Největší porážku ve volbách utrpěli pravdoláskaři!

Bratislava 6. marca 2016 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)

Šok, kvílenie a škrípanie zubov pravdoláskarov počúvam od včerajšej desiatej večernej hodiny, keď bol zverejnený prvý exit poll. A ešte iste dlho budem. Panoptikum pravodoláskarských sociólogov, politológov a rôznych mudrológov na všetko z ich pravdoláskarskej ZOO sa strieda pred kamerami a prská síru.

Je to logické a opodstatnené, oni v týchto voľbách utŕžili najväčšiu porážku. Nestávalo sa im to doteraz často, a preto aj ich zúrivosť a nenávisť narástla do obludných rozmerov. Títo chlapci majú k dispozícii, alebo im je aspoň naklonených 98 percent médií a oni i tak prehrajú? No neporazilo by vás?

A prehrali hneď na viacerých frontoch. Prehrali zdrvujúco.

Ľudia im tie ich múdra, tú intelektuálne premyslenú, prepracovanú a všadeprítomnú demagógiu nespapali. A to je najhorkejší kúsok ich porážky. Ľudia im prestali veriť, ten ich prepracovaný systém na manipuláciu oviec prestal fungovať a tí lúzri si teraz robia, čo chcú. Volia, ako chcú, kde-koho. Zúrivosť.

Pozrime sa na ich porážku takpovediac po kúskoch.

V prvom rade im ľudia nezbaštili celkový background. Neuverili im bájku o kultúrnom obohatení, o inžinieroch a lekároch. Do kelu s tými zadubencami. Nechápu, čo je to solidarita, pomoc a núdza. Nechcú sa nechať kultúrne obohatiť. Ženy nechcú tiahnuť k novým samcom. Nechcú sa im dávať v rámci kultúrnej výmeny. Spiatočníci.

Neuverili im ani, že rodina zložená z viacerých na rôzne spôsoby sexuálne vyšinutých jedincov je lepšia ako normálna. Síce vtedy to ešte ustáli. Referendum má vysoké kvórum, ale čo si vtedy ľudia nevybojovali, to im teraz naložili vo voľbách.

Nielen, že do parlamentu poslali nezodpovedného Kollára, čo neustále vykrikuje proti migrantom a nechce dať homosexuálom adoptovať deti, pričom si vlastných narobil ako šialený a ešte si aj v kuse mýli ženu, s ktorou ich má, ale ešte aj tú SNS, čo je tiež proti migrantom a kresťanská a na referende, dokelu, veď v referende sa ako jediná postavila na stranu Aliancie.

Ale to je všetko nič oproti tomu, ktorý získal osem percent. Jeho meno sa nesmie vysloviť, lebo sa nad ním vznáša kliatba volebného úspechu a tú netreba posilňovať. Musí sa utajiť jeho existencia. Môže sa nazývať iba zástupnými menami – nácek, fašista, nacista, extrémista. Idioti, čo ho volili, všetkých by bolo najlepšie povešať, kreténi. Ale takto to pravdoláskari samozrejme nemôžu povedať. Lebo láska.

Čo je ďalšia katastrofa, ich hlavné kone sa chytili v Sieti a ledva že si nevylomili väzy, keď hlavou vrazili do Mostu. Len tak-tak im prešli do parlamentu.

A ďalší pravdoláskarský kôň, ani pol percenta pre Som SDKÚ.

A ešte aj to KDH, čo sa im tak veľmi zaliečalo, tak sa im chcelo páčiť, “liglo tyč”. Nieže sa z toho niekto poučí. Tlačíš sa pravdoláskarom do zadku – strácaš preferencie. Nieže to niekto pochopí.

A aby toho nebolo dosť, vládu by chcel zostavovať Fico, čo sa súdi kvôli migrantským kvótam, alebo ešte lepšie ten Sulík, čo po celom Nemecku vykrikuje, že sa Merkelová zbláznila, ak si chce do Berlína doniesť celú Afriku.

Deň katastrofa. Ten, ktorého meno sa nesmie vysloviť, prekročil červenú čiaru. Bitka zdrvujúco prehratá. Ale nie vojna. Pravdoláskari sa nevzdajú, kým im financie z grantov a nadácií nevyschnú. Pozbierajú sa a budú znova bojovať ako levy. Až do konca, do posledného preživšieho pravdoláskara, až na smrť.

Juraj Martus

Celý článek si můžete přečíst ZDE.