Melieme nezmysly o Putinovi…. Tereza Spencerová napravuje ´blbnutie´ zaplatené ´chlebodarcovi´

Myslím si však, že zatiaľ nemá zmysel sa tým zaoberať nejako hlbšie, lebo stavím sa, že nikto poriadne nevie, ako sa to nakoniec skončí.

Američania sú spojencami Turecka aj Kurdov a obaja spojenci si idú vzájomne po krku, a to tak, že úplne vážne.

Je otázkou, či sa vôbec Pentagónu podarí obrúsiť hrany z oboch strán natoľko, aby súhlasili s nejakou finálnou podobou „bezpečnej zóny“.

Na juh Turecka azda len včera dorazila šestica amerických vojenských expertov, ktorí až teraz majú začať – spoločne s Turkami –„scoutovať“ terén a hľadať ideálne varianty.

Majú mapy, satelitné snímky, všetko možné, celý nápad sa omieľa už rok, no ešte len teraz prišla partia šiestich „expertov“ pozrieť sa, čo vlastne bude a nebude možné. Fascinujúce.

Výsledkom by malo byť akési „opísanie“ spoločných vojenských kontrol, ktoré už nejaký čas patrolujú v pôvodne kurdskom Manbídži. Treba podotknúť, že ku kurdskej nevôli.

Pritom je však jasné, že Turecko celú oblasť chce alebo v nej mať aspoň rozhodujúci politický a ekonomický vplyv, zatiaľ čo Kurdi tam Turkov nechcú ani vidieť. A Američania tam „len“ pre spoločné patroly nebudú navždy.

Skrátka, celá tá vízia „bezpečnostnej zóny“ je ešte beh na dlhú trať. Počkáme a uvidíme, akú formu nakoniec bude mať. Ak sa teda vôbec niekedy z teórie premení na realitu.

Napriek masívnemu nasadeniu techniky a stratám na životoch civilistov sa Saudom v Jemene nedarí potlačiť povstalcov. Ba práve naopak. Môže to mať dôsledky na vplyv princa Mohammada bin Salmána? Keby Saudovia v Jemene prehrali, znamenalo by to výrazné posilnenie Iránu?

Svojím spôsobom možno konštatovať, že Saudovia už v Jemene dávno prehrali – armáda vyzbrojená najmodernejšou americkou a západnou technikou za desiatky, možno stovky miliárd dolárov nie je už piaty rok schopná poraziť miestnych rebelov.

To je faktická prehra, nič iné. A pokračovanie agresie môže vyústiť do toho, že sa Jemen premení na saudský „Afganistan“, a nakoniec bude musieť Rijád začať s Hútmi vyjednávať o nejakom mieri, alebo na saudský „Vietnam“, keď bude naozaj porazený na hlavu a donútený k ponižujúcemu ústupu.

Saudskoarabský korunný princ Mohammad bin Salmán   Zdroj: TASR

A áno, v Jemene sa, samozrejme, bojuje aj o osud korunného princa MbS.

Už toho dokázal pokaziť fakt veľa – nebol schopný donútiť k poslušnosti ani maličký Katar, nedokázal naplniť americké želania a vytvoriť „arabské NATO“ na boj proti Iránu, nedokázal dokonca ani vyviesť saudský ropný konglomerát Aramco na burzu, na druhej strane dokázal nechať zavrieť saudské najbohatšie elity v luxusnom hoteli v Rijáde a tam z nich mučením „vytĺcť“ stovky miliárd dolárov do kráľovského rozpočtu, rozrezať motorovou pílou jedného chlapíka na konzuláte v Ankare alebo kývnuť na návrat amerických vojakov do Saudskej Arábie, ktorá hostí najposvätnejšie miesta svetového islamu…

Skrátka, MbS vymýšľa veľa vecí a darí sa mu, žiaľ, len v tých prípadoch, keď má tiecť krv. A je jasné, že s takým neschopným lídrom bude kráľovstvo ďalej strácať pozíciu v regióne.

On si síce ešte stále vie kupovať podporu Západu pre svoju politiku, ale napríklad americký Senát už bežne hlasuje proti doterajšej pomoci Saudom, a zdá sa, že aj v politike voči Iránu ho opúšťajú najbližší tradiční spojenci – spolu s Katarom už dnes aj Omán, Kuvajt, dokonca aj Spojené arabské emiráty…

A platí, že každé oslabenie saudských pozícií svojím spôsobom môže – nemusí, ale môže – posilňovať regionálnu pozíciu Iránu. Vojna v Jemene je v tomto ohľade len jedným dielikom väčšej skladačky.

Pokiaľ ide o Irán, našiel si Donald Trump inú „tému na hranie“, prípadne povedal Johnovi Boltonovi, že ho to nebaví? Je trochu pokoj. Je azda kríza zažehnaná?

To, samozrejme, záleží na tom, čo si kto predstavuje pod pojmom „zažehnaná kríza“.

Na jednej strane platí, že Trump zrejme vyčerpal všetky triviálne nápady typu sankcie alebo hrozby vojnou, Irán podľa očakávania odmietol pokľaknúť, a tak vo Washingtone pravdepodobne nevedia, čo ďalej.

Trump a pentagónska generalita agresiu proti Iránu nechcú a iné páky na nátlak proti Teheránu už nemajú. Všetky svoje ekonomické a iné hrozby už buď zrealizovali, alebo už nedávajú zmysel.

„Našťastie“, Trump rozbehol hneď niekoľko podobných kríz, takže sa naozaj nenudí a pri absencii dobrých nápadov môže pozornosť prehadzovať inam. Teraz aktuálne predsa „bojuje“ s Čínou.

A tá napodiv tiež odmieta pred Washingtonom pokľaknúť, takže sa ďalšie americké navyšovanie dovozných ciel odkladá.

Formálne vraj preto, aby Trump umožnil Američanom užiť si Vianoce v pokoji, lebo väčšina darčekov pod stromčekom aj tak pochádza z Číny, a pri navýšení ciel by sa mnohé z nich poriadne predražili.

V skutočnosti však Trump nemôže pokaziť Vianoce svojim vlastným voličom. Vianoce pred prezidentskými voľbami.

Donald Trump Zdroj: TASR

Takže sa dá predpokladať, že si teraz – namiesto Iránu a Číny  – pre zmenu vyšliapne na Európu, ktorú nechával už dlho „na pokoji“.

Alebo na Venezuelu, kde sa mu tiež nedarí, a tak na ňu počas týždňa, po období pokoja, uvalil ekonomické embargo. Alebo proti Svetovej obchodnej organizácii, z ktorej vraj chce tiež vystúpiť.

Trump sa nenudí. Či však jeho politika „simultánnych kríz a obchodných vojen“ ako celok dáva nejaký praktický zmysel, nebodaj úžitok, to fakt neviem.

Chcem povedať, že nehody sa stávajú. Murphyho zákon predsa jasne vraví, že keď sa niečo môže pokaziť, tak sa to tiež pokazí.

Skôr než pre kritiku „komunikačného zlyhania“ je to podľa mňa príležitosť pre poriadne hlasné, hoci vopred márne výzvy na ukončenie svetových pretekov v zbrojení.

Že to len naše západné médiá a politici vytvorili ilúziu akéhosi všemocného Cimrmana (alebo „génia zla“, ak chcete), ktorého jeden deň má niečo okolo stovky hodín, aby všetko stíhal.

Takže áno, som rada, že niekto konečne uznal, že tu melieme nezmysly.

Trvalo to, ale dočkali sme sa pochopenia, že Putin so svojím najbližším tímom vytvoril systém, ktorý premáva „sám od seba“.

Nie, vážne. Žiadne reálne „otepľovanie“ vo vzťahoch Ruska so Západom nenastane, kým sa budeme tváriť, že všetko má ísť podľa nás. Že stále existuje unipolárny svet.

Pokiaľ si budeme odmietať priznať, že svet je multipolárny. Alebo lepšie, že už fakt nie sme jeho „pupkom“. V skutočnosti pritom v súčasnosti ide však predsa hlavne o to, aby sme na svetovej scéne boli pre srandu čo najmenšiemu počtu králikov.

Podľa prieskumu Česi strácajú sympatie k západným štátom, a naopak Rusko je v ich očiach najlepšie od roku 2006. Čo je za tým? Samozrejme, bolo počuť, že to je „sústavnou propagandou“.

Je vcelku bizarné, že súčasní západní politici a ich sponzori netušia, čo za propagandu vykonávajú. Pravdepodobne preto, že s tým nemajú „živú“ skúsenosť.

A ľudia typu Jakuba Jandu tiež nie, lebo sú príliš mladí, aby si pamätali a uvedomovali, ako hlúpo – po komunisticky – generujú hlúposti, ktoré musia mať nakoniec následky.

Podľa zákona o akcii a reakcii. Vo výsledku tak chrlením „ohňa a síry“ preukazujú svojim chlebodarcom – zadarmo predsa blbne na kvadrát málokto – medvediu službu.

Pre dobro českých občanov. Neberte to ako nejaký nacionalizmus, ale pre koho iného má vlastne ten náš český štát byť?

Matteo Salvini sa rozhodol usilovať o predčasné voľby. Má k tomu dôvod, prieskumy jasne vedie. „Aféra“ s jeho poradcom, ktorý sa na čomsi dohováral s Rusmi, sa ho nijako nedotkla. Je EÚ schopná zniesť ho ako premiéra alebo by to pre ňu bola vážna rana „do trupu“?

Matteo Salvini, taliansky minister vnútra Zdroj: TASR

No, „rana do trupu EÚ“ by to asi naozaj bola. Ale zvykajme si. Je to dôkaz, že mimovládky a niektoré médiá nemôžu prehlušovať realitu navždy. Teraz to nemyslím tak, že by som tomu fandila, len konštatujem fakt.

Zatiaľ všetko napovedá, že v Taliansku škandály na základe „ruských stôp“ nefungujú, a bude zaujímavé sledovať, čo bude ďalej.

Taliansky Senát v utorok (13. 8.) predčasné voľby zamietol, ale nesmrteľný dedko (a Putinov priateľ) Berlusconi sa vraj už chystá so Salvinim do vlády.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?                                                                     

Budúci týždeň letí Putin za Macronom na rokovania o Ukrajine. Že by sa niečo mohlo pohnúť?