Nové obete na globálnom „zelenom oltári“ – kravy a Ukrajinci

Pri sledovaní svetových médií občas žasnete, ako je možné skombinovať úplne nesúrodé príbehy na jednej stránke novín či v jednom vydaní televíznych správ.

Napríklad svetový hlad. Je považovaný za jeden z hlavných problémov súčasnej globálnej krízy. Podľa odhadov OSN už postihuje desať percent svetovej populácie.

Moderátori televízneho spravodajstva najprv srdcervúco ľutujú hladujúce deti v Afrike a Ázii. Vzápätí ale bez mihnutia oka oslavujú rozhodnutie drasticky znížiť počet hospodárskych zvierat v rámci „zelenej politiky“.

Akoby to spolu ani nesúviselo. No a čo. Zo svetového hladu predsa možno ako obyčajne viniť Rusko.

„Zelená politika“ Srí Lanky

Nedávno však mali vážne bolesti hlavy v prípade Srí Lanky. Tam bezmyšlienková zelená reforma viedla k potravinovej kríze. Neskôr k nepokojom a zvrhnutiu moci. Aké len úsilie vyvíjajú západné médiá, ekoaktivisti a Sorosove úderky, aby presvedčili svetové spoločenstvo, že udalosti na Srí Lanke nesúvisia s rozhodnutiami vlády o zákaze anorganických hnojív. Čo nakoniec viedlo k rekordnej neúrode.

Samozrejme, na vine je Rusko. Dokonca ho priamo obvinil americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken. Ako inak, „prudký pokles úrody čaju a ryže na Srí Lanke spôsobil predsa Putin“.

Útok na holandských farmárov

Vezmime si iný príklad. Holandsko už niekoľko mesiacov otriasajú protesty poľnohospodárov. Sú pobúrení plánmi vlády výrazne znížiť počty hospodárskych zvierat a hydiny. Celkovo by mali majitelia fariem znížiť v krátkom čase stavy o tretinu. Pre majiteľov kráv to bude obzvlášť ťažké. Tam má zníženie dosiahnuť až 95 percent. Čo nevyhnutne povedie ku krachu.

Holandsko je pritom jedným z najväčších svetových výrobcov mäsa. Štvrtým svetovým dodávateľom mliečnych výrobkov. A druhým najväčším vývozcom potravín po USA. Napriek malej rozlohe je krajina siedmou z hľadiska počtu hovädzieho dobytka v rámci EÚ.

Svetové médiá síce sledujú protesty holandských poľnohospodárov. Aj reakciu tamojšej vlády, ktorá ich spôsobila. Lenže. Analyzoval niekto, ako vývoj v Holandsku ovplyvní svetový trh s potravinami? Spájal niekto toto rozhodnutie s problémom globálneho hladu?

Na čo. Vždy predsa možno obviňovať Rusko. Bude zaujímavé sledovať budúce výhovorky západných propagandistov. Iste už majú v rukáve príbeh, ako „Moskva ovplyvnila rozhodnutie Haagu znížiť počet holandského dobytka“.

Zelení všetkých krajín spojte sa

Len ťažko si predstaviť radosť zelených celého sveta z nového rozhodnutia vlády Nového Zélandu. Chce zaviesť osobitnú daň na slušne povedané „kravské emisie metánu“. Úrady vysvetľujú, že „poľnohospodárstvo produkuje viac ako polovicu metánu na Novom Zélande. Pričom metán významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu a znečisteniu ovzdušia“.

Kritici rozhodnutia varujú, že zničí novozélandské farmy. „Poľnohospodárstvo bude doslova obetované na oltári zmeny podnebia. Bez jednoznačných vedeckých dôkazov. Naše emisie sú predsa príliš malé, aby niečo zmenili,“ uviedol časopis The Spectator.

I Austrália má v úmysle nasledovať Nový Zéland. Možno aj ďalšie krajiny. Environmentálni aktivisti už požadujú zníženie počtu novozélandského dobytka o polovicu. Tvrdia, že „intenzívny mliekarenský priemysel je falošná ekonomika. Výhody plynú malému počtu ľudí, ale platiť zaň musí každý. Náklady často padajú na tých, ktorí sú najmenej zodpovední za zmenu klímy. A na tých, ktorí sú najzraniteľnejší“.

Kto ponesie bremeno rastúcich cien alebo nedostatku mäsa a mliečnych výrobkov po zmiznutí kráv? Zelených aktivistov to už nezaujíma. Nezaujímajú ich ani problémy globálneho hladu. Ktoré nevyhnutne prídu, pretože počet hospodárskych zvierat v krajinách, ktoré sú hlavnými dodávateľmi potravín na svete, klesá.

Ekotyrania

Zelení ako „správni revolucionári“ nepoznajú zľutovania. Znížiť a zničiť! Potom? Uvidíme.

Problémy už majú poľnohospodári takmer všetkých západných krajín. A ako vidíme na príklade Srí Lanky, už sa dotkli i nie práve najbohatších krajín tretieho sveta.

Médiá hlavného prúdu ale majú v tejto súvislosti iné starosti. Trápi ich, že na tejto agende získavajú politické body pravicové politické sily. Svetový hlad? Kdeže. Iba že by do toho bolo možné znova nejako „zamontovať“ Rusko.

Nízkouhlíkový ukrajinský raj

V súčasnosti prozápadný režim Kyjeva aktívne navrhuje využiť územie pod jeho kontrolou ako testovacie miesto pre nové typy zbraní. A nezáleží na tom, koľko Ukrajincov to bude stáť život. Sorosovi ľudia nedbajúc na pokračovanie bojov zasa plánujú urobiť z Ukrajiny testovacie miesto na rozšírenie globálneho zeleného experimentu.

Heather Grabbe, vysoko postavená zamestnankyňa Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, zdieľala tieto plány na stránkach Financial Times. Vyzýva na využitie jedinečnej šance na „vytvorenie prvého skutočne nízkouhlíkového hospodárstva v Európe“.

Súdiac podľa jej nadšenia, má zrejme na mysli úplné zničenie ukrajinskej ekonomiky. Ako príklad uvádza výrobu ocele. Ak zničenie závodu Azovstaľ, z ktorého si nacisti chceli urobiť pevnosť, považuje za „dobrý príklad“, to skutočne hovorí veľa o plánoch globálnej ekotyranie na Ukrajine.

Sorosova aktivistka vyzýva na použitie zmrazených ruských financií v zahraničí na „poistenie politických rizík“. Pekný výraz pre „sprostú krádež“. Ukrajinu tak čaká „svetlá budúcnosť“ ako surovinového prívesku „dekarbonizovanej Európy“.

EÚ by mala podľa Grabbe podporovať malé farmy na Ukrajine. Ale len, ak budú vyrábať ekologické produkty. Zrejme „po vzore“ Srí Lanky.

Globálny zelený experiment sa teda zameral na Ukrajinu. Jeden si kladie otázku. Neinvestovali náhodou Sorosove štruktúry obrovské peniaze do podnecovania ukrajinskej krízy a ničenia ukrajinskej štátnosti práve kvôli tomu?

Koniec koncov, je predsa oveľa jednoduchšie „budovať“ na ruinách. A experimentovať so sdecimovanou populáciou. To, čo sa s ňou stane, je už druhoradé. Veď ak nový bláznivý „zelený pokrok“ zlyhá, vždy z toho možno opäť raz obviniť Rusko.

Kdeže Západ. A už vôbec nie ľudomila Sorosa.

Preložil g. / Zdroj: RIA Novosti