslím si, že vzhľadom na vývoj technológií a obrovskú ničivú silu zbraní, ktoré teraz existujú, by sme sa mali vyhnúť situáciám, keď hrozbu vytvoríme vlastným správaním,“ varuje majster geopolitiky.

Stará líška Kissinger

Kedysi zohrával kľúčovú úlohu pri presviedčaní Číny, aby spolupracovala s USA proti Sovietskemu zväzu. Bolo to za čias Nixona a Brežneva. Teraz „ide na vec“ opatrnejšie. Priznáva však, že konečným cieľom americkej politiky má byť „zmena autoritárskeho režimu“ v Rusku.

Financial Times položili Kissingerovi otázku. „Stretli ste sa s Putinom 20 či 25 krát. Ruská vojensko-jadrová doktrína zahŕňa reakciu jadrovými zbraňami v prípade ohrozenia tamojšieho režimu. Kde si myslíte, že je Putinova červená čiara?“

Putinova „mystická viera v ruské dejiny“

Kissinger odpovedal. „Stretol som sa s Putinom, keď som študoval medzinárodné vzťahy. Asi raz za rok počas 15tich rokov. Išlo o čisto akademické strategické diskusie. Myslím si, že jeho hlavná idea je založená na akejsi mystickej viere v ruské dejiny. A že sa z tohto pohľadu cíti byť Západom urazený. Keďže hrozilo pohltenie celého územia medzi Európou a Ruskom silami NATO. Myslím si, že sa ale prepočítal. Že precenil skutočné schopnosti Ruska. Nevrátime sa k starým vzťahom. Situácia v Rusku bude iná. Nie preto, že to požadujeme, ale preto, že to spôsobili oni sami“.

V preklade z jazyka „vysokej diplomacie“ to znamená, že USA, v mene ktorých Kissinger hovorí, majú v úmysle viesť rozhovor s „porazeným“ Ruskom. A podľa vlastných podmienok. Výsledkom má byť „zmena režimu“. Teda nútená zmena štátnej moci v Rusku po vojensko-politickej a sociálno-ekonomickej porážke krajiny.

Koniec sveta „Západ a tí ostatní“

Ktokoľvek sa na Západe skrýva za skúsenosťami a autoritou 99-ročného Kissingera, je jasné, že svet konštruovaný na princípe „Západ a všetci ostatní“ končí. Prichádza iný. V ňom už nie je miesto pre celosvetovú nadradenosť.

A v tomto rodiacom sa svete hrajú globalisti riskantný vabank. Keďže im hrozí, že vypadnú z hry úplne.

Preklad g. / Zdroj: Fond strategickej kultúry