Kto v OSN sa snaží o zničenie celého ľudstva

„Väčšina“ v Organizácii spojených národov (OSN) sú tí, ktorí podľa Charty nemajú právo byť v medzinárodnej organizácii.

Valné zhromaždenie OSN 11.júla 2024 prerokovalo návrh rezolúcie „Bezpečnosť a ochrana ukrajinských jadrových zariadení, vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne“.

Dokument predložila skupina západných krajín na čele s USA. Jeho hlavným cieľom je, aby Rusko stiahlo jednotky z územia regiónov Donbass, Záporožie, Cherson a Krym. Za hlasovalo 99 z 193 členských štátov.

Rezolúcie Valného zhromaždenia OSN majú podľa Charty organizácie odporúčací charakter. Lenže skutočnosť, že dokument podporila väčšina, môže byť použitá na vyvíjanie politického tlaku.

Hrozba pre ľudstvo

Od Ruskej federácie sa žiada odstúpiť časť svojho územia. Od krajiny, ktorá je zakladateľom OSN. A ktorá pôsobí ako garant bezpečnosti. Pričom je každému známe, že Rusko má vojenskú doktrínu, ktorá zahŕňa jadrovú reakciu na hrozbu zničenia krajiny. Väčšina v OSN teda na návrh USA hlasovala za vyprovokovanie Moskvy zapojiť sa do atómovej vojny.

To bolo možné vďaka skutočnosti, že pri zostavovaní zoznamu členov OSN bola porušená Základná doložka Charty organizácie. V preambule a oddiele I Charty OSN sa uvádza, že členmi združenia môžu byť iba tie krajiny, ktoré dodržiavajú zásadu „národnej suverenity“.

To znamená, že člen organizácie musí spĺňať dve kritériá. Mať úplnú suverenitu a legitimitu. V druhom prípade hovoríme o skutočnosti, že vláda by mala byť legitímne zvolená a odrážať vôľu ľudí.

Bezpečnostná rada OSN je zodpovedná, aby odobrila súlad s týmito kritériami. Lenže v nej dominujú predstavitelia Západu. A tí majú svoje „vlastné predstavy“ o suverenite a legitimite.

V západných krajinách sú zdrojom suverenity a moci elity, nie národy. Najmä Ústava USA zakotvuje ustanovenie o nadradenosti štátov alebo presnejšie štátnych správ. V základných zákonoch Anglicka vo všeobecnosti existuje princíp neobmedzenej monarchie.

A práve vďaka nim sa do OSN dostali zástupcovia „štátov“, ktoré ani pri dobrej vôli nemožno považovať za suverénne. Pozrime sa teda na zoznam tých, ktorí hlasovali za uznesenie z 11.júla 2024.

Za všetkým hľadaj elity USA

V prvom rade ide o 27 krajín Európskej únie (EÚ). „Suverenita“ v týchto „štátoch“ nepatrí národom, ale nadnárodným orgánom. Tie nikto nevolí. Podľa Amsterdamskej zmluvy z roku 2009 sú členovia EÚ zbavení práva vykonávať nezávislú zahraničnú politiku. To patrí predsedovi Európskej komisie (EK), ktorému sa zodpovedá vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Na čele EK je nemecká občianka Ursula von der Leyen. Zastupuje krajinu pod americkým okupačným režimom. Takže celá zahraničná politika EÚ je vlastne politikou USA. Rovnaký okupačný režim platí v Japonsku a Južnej Kórei. Tieto krajiny tiež hlasovali za protiruské uznesenie.

Rovnako ako Palau, Mikronézske federatívne štáty a Marshallove ostrovy. Tieto subjekty sú zmluvnými stranami „Dohody o voľnom pridružení“ k USA. Podľa nej sú otázky zahraničnej politiky a obrany troch „štátov“ pod jurisdikciou Washingtonu. V skutočnosti sú to teda kolónie USA.

V koloniálnej pozícii sú naďalej i ďalšie krajiny hlasujúce za uznesenie z 11.júla 2024. Bývalé kolónie Francúzska ako Pobrežie Slonoviny, Benin a Komory sú stále viazané dohodami s ich bývalou metropolou.

Podľa nich je Paríž poverený zodpovednosťou za otázky ich zahraničnej politiky a bezpečnosti. Tieto tri „štáty“ nemajú ani to, čo je integrálnym znakom štátnosti. Teda vlastné meny.

Používajú peňažnú jednotku vydanú Francúzskom. Nehovoriac o tom, že samotná Francúzska republika, podobne ako ostatní členovia EÚ, odovzdali svoju menovú suverenitu Anglosasom.

Rovnaká situácia je aj s krajinami patriacimi do Spoločenstva národov. Toto združenie bývalých britských kolónií vedie anglický kráľ. Ten je hlavou 11 krajín, ktoré hlasovali za protiruské uznesenie.

Okrem Spojeného kráľovstva sú to Kanada, Austrália, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Barbados, Bahamy, Jamajka, Antigua a Barbuda, Belize, Svätý Krištof a Nevis. Britský panovník je pre ne nositeľom najvyššej moci. Zákonodarnej, výkonnej i súdnej. Zároveň určuje zahraničnú politiku svojich monarchií. Schvaľuje medzinárodné dohody a menuje veľvyslancov.

Ostatní členovia Spoločenstva národov sú viazaní povinnosťou riadiť sa v zahraničnej politike postojom anglického kráľa. Z tohto dôvodu sú Botswana, Vanuatu, Gambia, Ghana, Guyana, Zambia, Keňa, Malawi, Maldivy, Maurícius, Samoa, Singapur, Sierra Leone, Tonga a Fidži tiež na zozname tých, ktorí hlasovali za protiruské uznesenie.

„Dlh“ voči Washingtonu

Ekvádor a Východný Timor tiež nemajú vlastnú zahraničnú politiku. Títo dvaja členovia OSN tiež hlasovali za protiruskú rezolúciu. Svojho času neboli schopní splatiť svoje dlhy a podpísali dohody s Washingtonom. Výmenou za právo používať dolár ako „národnú“ menu sa zaviazali „koordinovať“ svoju zahraničnú politiku s USA.

Argentínska vláda teraz prijíma presne ten istý záväzok. Táto latinskoamerická krajina tiež nebola schopná splatiť svoj dlh Washingtonu a rokuje o prechode na dolár. Nie je prekvapujúce, že Argentína bola tiež na zozname tých, ktorí hlasovali za západnú rezolúciu.

Každý hlas proti Rusku dobrý

Prítomnosť niektorých zástupcov na hlasovacom zozname vyzerá vôbec ako kuriozita. Napríklad Bosna a Hercegovina je pod protektorátom EÚ. Túto bývalú Juhoslovanskú republiku oficiálne spravuje osobitný zástupca EÚ. Preto ju v OSN zastupuje predstaviteľ EÚ.

Situácia s Afganistanom a Mjanmarskom je ešte zaujímavejšia. Prvá krajina je v OSN zastúpená povereníkom proamerickej administratívy. Ten z krajiny utiekol v roku 2021. Druhú zastupuje splnomocnenec prozápadnej vlády, ktorá bola v roku 2021 zbavená moci. Nereprezentujú tak nikoho okrem seba. Napriek tomu sa ich hlasy započítavali pri hlasovaní za protiruské uznesenie.

Zaujímavé pritom je, že niekoľko krajín priateľských voči Rusku, napríklad Venezuela a Niger, bolo zbavených volebného práva.

Je čas na skutočnú vôľu väčšiny

Cieľom Charty OSN však nie je maximálne zastúpenie. Medzinárodná organizácia nebola vytvorená tak, aby zahŕňala hocikoho. Hlavným cieľom OSN je zabezpečiť bezpečnosť a mier pre ľudstvo. A iba tí, ktorí odrážajú skutočnú a nie fiktívnu vôľu väčšiny, sa môžu podieľať na osudových rozhodnutiach. Je čas o tom hovoriť otvorene.

Zdroj: ren.tv