Konzervatívne médiá bijú na poplach. Hovoria o samovražde Európy

Moderní, otvorení, multikultúrni a s pocitom, že sa všetko končí pri nich. Žiadne deti, žiadny problém! Najmä na stránkach konzervatívnych médií sa v tejto súvislosti objavujú mnohé kritické komentáre a v niektorých prípadoch priam katastrofické vízie.

Nemecký filozof Rüdiger Safranski napríklad píše: „Pre bezdetných je myslenie v termínoch budúcich generácií menej relevantné. Preto sa správajú čoraz viac tak, ako keby mali byť tí poslední a vidia samých seba ako to posledné ohnivko v reťazi.“

Douglas Murray v denníku The Times ešte pritvrdzuje. Napísal, že krajiny starého kontinentu, alebo aspoň jej lídri, sa rozhodli spáchať samovraždu. „Európa už nechce plodiť potomstvo ani bojovať za seba a stáť si za svojím,“ znie v komentári.

„Mutti“ Merkel

O nemeckej premiérke a jednej z najmocnejších žien sveta Angele Merkelovej (62) sa dokonca hovorí, že s jej bezdetnosťou je spojená lojalita voči utečencom. Pozývala ich do krajiny, tvrdila, že Nemecko migráciu zvládne, a že prisťahovalci budú pre krajinu šancou do budúcnosti. Bavorský minister financií Markus Söder kancelárku nepriamo označil za naivnú.

Medzi fanúšikmi si vyslúžila prezývku Mutti (matka) Merkel, u menej naklonených súcitná matka migrantov. Nevidí vraj, ako by masa utečencov navždy zmenila nemeckú spoločnosť. Dcéra evanjelického farára, ktorý dobrovoľne odišiel z Hamburgu do východného Nemecka, sa za slobodna volala Anna Kasner. Je druhýkrát vydatá, po prvom manželstve s fyzikom Ulrichom Merkelom si zobrala profesora chémie Joachima Sauera.

Hoci vlastné deti nemajú, Sauer si priniesol do manželstva dvoch synov z predchádzajúceho vzťahu – Daniela a Adriana. Druhý z nich žije a pracuje v Lipsku ako fotograf a má taktiež dve deti, takže Merkelová je aj nevlastnou starou mamou, všetci spoločne dovolenkujú. Na jednom z nemeckých portálov sa objavilo, že keby mala vlastné deti, volali by sa Tobias, Jonathan alebo Friederike.

[wp_ad_camp_1]

Keď je príroda proti

Vymierame? Aspoň podľa štatistík to začína byť s európskou populáciou naozaj vážne. V roku 2015 došlo prvýkrát k demografickému zlomu, keď viac ľudí zomrelo, ako sa narodilo. Úbytok obyvateľstva dnes hlási sedemnásť európskych krajín. Napríklad v Nemecku nemá deti až tridsať percent žien, v Anglicku a vo Walese je to každá piata potenciálna matka. Samozrejme, nie vždy je za tým len pohodlnosť, niekedy je skrátka príroda proti.

Týka sa to aj viacerých ženských politických špičiek. Britská premiérka Theresa Mayová v roku 2012 v rozhovore pre The Daily Telegraph priznala, že vlastné deti mať nemôže. „Stále sa pozeráte na ostatné rodiny a vidíte, že je tam niečo, čo nemáte,“ musela sa vyrovnať s tým, že pre zdravotné problémy jej nebude súdené vychovávať potomkov. Vzťah s manželom Philipom však napriek tomu vydržal.

Škótska premiérka Nicola Sturgeon sa vo svojom životopise zmienila aj o mimoriadne ťažkom životnom období, keď nedobrovoľne potratila. Stalo sa tak ešte predtým, ako stihla radostnú novinu oznámiť rodine a priateľom. Zaujímavou je v tomto smere jej iniciatíva, aby ženy zo Severného Írska, kde je to zakázané, chodili do Škótska na umelé prerušenie tehotenstva.

Ženatý s priateľom

Ani s najmladším prezidentom v histórii Francúzska Emmanuelom Macronom to ohľadom otcovstva nevyzerá ružovo. Šarmantný 39-ročný politik sa ešte počas stredoškolských štúdií zaľúbil do svojej o 25 rokov staršej učiteľky Brigitte Marie-Claude Trogneuxovej, a hoci sa jeho rodičia proti vzťahu otvorene postavili, v roku 2007 si ju zobral za manželku.

Novinárka Anne Fulda vo svojej knihe o Macronovom živote opisuje aj situáciu, ako sa matka francúzskej hlavy štátu pokúšala Brigitte priviesť k rozumu. „Vari to nechápete? Vy máte vlastný život, ale on s vami nebude môcť mať deti.“ Kritici si v tomto smere neodpustili štipľavú poznámku, že tento neštandardný pár je symbolom „šťastnej globalizácie“.

Rovnako by si mohli „zgustnúť“ aj na ďalších európskych lídroch – švédskom premiérovi Stefanovi Löfvenovi, jeho holandskom náprotivku Markovi Ruttemu, šéfovi talianskej vlády Paolovi Gentilonimu, predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi či luxemburskom premiérovi Xavierovi Bettelovi.

Ten sa otvorene hlási k homosexualite a pred dvoma rokmi sa zosobášil so svojím belgickým priateľom Gauthierom Destenayom. Zákon o legalizácii manželstiev gejov a lesieb pritom vstúpil v Luxembursku do platnosti len v januári 2015. Homosexuálnym párom zároveň priznal aj právo na adopciu detí.